„Vnútorní nepriatelia“ v súdnej rade? Časť členov sa ostro ohradila voči údajným útokom bývalej kolegyne

Odkaz: https://www.ta3.com/clanok/1057035/vnutorni-nepriatelia-v-sudnej-rade-cast-clenov-sa-ostro-ohradila-voci-udajnym-utokom-byvalej-kolegyne

„Vnútorní nepriatelia“ v súdnej rade? Časť členov sa ostro ohradila voči údajným útokom bývalej kolegyne

V Súdnej rade SR sa vyostril spor, ktorý sa týka bývalej členky rady Dany Jelinkovej Dudzíkovej a podpredsedníčky Ayše Pružinec Eren. Jelinková Dudzíková podala podnet na jej odvolanie, časť členov rady sa však vo vyhlásení ostro ohradila voči správaniu, ktoré podľa nich poškodzuje vážnosť Súdnej rady aj súdnictva.

Členovia Súdnej rady počas zasadnutia Súdnej rady SR 17. júla 2024.

Vnútorný spor v Súdnej rade SR sa preniesol aj do verejného priestoru. Časť členov rady vydala stanovisko, v ktorom odmieta osobné útoky na kolegov sudcov a členov Súdnej rady. Podľa nich má byť súdna rada orgánom, ktorý obhajuje záujmy sudcov ako celku, nie miestom, kde sa presadzujú osobné spory alebo záujmy jednotlivcov.

Vo vyhlásení členovia rady uvádzajú, že si uvedomujú zodpovednosť vyplývajúcu z členstva v ústavnom orgáne sudcovskej legitimity. Tvrdia, že sa snažia prispievať k dôveryhodnosti súdnej rady aj súdnictva ako celku.

Zároveň upozorňujú, že sudcovia by nemali mať pocit, že rada slúži konkrétnym osobám, skupinám alebo politickým záujmom. „Chceme, aby mohli mať všetci sudcovia, bez výnimky, skutočný pocit, že Súdna rada Slovenskej republiky je orgánom, ktorý obhajuje iba ich záujmy a nie záujmy konkrétnych jej členov alebo osôb, lobistických skupín alebo politických strán a hnutí,“ uviedli členovia rady vo vyhlásení.

Členovia rady hovoria o dehonestovaní kolegov

Stanovisko nehovorí iba všeobecne o potrebe vecnej diskusie. Podpísaní členovia rady v ňom píšu aj o sudkyni, ktorá podľa nich v minulosti zdieľala rovnaké hodnoty, no neskôr začala dehonestovať činnosť súdnej rady a jej členov. Tvrdia, že sa tak deje pre pocit krivdy z kariérneho neúspechu.

Za neprijateľné označili aj to, že v komunikácii dostupnej sudcom mali byť konkrétni členovia súdnej rady označovaní za „vnútorných nepriateľov“ . Podľa stanoviska išlo aj o výroky, ktoré útočili na ich inteligenciu, odbornosť a morálnu integritu.

„Takéto správanie odporuje nielen zákonným povinnostiam sudcu a etickým normám, ktorými sa sudca má riadiť, ale je tiež spôsobilé znížiť vážnosť Súdnej rady Slovenskej republiky a súdnictva ako celku v očiach verejnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Členovia rady zároveň zdôraznili, že kritika v justícii má byť prípustná, no musí mať vecný charakter. Podľa nich nemôže prerásť do osobného znevažovania názorových oponentov.

„Sudcovská etika má byť výsadou sudcovského stavu a nie zbraňou na dehonestovanie názorových oponentov, pričom o sudcovskej etike nestačí len hovoriť, ale predovšetkým sa v súlade s ňou správať,“ napísali členovia rady.

Jelinková Dudzíková žiadala odvolanie podpredsedníčky

Spor sa má týkať predsedníčky senátu Správneho súdu v Bratislave a bývalej členky Súdnej rady SR Dany Jelinkovej Dudzíkovej. Ako informovala agentúra SITA, tá podala podnet na odvolanie Ayše Pružinec Eren z funkcie podpredsedníčky rady.

Ako dôvod uviedla jej verejné výroky. Podľa Jelinkovej Dudzíkovej by si takýto spôsob komunikácie nemohol dovoliť bežný občan, sudca vo výkone funkcie a už vôbec nie funkcionár súdnej rady.

„Súdna rada ako ústavný orgán sudcovskej legitimity by mala mať v jej vrcholných orgánoch osoby, ktoré budú dôstojne reprezentovať súdnu moc. Je nepochybné, že spôsob, akým komunikujú predseda a podpredseda súdnej rady navonok, definuje aj obraz justície v očiach verejnosti,“ skonštatovala Jelinková Dudzíková začiatkom tohto mesiaca.

Tvrdí tiež, že Pružinec Eren opakovane ukázala, že predpoklady dôstojnej reprezentácie nespĺňa. Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová v reakcii uviedla, že podanie Dany Jelinkovej Dudzíkovej doručila všetkým členom rady.

Pozadím je aj sudcovský web

SITA pripomína, že Jelinková Dudzíková bola členkou Súdnej rady od apríla 2022, keď ju zvolili sudcovia západoslovenského volebného obvodu. V januári 2026 sa členstva vzdala.

Ayşe Pružinec Eren bola za členku Súdnej rady zvolená rovnako v apríli 2022. Podpredsedníčkou rady je od júla 2024.

Spor sa má týkať aj webu sudnamoc.sk, na ktorom časť sudcov zverejňovala svoje stanoviská. Stránka vznikla v roku 2021 v období diskusie o reforme súdnej mapy. Aktívne sa na nej podieľali aj Jelinková Dudzíková a Pružinec Eren.

Vzťahy medzi nimi vyostrili sa po tom, ako Jelinková Dudzíková zverejnila dôvody svojho odchodu zo súdnej rady. Bývalá členka rady tvrdí, že ju Pružinec Eren pred inými sudcami nepravdivo obvinila z netransparentného hospodárenia s peniazmi určenými na web a z neposkytovania vyúčtovaní.

Súdnictvu na Slovensku skutočne nedôveruje veľká časť občanov. Prečo je to tak? Pozrite si reportáž:

Autor: SITA, Šimon Kéry

Členovia Súdnej rady zverejnili vyhlásenie: Ostro v ňom odsúdili správanie sudkyne, ktorá podľa nich, ich viní z vlastného neúspechu

Odkaz: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/819339-clenovia-sudnej-rady-zverejnili-vyhlasenie-ostro-v-nom-odsudili-spravanie-sudkyne-ktora-ich-vini-z-vlastneho-neuspechu/

Členovia Súdnej rady zverejnili vyhlásenie: Ostro v ňom odsúdili správanie sudkyne, ktorá podľa nich, ich viní z vlastného neúspechu

Desať členov Súdnej rady Slovenskej republiky v ostrom vyhlásení odsúdilo konanie nemenovanej sudkyne, ktorá podľa nich pre kariérny neúspech útočí na inteligenciu a morálnu integritu svojich kolegov. Signatári upozorňujú, že takéto dehonestujúce správanie a označovanie iných za „vnútorných nepriateľov“ zásadne narúša etické normy a v očiach verejnosti vážne znižuje dôveryhodnosť celého slovenského súdnictva.

Foto: TASR , Pavol Zachar

Na snímke členovia Súdnej rady počas zasadnutia Súdnej rady SR 17. júla 2024 v Bratislave.

