Vyhlásenie Súdnej rady Slovenskej republiky k súčasnému stavu súdnictva
Schválené novelizované zákony týkajúce sa súdnictva, ktoré sú účinné od 1. mája 2011, opodstatnene vyvolávajú pochybnosti o neprípustných zásahoch do nezávislosti a nestrannosti súdnictva a stali sa predmetom návrhu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky od apríla 2011 na základe návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vychádza aj z rozsiahlej odbornej argumentácie Súdnej rady Slovenskej republiky a prezidenta republiky, na ktoré zákonodarca v legislatívnom procese neprihliadal.
„Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že princíp právneho štátu sa v tvorbe zákona dodrží vtedy, ak prijatý zákon je v súlade so všetkými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sú vo významovej a príčinnej súvislosti so vzťahom upraveným zákonom,“ uviedol predseda Súdnej rady Štefan Harabin.
Novely zákonov zaviedli nový mechanizmus výberových konaní na výber sudcov a predsedov súdov, ktorý upravuje podľa nášho stanoviska ústavne neakceptovateľné postavenie Súdnej rady Slovenskej republiky a sudcovských rád jednotlivých súdov, len ako konzultatívnych orgánov, čo vylučuje ich reálny (zásadný) vplyv v procese legitimity sudcovskej moci. Dochádza k porušeniu ústavnej zásady deľby a rovnosti jednotlivých zložiek štátnej moci v právnom štáte, ako aj právnych garancií sudcovskej a súdnej nezávislosti.
Rešpektovanie základného princípu právneho štátu o trojdelení moci vyžaduje v prípade spochybnenia ústavnosti zákona, aby k aplikácii sporných ustanovení dochádzalo spravidla len v čase po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Podanie návrhu na vyslovenie nesúladu uvedených noviel s Ústavou Slovenskej republiky a návrhu na pozastavenie účinnosti niektorých ustanovení zákona nevylučuje, že ústavný orgán súdnej moci i orgány sudcovskej samosprávy sa môžu rozhodnúť neparticipovať na realizácii prípadnej protiústavnosti výberových konaní prerušením účasti svojich nominantov postupom analogicky upraveným pre všeobecný súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p., kedy súd realizuje ústavnú kompetenciu v zmysle čl. 130 ods. 1 písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky (podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky).“
Hlasový záznam
„Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že princíp právneho štátu sa v tvorbe zákona dodrží vtedy, ak prijatý zákon je v súlade so všetkými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sú vo významovej a príčinnej súvislosti so vzťahom upraveným zákonom,“ uviedol predseda Súdnej rady Štefan Harabin.
Novely zákonov zaviedli nový mechanizmus výberových konaní na výber sudcov a predsedov súdov, ktorý upravuje podľa nášho stanoviska ústavne neakceptovateľné postavenie Súdnej rady Slovenskej republiky a sudcovských rád jednotlivých súdov, len ako konzultatívnych orgánov, čo vylučuje ich reálny (zásadný) vplyv v procese legitimity sudcovskej moci. Dochádza k porušeniu ústavnej zásady deľby a rovnosti jednotlivých zložiek štátnej moci v právnom štáte, ako aj právnych garancií sudcovskej a súdnej nezávislosti.
Rešpektovanie základného princípu právneho štátu o trojdelení moci vyžaduje v prípade spochybnenia ústavnosti zákona, aby k aplikácii sporných ustanovení dochádzalo spravidla len v čase po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Podanie návrhu na vyslovenie nesúladu uvedených noviel s Ústavou Slovenskej republiky a návrhu na pozastavenie účinnosti niektorých ustanovení zákona nevylučuje, že ústavný orgán súdnej moci i orgány sudcovskej samosprávy sa môžu rozhodnúť neparticipovať na realizácii prípadnej protiústavnosti výberových konaní prerušením účasti svojich nominantov postupom analogicky upraveným pre všeobecný súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p., kedy súd realizuje ústavnú kompetenciu v zmysle čl. 130 ods. 1 písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky (podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky).“
Hlasový záznam
