PREDSEDNÍČKA SÚDNEJ RADY SR SA VYJADRILA K ETIKE SUDCOV

13.03.2018
REDAKTOR:
Na súdnej scéne je často vidieť isté splynutie etických noriem a disciplinárnych nárokov, kde napríklad opakované alebo závažné porušenie etického kódexu sa často považuje za disciplinárny delikt a tak sa aj postihuje. Podľa mienky expertov by etika mala byť tou časťou vedy o morálke, ktorá sa zaoberá morálnymi a odbornými povinnosťami sudcu voči verejnosti, právnickej profesii a svojim kolegom. Okrem toho by etika mala viesť k správaniu, ktoré sa bude menej považovať za povinné ako za vhodné, či primerané. Na rozdiel od etiky by mala byť disciplína postavená na pevných a povinných pravidlách. Aby bolo možné získať a zachovať si vysoké etické štandardy, je dobré venovať pozornosť súdnej disciplíne a etickému správaniu sa pravidelne od výberu sudcov, a potom počas celej kariéry sudcov.
Považujete zriadenie etickej komisie Súdnej rady, ktorú zčasti iniciovala ministerka Žitňanská, za riešenie v súlade o týmto odporúčaním expertov? Je v súlade s ich odporúčaním aj fakt, že Etická komisia nemôže rozhodnúť o postihu pre sudcu, alebo iba odporučí jeho disciplinárnej stíhanie a bližšie špecifikuje etické požiadavky na sudcu?

ODPOVEĎ:
Súdna rada  doposiaľ  schválila dve pracovné komisie. Jednu  5-člennú pracovnú komisiu na prípravu návrhu stanoviska súdnej rady k podnetu ministerky spravodlivosti JUDr. Žitňanskej na výklad etickej zásady uvedenej v čl. III bod 1 Zásad sudcovskej etiky schválených Súdnou radou SR dňa 17.12.2015. Pani ministerka ako jeden z orgánov s kompetenciou podať disciplinárny návrh na sudcu sa koncom minulého roka v zmysle Smernice č. 1  Súdnej rady z 28.11.2016  obrátila na súdnu radu o zaujatie stanoviska k interpretácii uvedenej zásady. Nešlo o iniciatívu vyplývajúcu zo správy CEPEJ, ktorá bola zverejnená  až v marci 2018. Táto pracovná komisia pripravuje návrh stanoviska s tým, že o jeho konečnom znení a prijatí rozhodne Súdna rada SR ako kolektívny orgán.
Súdna rada tiež zriadila 7-člennú  pracovnú komisiu, ktorá ma za úlohu pripraviť návrh všeobecných interpretačných pravidiel  k Zásadám sudcovskej etiky  prijatých súdnou radou dňa 17.12.2015. Prijatie interpretačných zásad je v záujme správnej interpretácie a aplikácie schválených zásad sudcovskej etiky.  Táto komisia bola zriadená koncom februára a svoju činnosť len začína, pričom  jej návrh interpretačných pravidiel bude predložený na  pripomienkovanie a schválenie všetkým členom Súdnej rady SR.  Potreba prijať interpretačné pravidlá vyplýva z čl. VI bod 4 Zásad sudcovskej etiky.

V Slovenskej republike  sú pravidlá postihovania sudcu  za prípadný etický prešľap nastavené tak, že o disciplinárnom postihu môže rozhodnúť len príslušný disciplinárny senát. Treba zdôrazniť, že tak ako to vyplýva zo Schválených zásad  sudcovskej etiky, pri interpretácii a aplikácii zásad sa vychádza z textov Odporúčania CM/Rec (2010) 12 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom  o sudcoch zo dňa 17.11.2010, z Londýnskej deklarácie Európskej siete súdnych rád ( ENCJ) „ Sudcovská etika  z roku 2010, z Magny charty sudcov  schválenej Poradnou radou európskych sudcov ( CCJE) z novembra 2010 a zo Stanoviska č. 3 ( 2002) Poradnej rady európskych sudcov ( CCJE) o zásadách a pravidlách profesionálneho správania sudcov, o etike, nezlučiteľnom správaní a nestrannosti.  Tieto dokumenty tvoria neoddeliteľnú súčasť etických zásad. Etické zásady majú byť návodom pre sudcu ako sa správať  v súkromnom, verejnom a  profesnom živote.  Tieto zásady zahŕňajú aj povinnosti, ktoré môžu byť sankcionované v disciplinárnom konaní. Poradná rada európskych sudcov k uvedenému uvádza, že akékoľvek vyhlásenie o normách etického správania sa sudcov musí byť založené na dvoch základných princípoch. Prvým je, že  ide o základné princípy správania sa, teda nie je možné stanoviť kompletný zoznam činností, ktoré majú sudcovia zakázané. Tieto princípy správania sa  by  mali ostať nezávislé od disciplinárnych pravidiel v  tom zmysle, že nedodržanie jednej z týchto zásad by nemalo samo o sebe predstavovať disciplinárny postih. Druhým princípom je, že tieto zásady by mali vypracovať samotní sudcovia, resp. mali by byť vytvorené ako nástroj samostatného spravovania vytvoreným samotným súdnictvom a mala by byť daná možnosť konzultácie s orgánom zodpovedným za vysvetľovanie a interpretáciu vyhlásení o normách profesionálneho správania.  V odporúčaní sa konštatuje, že postavenie noriem správania sa  na rovnakú úroveň s konaním, ktoré podlieha disciplinárnemu konaniu, by bolo nepochopením ich účelu a nepodporovalo by to ich zdokonaľovanie. Aby bolo disciplinárne konanie oprávnené, nesprávne konanie sudcu musí byť závažné a zjavné. Bolo odporučené, aby každý štát zákonom vymedzil, aké správanie môže viesť k disciplinárnemu konaniu a to minimálne vo forme všeobecných formulácií.