Vyhlásenie členov Súdnej rady SR ku konaniu, ktoré je spôsobilé znížiť vážnosť Súdnej rady SR a súdnictva ako celku v očiach verejnosti

My, nižšie podpísaní členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, sme si plne vedomí zodpovednosti, ktorá nám vyplýva z členstva v tomto ústavnom orgáne sudcovskej legitimity, a preto sa snažíme plniť si svoje povinnosti najlepšie ako vieme tak, aby sme svojou prácou prispeli nielen k dôveryhodnosti tohto ústavného orgánu, ale aj k dôveryhodnosti súdnictva ako celku.

Máme vždy na zreteli oprávnené záujmy všetkých sudcov a všetko svoje úsilie sa v najlepšej viere snažíme venovať ich ochrane. Chceme, aby mohli mať všetci sudcovia, bez výnimky, skutočný pocit, že Súdna rada Slovenskej republiky je orgánom, ktorý obhajuje iba ich záujmy a nie záujmy konkrétnych jej členov alebo osôb, lobistických skupín alebo politických strán a hnutí. S nevôľou sme sledovali minulé časy v Súdnej rade Slovenskej republiky, kedy sudcovia neboli rozdeľovaní podľa toho, ako vykonávajú funkciu, ale podľa názorových či politických preferencií.

Verili sme, že po tomto neblahom období sa Súdna rada Slovenskej republiky bude môcť venovať už iba konštruktívnej činnosti, ktorá bude súdnictvu a sudcom na prospech. Neľahko sa nám preto pozerá na to, ako sudkyňa, ktorá s nami uvedené hodnoty v minulosti zdieľala, začala dehonestovať činnosť Súdnej rady Slovenskej republiky a jej jednotlivých členov, a to iba z dôvodu, že cíti krivdu zo svojho kariérneho neúspechu, ktorý kladie za vinu svojim bývalým kolegom v Súdnej rade Slovenskej republiky.

Považujeme za neakceptovateľné, aby menovaná v komunikácii, ktorá je dostupná sudcom, označovala konkrétnych členov Súdnej rady Slovenskej republiky za „vnútorných nepriateľov“, alebo ich urážala vyjadreniami, ktorými útočia na ich inteligenciu, odbornosť a morálnu integritu. Takéto správanie odporuje nielen zákonným povinnostiam sudcu a etickým normám, ktorými sa sudca má riadiť, ale je tiež spôsobilé znížiť vážnosť Súdnej rady Slovenskej republiky a súdnictva ako celku v očiach verejnosti.

Vyjadrujeme preto presvedčenie, že každý sudca si musí uvedomiť deštruktívnu povahu takéhoto správania a mal by svoje vyjadrenia formulovať tak, aby boli v súlade so zákonnými a etickými povinnosťami sudcu a aby mali povahu oprávnenej kritiky, nie osobného a znevažujúceho útoku na kolegov sudcov, prípadne členov Súdnej rady Slovenskej republiky.

Sudcovská etika má byť výsadou sudcovského stavu a nie zbraňou na dehonestovanie názorových oponentov, pričom o sudcovskej etike nestačí len hovoriť, ale predovšetkým sa v súlade s ňou správať.

Podpísaní: Martin Bezák, Ľudmila Joanidisová, Marián Fečík, Magda Hromcová, Vladimír Monok, Ľuboš Kunay, Jaroslav Klátik, Zuzana Čížová, Martin Puchalla a Miroslav Manďák.

Autor: Pravda

Neuveriteľné zlyhanie súdu zachránilo ministra Šutaja Eštoka pred exekúciou

Odkaz: https://standard.sk/1243661/neuveritelne-zlyhanie-sudu-zachranilo-ministra-sutaja-estoka-pred-exekuciou

Neuveriteľné zlyhanie súdu zachránilo ministra Šutaja Eštoka pred exekúciou

Ministra vnútra Šutaja Eštoka delil od exekúcie iba krok. Zachránilo ho úspešné odvolanie založené na zlyhaní súdu, ktorý do rozsudku nedoplnil základné poučenie. Chybu urobil aj advokát čurillovcov.

Matúš Šutaj Eštok ako minister vnútra mohol byť vôbec prvým ministrom v histórii krajiny, ktorý by bol vystavený exekúcii na vysokú sumu.

Minister vnútra totiž prehral súdny spor na ochranu osobnosti s obvinenými policajtmi okolo Jána Čurillu. Čurillovci zažalovali ministra pre jeho výrok na sociálnej sieti Facebook zo dňa 2. apríla 2025, v ktorom policajtov prirovnal k odsúdenému vrahovi a mafiánskemu bosovi Mikulášovi Černákovi.

Advokát policajtov Peter Kubina podal pre tento výrok žalobu na ochranu osobnosti, v ktorej dosiahli v tom čase právoplatné víťazstvo – a to dokonca za pár mesiacov od podania žaloby.

Minister prehral, pretože si nepozeral elektronickú schránku

Podľa rozsudku sa minister vnútra musí verejne ospravedlniť policajtom Jánovi Čurillovi, Pavlovi Ďurkovi, Štefanovi Mašinovi, Milanovi Sabotovi, Róbertovi Magulovi a Branislavovi Dunčkovi za to, že ich verejne prirovnal k mafiánovi a vrahovi Černákovi a označil ich za krivých policajtov.

Ján Čurilla. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Šutaj Eštok je ďalej povinný zaplatiť každému z nich po 15-tisíc eur, dokopy 90-tisíc eur, ako aj úroky z omeškania a trovy konania. Keďže minister sumu dobrovoľne nezaplatil, policajti podali návrh na vykonanie exekúcie a exekútor zablokoval ministrovi súkromný účet aj s vymáhanou sumou, ktorá sa navýšila o trovy exekúcie.

Podstata výhry čurillovcov spočívala v tom, že si minister Šutaj Eštok nepozeral svoju elektronickú schránku, do ktorej mu chodili upovedomenia od súdu či exekútora. Keďže sa minister ako žalovaný k veci nijako nevyjadroval, súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

Rozsudok pre zmeškanie je možné vydať vtedy, ak sa žalovaný bez vážneho dôvodu a ospravedlnenia nijako nevyjadruje k žalobe, a to ani na výzvy súdu, ktoré mu boli riadne doručené. Tento inštitút je v právnom poriadku prítomný preto, aby sa súdny proces zbytočne nepredlžoval, ak jedna strana nemá záujem aktívne sa zúčastňovať na konaní.

Paradoxom celého prípadu však je, že ak by advokát čurillovcov Peter Kubina neinformoval verejnosť o existencii kontumačného rozsudku bez riadnych náležitostí v neprospech ministra vnútra, Šutaj Eštok by sa o ňom nedozvedel a skutočne by musel čurillovcom platiť. Mediálne pokrytie prípadu však upozornilo ministra na prípad a umožnilo mu podať odvolanie.

Súd nenapísal do rozsudku základnú vec

Minister vnútra si nepozeraním pošty totiž spôsobil aj uplynutie lehoty na podanie odvolania v celej veci, ak by Mestský súd Bratislava IV dokázal do rozsudku napísať esenciálnu vec – poučenie o lehote na podanie odvolania. Teda dokedy vlastne mohol Šutaj Eštok podať odvolanie. Rozsudok neobsahoval poučenie ani o dĺžke lehoty, ani o začiatku jej plynutia.

