OTS: Vyhlásenie predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu SR Harabina k petícii
Predseda Súdnej rady SR a Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin víta otvorenú diskusiu v justícii. Petícia je jasným príkladom, že v súdnictve je demokracia a sloboda prejavu. Je preto pripravený sadnúť za rokovací stôl so sudcami a diskutovať.
Drvivá väčšina sudcov (vyše 1300) i verejnosť určite nesúhlasia s tým, aby ostali nepotrestaní sudcovia za chybu, kedy si podozrivý mafián obžalovaný z vraždy, ktorému prvostupňový súd uložil doživotný trest, užíva slobodu. Určite verejnosť nesúhlasí s tým, aby sudcovia prepustili vraha s 22-ročným právoplatným trestom okamžite na slobodu. Žiaden slušný človek nebude súhlasiť s tým, aby sudca v prípade výživného maloletého dieťaťa nechal tri roky ležať spis v skrini. Rovnako sudca nie je neobmedzený vládca a nemôže zakázať občanovi nahrávať pojednávanie.
Preto sa verejne pýtam signatárov a občanov, či treba nechať všetkých týchto sudcov nepotrestaných, len preto, že sú niekoho kamaráti? Čo treba podľa signatárov spraviť so sudcom, ktorý poruší vedome občianske práva občana len preto, že si nenašiel čas preštudovať spis a povolí nezákonne odpočúvanie, ktoré musel napraviť až Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu?
Podľa signatárov by takýmto sudcom asi bolo správne dať finančnú odmenu za ich chyby. Rovnako ako tým sudcom Najvyššieho súdu SR so zárobkom viac ako dva a pol milióna korún ročne, ktorým ležali dva až tri roky špeciálne korupčné kauzy v skrini bez pohnutia. Toto sú disciplinárne stíhania súčasnosti. Osobne som ako bývalý minister spravodlivosti podal iba tri návrhy, ostatné podali predsedovia súdov.
Kde boli sudkyňa Javorčíková a sudcovia Čimo a Gavalec, keď bývalý minister Daniel Lipšic podal 69 disciplinárnych návrhov na sudcov, z ktorých viac ako 77 percent skončilo ako neopodstatnené v koši?
Žiaľ, dlhodobé zakrývanie očí pred týmito prípadmi, falošná solidarita, kamarátstvo, túžba po funkcii dávala priestor na zakrytie lenivcov v talári, na čo doplácala celá spoločnosť.
Preto netreba zamlčovať pravdu a pomery v súdnictve, prepojenia bývalých funkcionárov na politikov, ktorí sú dnes nespokojní dokonca i s najväčšou stavovskou organizáciu sudcov Združenia sudcov Slovenska, pretože odmietlo v záujme očisty súdnictva tolerovať zjavné prešľapy konkrétnych sudcov.
Drvivá väčšina sudcov (vyše 1300) i verejnosť určite nesúhlasia s tým, aby ostali nepotrestaní sudcovia za chybu, kedy si podozrivý mafián obžalovaný z vraždy, ktorému prvostupňový súd uložil doživotný trest, užíva slobodu. Určite verejnosť nesúhlasí s tým, aby sudcovia prepustili vraha s 22-ročným právoplatným trestom okamžite na slobodu. Žiaden slušný človek nebude súhlasiť s tým, aby sudca v prípade výživného maloletého dieťaťa nechal tri roky ležať spis v skrini. Rovnako sudca nie je neobmedzený vládca a nemôže zakázať občanovi nahrávať pojednávanie.
Preto sa verejne pýtam signatárov a občanov, či treba nechať všetkých týchto sudcov nepotrestaných, len preto, že sú niekoho kamaráti? Čo treba podľa signatárov spraviť so sudcom, ktorý poruší vedome občianske práva občana len preto, že si nenašiel čas preštudovať spis a povolí nezákonne odpočúvanie, ktoré musel napraviť až Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu?
Podľa signatárov by takýmto sudcom asi bolo správne dať finančnú odmenu za ich chyby. Rovnako ako tým sudcom Najvyššieho súdu SR so zárobkom viac ako dva a pol milióna korún ročne, ktorým ležali dva až tri roky špeciálne korupčné kauzy v skrini bez pohnutia. Toto sú disciplinárne stíhania súčasnosti. Osobne som ako bývalý minister spravodlivosti podal iba tri návrhy, ostatné podali predsedovia súdov.
Kde boli sudkyňa Javorčíková a sudcovia Čimo a Gavalec, keď bývalý minister Daniel Lipšic podal 69 disciplinárnych návrhov na sudcov, z ktorých viac ako 77 percent skončilo ako neopodstatnené v koši?
Žiaľ, dlhodobé zakrývanie očí pred týmito prípadmi, falošná solidarita, kamarátstvo, túžba po funkcii dávala priestor na zakrytie lenivcov v talári, na čo doplácala celá spoločnosť.
Preto netreba zamlčovať pravdu a pomery v súdnictve, prepojenia bývalých funkcionárov na politikov, ktorí sú dnes nespokojní dokonca i s najväčšou stavovskou organizáciu sudcov Združenia sudcov Slovenska, pretože odmietlo v záujme očisty súdnictva tolerovať zjavné prešľapy konkrétnych sudcov.