REDAKTOR:
Počas výberového konania by mala byť tomuto aspektu venovaná priorita posúdením morálnych postojov uchádzača, a prípadne tiež prostredníctvom psychologických testov. Celoživotné vzdelávanie v tejto oblasti sa dôrazne odporúča. Príprava na funkciu sudcu (a zamestnancov súdu) by preto mala zahŕňať kurzy a workshopy zamerané na túto tému. Odporúča sa, aby boli tieto kurzy a workshopy povinné pre všetkých sudcov. 
Ako je v súčasnosti zabezpečené posudzovanie morálnych postojov uchádzačov o funkciu sudcu? Privítali by ste v tomto ohľade nejaké zmeny? 
Ako sa staviate k návrhu na povinné celoživotné vzdelávanie sudcov na rozvoj ich morálnych postojov?

ODPOVEĎ:
Kandidát na sudcu sa v rámci výberového konania posudzuje komplexne. Nebolo by vhodné preferovať len morálne postoje uchádzača pred jeho odbornými schopnosťami. Aktuálne sú kritériá výberu nastavené rovnocenne a sú posudzované tak v rámci procesu samotného výberového konania ako aj v celom procese rozhodovania  do predloženia návrhu kandidáta na sudcu  prezidentovi Slovenskej republiky. Kandidát na sudcu musí byť nielen morálny a aj odborne spôsobilý na výkon funkcie sudcu. Vzdelávanie v oblasti etiky vykonáva v rámci vzdelávacích aktivít justičná akadémia, ktorá v tejto oblasti organizuje pre sudcov a iných zamestnancov v justícii, semináre a prednášky. Každý sudca je povinný vzdelávať sa počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu.
 

REDAKTOR:
Je dôležité zdôrazniť, že požiadavka etického správania sa týka všetkých aspektov života sudcu, jeho pracovného i súkromného života. V takejto situácii je ešte dôležitejšie, aby sa sudca nezdružoval s istými ľuďmi, neprijímal dary atď., aby verejnosť nespochybňovala jeho nezávislosť a etické postavenie. Z toho istého dôvodu by sa nemal združovať s advokátmi.
Ak samotná správy jasne konštatuje, že sudca by sa nemal združovať s advokátmi ani v pracovnom ani súkromnom aspekte života. Chystá sa pani predsedkyňa Praženková navrhnúť predsedu bratislavského krajského súdu Ľuboša Sádovského za jeho blízke osobné kontakty z advokátom Bžánom priamo na disciplinárne konanie?