Civilný sporový poriadok špecificky vymenúva podstatné náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku, ako sú označenie súdu, strán a ich zástupcov, výrok či odôvodnenie. Medzi tieto náležitosti patrí aj poučenie o lehote na podanie odvolania.

Absencia poučenia o lehote na podanie odvolania pôsobí skutočne neuveriteľne, pretože súd vydáva každý rok obrovské množstvo rozsudkov a je mimoriadne raritné, aby v nich chýbalo niečo také základné, ako je poučenie.

Chýbajúca základná náležitosť v rozsudku bola dôvodom, prečo minister vnútra vôbec mohol byť úspešný s odvolaním. Za bežných okolností totiž plynie pätnásťdňová lehota na podanie odvolania. Ak však súd nesprávne poučí strany o lehote odvolania, plynie trojmesačná lehota.

Práve existencia a plynutie trojmesačnej lehoty z dôvodu neschopnosti Mestského súdu Bratislava IV vypracovať rozsudok so všetkými náležitosťami umožnili ministrovi vnútra, aby jeho za bežných okolností oneskorene podané odvolanie, ktoré podal takmer mesiac po doručení rozsudku, bolo podané v rámci trojmesačnej lehoty a odvolací súd sa ním musel zaoberať.

Mestský súd Bratislava IV v decembri 2025 zamietol návrhy Šutaja Eštoka na vyhlásenie neúčinnosti elektronického doručenia aj na zrušenie kontumačného rozsudku. Minister podal aj ústavnú sťažnosť. Ústavný súd SR ju v januári 2026 odmietol najmä preto, že ešte neboli vyčerpané všetky bežné opravné prostriedky.

Krajský súd vyhovel odvolaniu pre predĺženú lehotu

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky Jany Richterovej a členov Juraja Považana a Jaroslava Šutu ako odvolací súd vyhovel odvolaniu Matúša Šutaja Eštoka, zrušil kontumačný rozsudok Mestského súdu Bratislava IV a vec vrátil na riadne pojednávanie.

Spor sa teda procesne vracia na začiatok: súd prvej inštancie má vypočuť strany, vykonať dokazovanie a až potom rozhodnúť, či výroky Šutaja Eštoka zasiahli do osobnostných práv žalobcov a v akej miere.

Dôsledkom rozhodnutia krajského súdu je aj zastavenie exekúcie, ktorá bola vedená na základe pôvodne právoplatného kontumačného rozsudku, pri ktorom sa predpokladalo, že minister vnútra nepodal odvolanie počas bežnej lehoty.

Odvolací súd vo svojom odôvodnení okrem konštatovania pochybenia Mestského súdu Bratislava IV pri poučení, čo možno bez zveličenia označiť za chybu na úrovni menej zdatného študenta právnickej fakulty, hovorí aj o potrebe zdržanlivosti pri vydávaní rozsudkov pre zmeškanie.

Vydávanie kontumačných rozsudkov má byť zdržanlivé

Súd tvrdí, že ide o odklon, ktorý musí byť využitý tak, aby prioritou ostala materiálna, a nie iba formálna ochrana práv jednotlivých strán sporu. Rovnako podľa súdu nemožno vydať kontumačný rozsudok, ak o skutkovom stave veci existujú pochybnosti. Súd má v tejto veci pochybnosti o skutkovom stave a poukazuje na osobitosti celého prípadu – kolíziu práv na ochranu osobnosti so slobodou prejavu.

Krajský súd v Bratislave ďalej tvrdí, že kontumačný rozsudok nemožno vydať v prípade, ak existencia nároku, ale aj jeho rozsah, teda či existuje povinnosť platiť čurillovcom a v akej miere, závisia od úvahy súdu, ktorá musí byť odôvodnená.

V tomto smere sa k argumentácii odvolacieho súdu priklonil advokát a člen Súdnej rady SR Martin Bezák s odkazom na judikatúru Ústavného súdu SR.

Minister vnútra rozhodnutie víta, zákon zmenili po jeho prípade

Minister vnútra Šutaj Eštok víta rozhodnutie odvolacieho súdu s tvrdením, že „sa teší na dokazovanie v tejto veci“.

Minister vnútra sa ďalej vyjadril, že ho „mrzí, že niektorí bežní občania nemali možnosť takto bojovať za svoje práva. Aj preto sme menili zákon. Nie kvôli mne, pretože mňa sa táto zmena zákona nijako nedotkne, ale do budúcnosti aj bežný občan už bude mať právo na to, aby mu bolo doručované rozhodnutie súdu pri takýchto civilných žalobách, keď ho niekto žaluje o nejakú spôsobenú, domnelú škodu. Aj z hľadiska doručovania bude mať nejakú právnu istotu“.

Minister spravodlivosti Boris Susko ako reakciu na nečinnosť ministra vnútra a jeho neschopnosť pozerať si elektronickú schránku ako každý iný občan predložil novelu Civilného sporového poriadku, podľa ktorej sa pri doručovaní rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorý je fyzickou osobou a nie je zastúpený, nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky.

Minister spravodlivosti Boris Susko. Foto: Martin Baumann/TASR

Doručovanie tak bude prebiehať prostredníctvom pošty do vlastných rúk. Ide o zmenu, ktorá prakticky urobí rozsudok pre zmeškanie a jeho podstatu zbytočnými. Pasivita účastníka konania, ktorý si neplní svoje povinnosti, tak nebude v prospech druhej strany, ale súdne konanie sa bude „klasicky“ roky naťahovať.

Ide o signál, že nečinnosť bude odmeňovaná namiesto penalizácie. Zákon bol schválený a podpísaný prezidentom Petrom Pellegrinim.

Prečo táto legislatívna zmena prišla až teraz, po prípade ministra vnútra, keď doposiaľ existovalo veľké množstvo podobných prípadov, nikto nevysvetlil.

Šutaj Eštok ďalej tvrdí, že „si za svojimi výrokmi stojí, pretože hovorili o tom, kam sa dnes tá mediálna doba posunula, keď ľudia, ktorí sú obvinení z vážnych trestných činov, sú kladení na piedestál mediálneho záujmu, že sa pre nich organizujú zbierky a podobne – o tom bolo moje vyjadrenie“.

Advokát Kubina hovorí o odklone od judikatúry

Advokát čurillovcov Peter Kubina nesúhlasí s odôvodnením Krajského súdu v Bratislave a poukazuje na judikatúru iných súdov, podľa ktorej súdy vyhoveli žalobe na ochranu osobnosti rozsudkom pre zmeškanie žalovaného vrátane priznania náhrady nemajetkovej ujmy.

Peter Kubina. Foto: František Iván/TASR

Odborná literatúra v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie hovorí o tom, že súd môže takto rozhodnúť podľa princípu takzvaného „silného sudcu“, ako aj podľa princípu arbitrárneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že súd má oprávnenie a zároveň aj povinnosť zvážiť efektivitu a spravodlivosť tohto postupu.

Zároveň však hovorí o potrebe obrátiť sa na judikatúru a základné princípy civilného sporového konania – napríklad na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej je potrebné pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo a v nejednoznačných veciach sa má uprednostniť meritórne prerokovanie veci (napríklad III. ÚS 121/2021).

Súd je povinný zvážiť vydanie rozsudku pre zmeškanie najmä s ohľadom na skutkový a právny stav tvrdený žalobcom. Zákon nehovorí, do akej miery je súd povinný skúmať odôvodnenosť uplatneného nároku po hmotnoprávnej stránke, no ak sa žalovaný napriek výzve súdu k žalobe nevyjadrí, súd môže vychádzať z prezumpcie, že žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný.

Šutaja Eštoka zachránili Kubina aj zlyhanie súdu

O tom, či je úvaha súdu o možnosti alebo nemožnosti vydania kontumačného rozsudku v prípade žaloby na ochranu osobnosti správna, možno polemizovať a každá strana nájde vhodné argumenty.

Žiadna pochybnosť však nemôže existovať v bode, že iba vďaka babráckej neschopnosti súdu prvého stupňa bol minister vnútra zachránený od exekúcie. Ak by toto neuveriteľné pochybenie neexistovalo a rozsudok by obsahoval všetky základné náležitosti, minister vnútra by už nemal šancu rozsudok zvrátiť riadnym opravným prostriedkom.

Svoj podiel viny na tom má aj skutočnosť, že napriek zjavnej chybe rozsudku advokát čurillovcov verejne upozornil Šutaja Eštoka na existujúci spor bez toho, aby bolo exekúciou vymožené čo i len jedno euro. Z pohľadu ochrany práv klientov, a teda riadneho vymoženia odškodného, ide o chybu, ktorá ich stála značné peniaze.

Pozitívum v celom prípade plnom bizarností je však to, že súdy budú riadnym dokazovaním posudzovať, do akej miery sa môže politik verejne vyjadrovať voči iným osobám – nepolitikom –, a to navyše slovníkom, ktorý stavia iného do roly páchateľa trestného činu.

To je totiž podstatný problém súčasnosti – verejné obviňovanie druhých bez následkov za činy, za ktoré sa inak chodí do väzenia.

Autor: Jozef Onačilla

Magyar ohlásil operáciu Očistec

Magyar ohlásil operáciu Očistec

Fidesz označil za mafiu, Maďarsko chce zbaviť prezidenta aj najvplyvnejších sudcov

Maďarský premiér Péter Magyar v pondelok v parlamente vyhlásil, že dnešný deň je rovnako dôležitý pre Maďarsko ako deň volieb 12. apríla. Oznámil spustenie operácie Očistec, ktorou chce Maďarsko zbaviť politickej a ekonomickej mafie. Ústavným zákonom navrhne ukončenie mandátu prezidenta Tamása Sulyoka. Poslanecký mandát chce obmedziť na dvanásť rokov a zároveň posilniť súdnu samosprávu.

Premiér začal svoj prejav príbehom o talianskej mafii a boja proti nej. Hovoril o tom, že „maďarská Cosa Nostra“ je samotný Fidesz.

Vláda strany Tisza predloží návrh na zriadenie Úradu pre navrátenie majetku a návrh na zmenu ústavy. Magyar tvrdí, že nemá zmysel hovoriť o navrátení majetku, ak vo funkciách zároveň zostanú tie „bábky“, ktoré celé roky nebránili krádežiam.

Zároveň oznámil, že od septembra spustia komplexný proces prijatia novej ústavy so zapojením celej maďarskej spoločnosti a na jeho konci potvrdia ústavu občania referendom.

OPERÁCIA OČISTEC

„Dnes spúšťame operáciu Očistec, ktorej cieľom je okrem odstránenia politickej a ekonomickej mafie aj to, aby sa v budúcnosti už nemohol znova vybudovať rovnaký systém,“ povedal Péter Magyar.

Práve preto v novele ústavy navrhnú aj obmedzenie poslaneckého mandátu v parlamente na 12 rokov. „Preto som prišiel, preto som chodil po krajine, preto som kandidoval vo voľbách, preto som prijal funkciu predsedu vlády,“ vyhlásil.

Zriadenie Národného úradu pre navrátenie a ochranu majetku si vyžiada zmenu 47 právnych predpisov. Podľa Magyara budú členovia a chápadlá siete, ktorú nazýva mafiou, vytrvalí a odolní. Tento systém sa buduje už od 90. rokov a spolupodieľali sa na ňom rovnako politici Fideszu, ako aj ľavicových strán, povedal premiér.

„Vládneme 40 dní, máme náhľad do dokumentov, podnikateľských sietí, nadácií. Od 12. apríla narážame na stopy a dôkazy takého rozsiahleho rozkrádania, ktoré si nedokážu predstaviť ani tí, čo sa tým zaoberajú už roky. Kým sa dostaneme na koniec jedného prípadu, objaví sa ďalší. Vidíme, ako sa z majetku národa stalo ekonomické zázemie úzkej elity,“ vravel.

Predseda a štyria podpredsedovia Národného úradu pre navrátenie a ochranu majetku budú podľa neho 24 hodín denne pod osobitnou policajnou ochranou. „Doteraz sme dostávali vyhrážky aj teraz dostávame vyhrážky a vieme, že vyhrážky dostávať budeme.“

Za rozkrádaním maďarského štátu stojí podľa Magyara celá sieť advokátov, účtovníkov, finančných špecialistov, politických vykonávateľov, bábok a janičiarov, preto na odstránenie mafie na novom úrade treba aj najlepších odborníkov v krajine.

Zavolať chcú najlepších policajtov, vyšetrovateľov, prokurátorov, finančných expertov a informatikov. Budú tam pracovať ľudia, ktorí sa celý svoj život pripravovali na odhaľovanie zložitých hospodárskych trestných činov.

Maďarský premiér v parlamente hovoril, že niet takého kúta krajiny, takej hospodárskej inštitúcie, sektora, ulice či domu, na ktorú by si maďarská mafia nechcela položiť ruku.

POSILNIA SÚDNU SAMOSPRÁVU

Magyar zároveň oznámil aj reformu ústavného súdu. Pre ústavných sudcov chce zaviesť vekovú hranicu 70 rokov a zmeniť spôsob výberu predsedu súdu. Mandát ústavných sudcov nad 70 rokov – vrátane mandátu a imunity súčasného predsedu Pétera Polta, ktorý patrí medzi najbližších ľudí Viktora Orbána – sa skončí.

Posilnia takisto súdnu samosprávu a zmenia pravidlá výberu predsedu najvyššieho súdu (Kúria) a Národného súdneho úradu. Tieto zmeny umožnia, aby sa vymenil predseda najvyššieho súdu, ako aj súdnej rady, ktorých dosadil Fidesz.

„Nielenže na to máme mandát, vážení opoziční poslanci, ale presne na toto sme dostali mandát od premnohých miliónov maďarských občanov,“ vyhlásil Péter Magyar. Tvorba novej ústavy sa podľa premiéra bude opierať o širokú spoločenskú účasť a politický konsenzus.

ODSTRÁNENIE SULYOKA

Mandát úradujúceho prezidenta republiky sa skončí deň po nadobudnutí účinnosti novely ústavy – píše sa v dokumente zverejnenom na pripomienkovanie na stránke vlády.

V odôvodnení vláda píše, že zo strany spoločnosti došlo k vážnej strate dôvery v súvislosti s pôsobením Tamása Sulyoka. „Zároveň dali voliči mimoriadny mandát na to, aby dvojtretinová väčšina parlamentu obnovila ústavnú demokraciu a zabezpečila skutočné fungovanie ústavných inštitúcií. Prechodné ustanovenie zaručuje, že sa v Maďarsku bude v budúcnosti uplatňovať funkcia inštitúcie prezidenta republiky,“ píše sa v návrhu.