ODPOVEĎ:
Interpretačné stanovisko súdnej rady k tejto otázke (limity stretávania sa sudcu s advokátom) bude predmetom rokovania  Súdnej rady SR.  Z môjho pohľadu treba túto otázku posudzovať komplexne a v širších súvislostiach. Nemusí tu ísť len o priateľské vzťahy medzi advokátom a sudcom.   Sú prípady manželstiev a nielen v Slovenskej republike, kde jedným z manželov je sudca/sudkyňa a druhým z manželov je advokát/ advokátka, alebo je takéto prepojenie v rámci iných rodinných vzťahov. Za tradičnú, prospešnú a prirodzenú považujem vzájomnú výmenu poznatkov  a skúseností medzi rôznymi právnickými profesiami, teda aj medzi sudcami a advokátmi. K stretávaniu sa sudcov s advokátmi dochádza aj na pôde samotnej Súdnej rady SR, kde v súčasnosti pôsobí 5 aktívnych advokátov. Akékoľvek vzťahy medzi sudcami a advokátmi (na rôznych úrovniach - priateľská, rodinná a pod.)  musia  mať  svoje limity,  a to, že nesmú zasahovať   do rozhodovacej činnosti žiadneho zo sudcov,  teda  nesmú zasahovať do nezávislosti a nestrannosti súdnictva,   a ani podkopávať dôveru v súdnictvo.   K otázke týkajúcej sa podania návrhu na disciplinárne konanie na predsedu Krajského súdu v Bratislave, predsedníčka súdnej rady uvádza, že pri každom návrhu na disciplinárne konanie pre porušenie etických zásad sudcom je potrebné zvážiť , či  je tu dostatok nesporných faktov k tomu, aby sa dalo konštatovať zjavné porušenie etického správania sa konkrétneho sudcu takej závažnosti, že je  na mieste návrh na disciplinárne konanie podať. Vzhľadom k tomu, že sa v tejto súvislosti obrátila na Súdnu radu SR o interpretáciu etických zásad so svojim podnetom  podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti JUDr. Žitňanská, predsedníčka súdnej rady, pri svojom zvažovaní  o podaní návrhu na disciplinárne konanie zoberie do úvahy  aj Súdnou radou SR  prijatý interpretačný základ limitov stretávania sa advokáta a sudcu.


REDAKTOR: 
Ako sa vyjadril jeden zo sudcov, ktorý posudzoval návrh tejto správy: „Sudcovské rady na každom súde majú kompetenciu riešiť sťažnosti voči sudcom, ktoré sa netýkajú výkonu ich funkcie a rozhodovacej činnosti, ale dotýkajú sa ich správania a súkromného života. Vo všeobecnosti sa súdy/ich sudcovské rady snažia vyhýbať preskúmavaniu takýchto sťažností alebo situácií, zvyčajne argumentujúc nasledovne „nech predseda súdu/minister podá podnet na disciplinárne konanie, ak ho považujú za odôvodnený.” 
Považujete toto konštatovanie za trefné? Budete sa snažiť iniciovať zmenu tohto systému, alebo iným spôsobom motivovať sudcovské rady, aby sa nebáli riešiť sťažnosti voči sudcom aj v otázkach ich správania a súkromného života? 

ODPOVEĎ:
Nesúhlasím s tvrdením, že by sa sudcovské rady báli riešiť sťažnosti voči sudcom v otázkach ich správania  a súkromného života. Každý podnet - sťažnosť v tejto oblasti  na sudcu sudcovské rady musia prejednať a dať sťažovateľovi odpoveď. V prípade nespokojnosti môže sťažovateľ požiadať súdnu radu o posúdenie vybavenia podnetu sudcovskou radou. Sudcovia aj sami môžu požiadať sudcovskú radu, či súdnu radu o odpoveď na otázku ich etickej dilemy. Toto všetko sa  v praxi deje,  aj keď  je pravdou, že sťažnosti na sudcu sa hlavne podávajú na prieťahy v súdnom konaní alebo správanie sa sudcu v priebehu súdneho konania. Tieto sťažnosti riešia najmä predsedovia súdov (okrem verejného ochrancu práv, ministra spravodlivosti, či predsedu súdnej rady).   Rozsah rozhodovania sudcovských rád  teda závisí    od počtu sťažností  týkajúcich sa nevhodného správania sa sudcov mimo súdneho konania, pričom k podaniu disciplinárneho návrhu sudcovskou radou by malo dôjsť  len v prípade zjavného porušenia etiky závažným spôsobom.

 
nzov

Voľba jedného člena Súdnej rady Slovenskej republiky - vyhlásenie kandidátky

Voľba jedného člena Súdnej rady Slovenskej republiky - vyhlásenie kandidátky  - 84 kB

13.06.2018
nzov

Dôležitosť postavenia súdnych rád v justičnom systéme zdôraznila aj Lisabonská deklarácia

Dňa 1. Júna 2018 schválilo slávnostné Valné zhromaždenie Európskej siete súdnych rád Lisabonskú deklaráciu, ktorej hlavným odkazom je dôležitosť po…

12.06.2018
nzov

6. zasadnutie Súdnej rady Slovenskej republiky

Predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky zvolala 6. zasadnutie Súdnej rady Slovenskej republiky v roku 2018 na: 25. júna 2018 o 12:30 hod.,…

08.06.2018
nzov

Súdna rada hostila účastníkov výmenného pobytu EJTN

Súdna rada Slovenskej republiky dlhodobo podporuje výmenný program pre odborníkov v oblasti justície. Projekt EJTN je zameraný na sudcov a prokur…

01.06.2018