Prezident odmieta odstúpiť napriek opakovaným výzvam premiéra. Minulý týždeň požiadal o stanovisko k vzniknutej situácii aj ústavný súd, ktorý sa však jeho návrhom odmietol zaoberať. Péter Magyar to komentoval tak, že sa neúspešne pokúsil o ústavný puč.

Sulyok sa stal prezidentom v roku 2024 po odchode prezidentky Katalin Novák, ktorá odstúpila po kauze milosti. Sulyok bol nominantom Fideszu, pred svojím zvolením za prezidenta zastával funkciu predsedu ústavného súdu.

Maďarský premiér v pondelok nehovoril o ostatných vedúcich predstaviteľoch, ktorých odvolanie takisto sľúbil. Už v predvolebnej kampani a aj v povolebnom víťaznom prejave vymenoval, kto sú tie „fideszácke bábky“, ktoré musia odísť.

Sú nimi predseda ústavného súdu Péter Polt, predseda Kúrie András Varga Zs., predseda Národného súdneho úradu (OBH) György Barna Senyei, ďalej predseda Národného kontrolného úradu László Windisch, predseda Protimonopolného úradu Csaba Balázs Rigó a predseda Národného úradu pre médiá a komunikácie András Koltay.

Magyar im dal čas do konca mája, aby dobrovoľne odstúpili.

Na tlačovke po rokovaní parlamentu Magyar povedal, že sa postupne chcú dostať aj k ďalším funkcionárom. Dodal, že očakáva aj odstúpenie generálneho prokurátora. O jeho odchode sa hovorí v súvislosti s kauzou ukrajinského „zlatého konvoja“, pre ktorú sú podľa viacerých maďarských médií vážne spory v prokuratúre pre údajné politické zasahovanie do prípadu počas vlády Fideszu.

OPOZÍCIA: MAGYAR BUDUJE DIKTATÚRU

Magyar nebojuje s mafiou, ale buduje diktatúru, reagoval Gergely Gulyás, predseda poslaneckého klubu Fideszu. Gulyás si myslí, že Magyar zabudol na to, prečo štrnásť rokov podporoval Orbánovu vládu. „Toto obdobie bolo najúspešnejším obdobím posledných sto rokov Maďarska,“ povedal.

Podľa predsedu poslaneckého klubu Fideszu zamieňať si predchádzajúce vládne strany s talianskou mafiou ničí a likviduje zmysluplný politický dialóg. Považuje za nepochopiteľné, že predseda vlády prirovnal štyrikrát zvolenú maďarskú vládu k masovým vrahom zločineckej organizácie.

Magyarove slová odmietli aj poslanci kresťanskodemokratickej strany KDNP a krajne pravicovej strany Naša vlasť (Mi Hazánk).

Péter Magyar vystupuje s prejavom v maďarskom parlamente.

FOTO – TASR/AP/DÉNES ERDŐS

Toto obdobie bolo najúspešnejším obdobím posledných sto rokov Maďarska. Gergely Gulyás

predseda poslaneckého klubu Fideszu

Tamás Sulyok.

FOTO – TASR/AP

Vládneme 40 dní, máme náhľad do dokumentov, podnikateľských sietí, nadácií. Od 12. apríla narážame na stopy a dôkazy takého rozsiahleho rozkrádania, ktoré si nedokážu predstaviť ani tí, čo sa tým zaoberajú už roky. Kým sa dostaneme na koniec jedného prípadu, objaví sa ďalší. Vidíme, ako sa z majetku národa stalo ekonomické zázemie úzkej elity. Péter Magyar

maďarský premiér

Autor: EMESE IBOSOVÁ reportérka Napunku

Nezákonný a ovplyvňovaný dovolací senát vo veci Dušana Kováčika?

Nezákonný a ovplyvňovaný dovolací senát vo veci Dušana Kováčika?

Rubrika: PUBLICISTIKA

K viacerým odmietavým profesionálnym aj laickým názorom na rozsudok pribudli dve silné informácie

Kritika, podozrenia, pochybnosti o priebehu súdnych konaní sú prirodzenou súčasťou reakcií na rozsudky, ktoré boli vyhlásené v prípadoch vzbudzujúcich verejný, nielen odborný záujem.

Negatívne postoje, ak teda odhliadneme od právnických výčitiek, zavše zostávajú v rovine nepreukázaných faktov. V konečnom dôsledku preto nemajú takmer žiadnu relevanciu.

Úplne inú kvalitu majú úvahy o možnom neústavnom alebo nezákonnom postupe a o rozhodovaní súdov, ak ich živnou pôdou sú vnútorné pomery na tom-ktorom súde. A ak sú navyše sprostredkované širokému publiku aktérmi na dotknutom súde, sudcami, prípadne inými súdnymi osobami, vzniká zásadný problém.

HLAS Z TRESTNOPRÁVNEHO KOLÉGIA NAJVYŠŠIEHO SÚDU

Rozsudok dovolacieho senátu Najvyššieho súdu vo veci obžalovaného Dušana Kováčika bol a je od jeho vyhlásenia sprevádzaný viacerými odmietavými profesionálnymi aj laickými názormi.

K nim pribudli minulý piatok dve silné informácie, uvedené v rozhovore pre denník Postoj. Podľa predsedu senátu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta bol druhý dovolací senát vytvorený z nezákonných sudcov. Okrem toho v rozhovore uviedol, že sa predseda Najvyššieho súdu František Mozner dva dni pred vyhlásením rozsudku večer stretol s predsedníčkou senátu.

Tieto vážne fakty nie sú iba poznatkami tohto predsedu senátu. Podľa neho majú právny názor o nezákonnom senáte aj iní sudcovia a sú aj ďalší svedkovia stretnutia predsedu súdu a predsedníčky dovolacieho senátu.

STERILNÉ VYJADRENIA Z NAJVYŠŠIEHO SÚDU A ZAUJÍMAVÝ NÁZOR OBHAJCU KOVÁČIKA

Najvyšší súd uviedol, že vec bola na súde „priebežne spracúvaná od marca 2023“, a potvrdil, že následne bol spis dočasne zapožičaný ministerstvu, ktoré zvažovalo podanie dovolania.

Nezrozumiteľné. Vec priebežne spracúvaná… čo bránilo uviesť konkrétne úkony a ich dátumy, majúce za cieľ prípravu na prerokovanie a rozhodnutie veci.

Bez spisu Najvyšší súd nemohol vo veci konať. A čo dovtedy? Od februára 2023 do apríla 2024? Z akých dôvodov pôvodný senát nechal bez povšimnutia návrh na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody? Na dôvažok je patričné sa spýtať, či ministerstvo spravodlivosti je nadriadený orgán Najvyššiemu súdu v dovolacej veci, v ktorej viac ako rok už koná? Čo bránilo Najvyššiemu súdu najprv rozhodnúť a potom poslať spis? Nie, po viac ako roku, bez rozhodnutia o návrhu na prerušenie výkonu trestu sa spis poslušne pošle úradníkom, ktorí si bez ťažkostí mohli prísť naštudovať spis priamo na Najvyššom súde. Nepochopiteľné.

Bezprostredne po vrátení spisu v auguste 2024 došlo k zmene v zložení senátu s poukazom na medzičasom prijatý nález Ústavného súdu a s cieľom zabezpečiť, aby vec rozhodovali sudcovia, ktorí o tej istej právnej otázke predtým nerozhodovali.

Opäť nič nehovoriaci fakt pomerne komplikovanej zmeny štyroch členov senátu.

K stretnutiu s predsedníčkou senátu dva dni pred vyhlásením rozsudku Najvyšší súd uviedol, že jeho predseda sa v rámci riadenia inštitúcie pravidelne stretáva so sudcami. Ide o bežnú súčasť vnútorného chodu súdu. Predseda súdu nevstupuje do rozhodovacej činnosti senátov. Táto zásada bola a je bez výnimky dodržaná.

Ani táto veta nemala byť radšej napísaná. Veď v rozhovore Juraj Kliment vraví, že k stretnutiu došlo vo večerných hodinách, vie o tom on a ďalší, a preto otvára otázku, či o stretnutí vedeli členovia senátu, ako dlho trvala návšteva, prečo nebola v kancelárii predsedu, ale v miestnosti sudkyne.

Nikto netvrdí, že predseda súdu vstupoval do rozhodovania, lenže riadenie Najvyššieho súdu bez pochýb nevyžaduje večerný rozhovor v kancelárii predsedníčky senátu, štyridsaťosem hodín pred vyhlásením rozsudku, ktorý vzbudil toľko pozornosti.

Uvedomil si predseda súdu, že v tej chvíli bol sudcom vylúčeným z dovolacieho konania Dušana Kováčika?

Obhajca Dušana Kováčika ponúkol vskutku interesantný názor. Najprv skonštatoval, že sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment má skreslený pohľad na okolnosti dovolacieho konania a zloženie senátu, ktorý v prípade rozhodoval. Cieľom jeho rozhovoru bolo zašpiniť ovzdušie nepravdivými tvrdeniami a atakovať sudcov Najvyššieho súdu. Potom však dodal, že dovolací senát zloženie senátu podrobne vysvetlil a zaznamenal v súdnom spise. Nuž k tomu len krátka poznámka.

Nová skladba senátu bola vysvetlená a zaznamenaná v súdnom spise? Ak to podľa advokáta postačuje na verejnú kontrolu, z akých dôvodov je vec najprv rok a pol v podstate pridelená inému senátu a až po takom dlhom čase, po vrátení spisu z ministerstva spravodlivosti, sa začalo konať o zmenách v senáte? Čiže keby existoval záujem zistiť, prečo došlo k masívnej obmene senátu, tak by bolo nutné zájsť na Najvyšší súd a nazrieť do spisu. Vážne? A ozaj by to kancelária Najvyššieho súdu dovolila?

BIELE MIESTA V ODPOVEDI VOLAJÚ PO RIADNOM PREVERENÍ

Stanovisko Najvyššieho súdu (názor obhajcu nemá žiaden praktický význam, napadnutie sudcu všeobecnými frázami a odvolanie sa na obsah spisu, v ktorom je vraj všetko v poriadku, nestojí za ďalšiu zmienku) je jasným potvrdením, že pochybnosti o ústavnosti a zákonnosti postupov dovolacích formácií Najvyššieho súdu vyžadujú náležité preskúmanie.

Žiadne všeobecné formulácie, neúplné fakty, vyhýbanie sa konfrontácii s jasne vyjadrenými podozreniami o procesných postupoch najprv pôvodného dovolacieho senátu a potom aj dovolacieho senátu, ktorý vo veci rozhodol.

Zopakujeme.

V dovolacom konaní, ktoré reálne trvalo takmer tri roky, vystriedali sa v ňom štyria pôvodní členovia senátu, ale až po roku a pol očividnej nečinnosti je nevyhnutné vysvetliť presne, aké úkony a kedy vykonal prvý dovolací senát pri „spracúvaní“ veci a prečo po takom dlhom čase bez ďalšieho úkonu odovzdal celý spis ministerstvu spravodlivosti namiesto oznámenia, že vo veci koná a rozhoduje.

Podrobnú pozornosť si zaslúži vylučovanie a nahradzovanie členov senátu a napokon je v životnom záujme objasniť „akt riadenia“ predsedu súdu, spočívajúci vo večernej návšteve predsedníčky senátu v jej kancelárii dva dni pred vyhlásením rozsudku.

NAJŤAŽŠIA OTÁZKA

Kto je oprávnený v danom prípade preveriť porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 ústavy, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi?

Ústavný súd to urobiť nemôže, nemá kto podať ústavnú sťažnosť, v ktorej by sa požadovalo vysloviť porušenie citovaného článku 48 ods. 1 ústavy.

Zostávajú len subjekty, ktoré sú oprávnené a pri zistení porušenia tohto mimoriadne významného práva na zákonného sudcu aj povinné podať disciplinárny návrh.

Minister spravodlivosti, za iných okolností predseda Najvyššieho súdu, u ktorého to neprichádza do úvahy pre konflikt záujmov, a zostáva už len Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá ako celok disponuje disciplinárnou právomocou.

Oba uvedené subjekty (minister a súdna rada) sú oprávnené aj povinné preveriť, či sa zakladá na pravde tvrdenie o tom, že sa predseda Najvyššieho súdu stretol večer dva dni pred vyhlásením rozsudku vo veci Dušana Kováčika s predsedníčkou senátu v jej kancelárii.

Najťažšia otázka spočíva v tom, kedy a kto z oprávnených osôb sa ujme náročnej úlohy objasniť ústavnosť a zákonnosť postupov dovolacích senátov vo veci obžalovaného Dušana Kováčika, ktorá bola spochybnená informáciami zvnútra Najvyššieho súdu.

SKÔR ČI NESKÔR SA PRAVDU DOZVIEME

Za súčasného stavu veci si azda nikto nerobí veľké nádeje o tom, že sa tvrdenia v rozhovore s predsedom senátu Jurajom Klimentom, ktorý pôsobí na Najvyššom súde od roku 1999, začnú overovať, potvrdzovať alebo vyvracať na podklade serióznych prístupov.

Skôr či neskôr sa však táto justičná záležitosť, negatívne a masívne ovplyvňujúca verejnú aj profesionálnu mienku o postupoch a rozhodnutiach Najvyššieho súdu o dovolaniach vo veci Dušana Kováčika, začne preverovať a patrične vysvetľovať. Dnes to bol len pokus udalosti znejasniť.

Nateraz zostáva len trpezlivosť.

FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

Nikto netvrdí, že predseda súdu vstupoval do rozhodovania, lenže riadenie Najvyššieho súdu bez pochýb nevyžaduje večerný rozhovor v kancelárii predsedníčky senátu, štyridsaťosem hodín pred vyhlásením rozsudku, ktorý vzbudil toľko pozornosti.

Autor: JÁN MAZÁK bývalý predseda Súdnej rady SR

Manželka španielskeho premiéra odovzdala súdu pas, nesmie vycestovať z krajiny

Odkaz: https://www.sme.sk/svet/c/manzelka-spanielskeho-premiera-odovzdala-sudu-pas-nesmie-vycestovat-z-krajiny

Manželka španielskeho premiéra odovzdala súdu pas, nesmie vycestovať z krajiny

Gómezová splnila nariadenie vyšetrujúceho sudcu.

Španielsky premiér Pedro Sánchez a jeho manželka Begoňa Gómezová. (zdroj: J.J. Guillen, Pool Photo/AP/SITA)

Begoňa Gómezová, manželka španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, odovzdala svoj pas v budove súdu na madridskom námestí Plaza de Castilla.

Splnila tým nariadenie vyšetrujúceho sudcu Juana Carlosa Peinada, ktorý cez víkend rozhodol, že bude súdená za údajné trestné činy obchodovania s vplyvom, korupcie v podnikaní, sprenevery verejných prostriedkov a neoprávneného obohacovania.

Okrem odovzdania pasu má zákaz opustiť Španielsko a musí sa každé dva týždne hlásiť na súde. TASR o tom informuje s odvolaním sa na verejnoprávny telerozhlas RTVE a spravodajský portál Demócrata.es.

Gómezová vstúpila do budovy súdu v sprievode svojho právnika cez podzemnú garáž, čo povolila španielska sudkyňa María Jesús del Barcová na základe žiadosti bezpečnostného oddelenia úradu vlády, podľa ktorého existovala „potenciálna hrozba pre jej fyzickú integritu“. Cestovný doklad odovzdala krátko po 18.00 h.

Okrem Gómezovej je v tejto kauze vyšetrovaná tiež jej osobná asistentka Cristina Álvarezová a podnikateľ Juan Carlos Barrabés. Podľa obžaloby to bol práve on, kto profitoval z vplyvu Gómezovej. Aj Álvarezová musela odovzdať svoj pas a vzťahujú sa na ňu rovnaké obmedzenia pohybu.

Gómezovej právnik podal proti všetkým trom nariadeniam sudcu sťažnosť, o ktorej sa zatiaľ nerozhodlo. Peinado svoje rozhodnutie zdôvodnil tvrdením, že policajná ochranka by jej mohla pomôcť pri úteku, čo vyvolalo ostrú kritiku zo strany vlády, policajných odborov aj predstaviteľov justície. Sudca ďalej uviedol, že všetky hraničné priechody a civilné i vojenské letiská dostanú pokyny, aby sa zabezpečilo, že Gómezová bude dodržiavať zákaz vycestovať.

V pondelok sa postupom Peinada zaoberala aj Generálna súdna rada (CGPJ), ktorá rozhodla, že ho preverí disciplinárny orgán.

Peinado začal vyšetrovanie Gómezovej už v apríli 2024 na základe obvinení z korupcie a ovplyvňovania podaných niekoľkými organizáciami vrátane krajne pravicového združenia Manos Limpias (Čisté ruky). Tie tvrdili, že Gómezová podpísala niekoľko odporúčacích listov pre spoločnosti, ktoré nakoniec dostali štátnu pomoc alebo zákazky.

Begoňa Gómezová je odborníčka na marketing a na verejnosti sa s výnimkou charitatívnych podujatí a módnych prehliadok objavuje len zriedka. Do roku 2018, keď sa jej manžel stal premiérom, bola konzultantkou vo firme Grupo Inmark. Potom pôsobila do roku 2022 ako výkonná riaditeľka Afrického centra na Instituto de Empresa v Madride.

Svoj pas odovzdala v deň, keď premiér Sánchez vystúpil v parlamente v súvislosti s niekoľkými korupčnými škandálmi v jeho blízkom okolí. Bez toho, aby sudcu Peinada menoval, označil nariadené opatrenia za „neprimerané“ a spochybňujúce prácu polície a tisícov štátnych zamestnancov.

Zdôraznil, že obvinenia voči jeho manželke považuje za nepodložené a súčasnú situáciu za súčasť nátlakovej kampane. Vyjadril dôveru v justičný systém, ale konštatoval, že niektoré jeho rozhodnutia sú „ťažko pochopiteľné“.

Autor: TASR

Nezákonný a ovplyvňovaný dovolací senát vo veci Dušana Kováčika?

Odkaz: https://dennikn.sk/5414937/nezakonny-a-ovplyvnovany-dovolaci-senat-vo-veci-dusana-kovacika/

Nezákonný a ovplyvňovaný dovolací senát vo veci Dušana Kováčika?

K viacerým odmietavým profesionálnym aj laickým názorom na rozsudok pribudli dve silné informácie.

Autor je bývalý predseda Súdnej rady SR

Kritika, podozrenia, pochybnosti o priebehu súdnych konaní sú prirodzenou súčasťou reakcií na rozsudky, ktoré boli vyhlásené v prípadoch vzbudzujúcich verejný, nielen odborný záujem.

Negatívne postoje, ak teda odhliadneme od právnických výčitiek, zavše zostávajú v rovine nepreukázaných faktov. V konečnom dôsledku preto nemajú takmer žiadnu relevanciu.

Úplne inú kvalitu majú úvahy o možnom neústavnom alebo nezákonnom postupe a o rozhodovaní súdov, ak ich živnou pôdou sú vnútorné pomery na tom-ktorom súde. A ak sú navyše sprostredkované širokému publiku aktérmi na dotknutom súde, sudcami, prípadne inými súdnymi osobami, vzniká zásadný problém.

Hlas z trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Rozsudok dovolacieho senátu Najvyššieho súdu vo veci obžalovaného Dušana Kováčika bol a je od jeho vyhlásenia sprevádzaný viacerými odmietavými profesionálnymi aj laickými názormi.

K nim pribudli minulý piatok dve silné informácie, uvedené v rozhovore pre denník Postoj. Podľa predsedu senátu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta bol druhý dovolací senát vytvorený z nezákonných sudcov. Okrem toho v rozhovore uviedol, že sa predseda Najvyššieho súdu František Mozner dva dni pred vyhlásením rozsudku večer stretol s predsedníčkou senátu.

Tieto vážne fakty nie sú iba poznatkami tohto predsedu senátu. Podľa neho majú právny názor o nezákonnom senáte aj iní sudcovia a sú aj ďalší svedkovia stretnutia predsedu súdu a predsedníčky dovolacieho senátu.

Sterilné vyjadrenia z Najvyššieho súdu a zaujímavý názor obhajcu Dušana Kováčika

Najvyšší súd uviedol, že vec bola na súde „priebežne spracúvaná od marca 2023“, a potvrdil, že následne bol spis dočasne zapožičaný ministerstvu, ktoré zvažovalo podanie dovolania.

Nezrozumiteľné. Vec priebežne spracúvaná… čo bránilo uviesť konkrétne úkony a ich dátumy, majúce za cieľ prípravu na prerokovanie a rozhodnutie veci.

Bez spisu Najvyšší súd nemohol vo veci konať. A čo dovtedy? Od februára 2023 do apríla 2024? Z akých dôvodov pôvodný senát nechal bez povšimnutia návrh na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody? Na dôvažok je patričné sa spýtať, či [lock]ministerstvo spravodlivosti je nadriadený orgán Najvyššiemu súdu v dovolacej veci, v ktorej viac ako rok už koná? Čo bránilo Najvyššiemu súdu najprv rozhodnúť a potom poslať spis? Nie, po viac ako roku, bez rozhodnutia o návrhu na prerušenie výkonu trestu sa spis poslušne pošle úradníkom, ktorí si bez ťažkostí mohli prísť naštudovať spis priamo na Najvyššom súde.

Nepochopiteľné.

Bezprostredne po vrátení spisu v auguste 2024 došlo k zmene v zložení senátu s poukazom na medzičasom prijatý nález Ústavného súdu a s cieľom zabezpečiť, aby vec rozhodovali sudcovia, ktorí o tej istej právnej otázke predtým nerozhodovali.

Opäť nič nehovoriaci fakt pomerne komplikovanej zmeny štyroch členov senátu.

K stretnutiu s predsedníčkou senátu dva dni pred vyhlásením rozsudku Najvyšší súd uviedol, že jeho predseda sa v rámci riadenia inštitúcie pravidelne stretáva so sudcami. Ide o bežnú súčasť vnútorného chodu súdu. Predseda súdu nevstupuje do rozhodovacej činnosti senátov. Táto zásada bola a je bez výnimky dodržaná.

Ani táto veta nemala byť radšej napísaná. Veď v rozhovore Juraj Kliment vraví, že k stretnutiu došlo vo večerných hodinách, vie o tom on a ďalší, a preto otvára otázku, či o stretnutí vedeli členovia senátu, ako dlho trvala návšteva, prečo nebola v kancelárii predsedu, ale v miestnosti sudkyne.

Nikto netvrdí, že predseda súdu vstupoval do rozhodovania, lenže riadenie Najvyššieho súdu bez pochýb nevyžaduje večerný rozhovor v kancelárii predsedníčky senátu, štyridsaťosem hodín pred vyhlásením rozsudku, ktorý vzbudil toľko pozornosti.

Uvedomil si predseda súdu, že v tej chvíli bol sudcom vylúčeným z dovolacieho konania Dušana Kováčika?

Obhajca Dušana Kováčika ponúkol vskutku interesantný názor. Najprv skonštatoval, že sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment má skreslený pohľad na okolnosti dovolacieho konania a zloženie senátu, ktorý v prípade rozhodoval. Cieľom jeho rozhovoru bolo zašpiniť ovzdušie nepravdivými tvrdeniami a atakovať sudcov Najvyššieho súdu. Potom však dodal, že dovolací senát zloženie senátu podrobne vysvetlil a zaznamenal v súdnom spise. Nuž k tomu len krátka poznámka.

Nová skladba senátu bola vysvetlená a zaznamenaná v súdnom spise? Ak to podľa advokáta postačuje na verejnú kontrolu, z akých dôvodov je vec najprv rok a pol v podstate pridelená inému senátu a až po takom dlhom čase, po vrátení spisu z ministerstva spravodlivosti, sa začalo konať o zmenách v senáte? Čiže keby existoval záujem zistiť, prečo došlo k masívnej obmene senátu, tak by bolo nutné zájsť na Najvyšší súd a nazrieť do spisu. Vážne? A ozaj by to kancelária Najvyššieho súdu dovolila?

Biele miesta v odpovedi volajú po riadnom preverení

Stanovisko Najvyššieho súdu (názor obhajcu nemá žiaden praktický význam, napadnutie sudcu všeobecnými frázami a odvolanie sa na obsah spisu, v ktorom je vraj všetko v poriadku, nestojí za ďalšiu zmienku) je jasným potvrdením, že pochybnosti o ústavnosti a zákonnosti postupov dovolacích formácií Najvyššieho súdu vyžadujú náležité preskúmanie.

Žiadne všeobecné formulácie, neúplné fakty, vyhýbanie sa konfrontácii s jasne vyjadrenými podozreniami o procesných postupoch najprv pôvodného dovolacieho senátu a potom aj dovolacieho senátu, ktorý vo veci rozhodol.

Zopakujeme.

V dovolacom konaní, ktoré reálne trvalo takmer tri roky, vystriedali sa v ňom štyria pôvodní členovia senátu, ale až po roku a pol očividnej nečinnosti je nevyhnutné vysvetliť presne, aké úkony a kedy vykonal prvý dovolací senát pri „spracúvaní“ veci a prečo po takom dlhom čase bez ďalšieho úkonu odovzdal celý spis ministerstvu spravodlivosti namiesto oznámenia, že vo veci koná a rozhoduje.

Podrobnú pozornosť si zaslúži vylučovanie a nahradzovanie členov senátu a napokon je v životnom záujme objasniť „akt riadenia“ predsedu súdu, spočívajúci vo večernej návšteve predsedníčky senátu v jej kancelárii dva dni pred vyhlásením rozsudku.

Najťažšia otázka

Kto je oprávnený v danom prípade preveriť porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 ústavy, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi?

Ústavný súd to urobiť nemôže, nemá kto podať ústavnú sťažnosť, v ktorej by sa požadovalo vysloviť porušenie citovaného článku 48 ods. 1 ústavy.

Zostávajú len subjekty, ktoré sú oprávnené a pri zistení porušenia tohto mimoriadne významného práva na zákonného sudcu aj povinné podať disciplinárny návrh.

Minister spravodlivosti, za iných okolností predseda Najvyššieho súdu, u ktorého to neprichádza do úvahy pre konflikt záujmov, a zostáva už len Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá ako celok disponuje disciplinárnou právomocou.

Oba uvedené subjekty (minister a súdna rada) sú oprávnené aj povinné preveriť, či sa zakladá na pravde tvrdenie o tom, že sa predseda Najvyššieho súdu stretol večer dva dni pred vyhlásením rozsudku vo veci Dušana Kováčika s predsedníčkou senátu v jej kancelárii.

Najťažšia otázka spočíva v tom, kedy a kto z oprávnených osôb sa ujme náročnej úlohy objasniť ústavnosť a zákonnosť postupov dovolacích senátov vo veci obžalovaného Dušana Kováčika, ktorá bola spochybnená informáciami zvnútra Najvyššieho súdu.

Skôr či neskôr sa pravdu dozvieme

Za súčasného stavu veci si azda nikto nerobí veľké nádeje o tom, že sa tvrdenia v rozhovore s predsedom senátu Jurajom Klimentom, ktorý pôsobí na Najvyššom súde od roku 1999, začnú overovať, potvrdzovať alebo vyvracať na podklade serióznych prístupov.

Skôr či neskôr sa však táto justičná záležitosť, negatívne a masívne ovplyvňujúca verejnú aj profesionálnu mienku o postupoch a rozhodnutiach Najvyššieho súdu o dovolaniach vo veci Dušana Kováčika, začne preverovať a patrične vysvetľovať. Dnes to bol len pokus udalosti znejasniť.

Nateraz zostáva len trpezlivosť.

Bývalý šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik mal zločincov stíhať, ale podľa súdu im pomáhal páchať trestnú činnosť. Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor: Ján Mazák

Vražda novinára: Výpoveď svedka Petra Tótha

Vražda novinára: Výpoveď svedka Petra Tótha

Simona Simanová, moderátorka

Bývalý siskár Peter Tóth opisoval sledovanie Jána Kuciaka na objednávku Mariana Kočnera. Na Špecializovanom trestnom súde pokračuje pojednávanie v kauze vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Z objednávky vraždy sú obžalovaní Marián Kočner a Alena Žužová.

redaktorka Slovenskej televízie

Peter Tóth pri opise sledovania novinára uviedol, že pred domom vo Veľkej Mači sa objavilo modré auto s prešovskou poznávacou značkou. Táto informácia zaujala aj prítomných rodinných príslušníkov. Na tomto aute totiž jazdila matka Martiny Kušnírovej. Kľúčový svedok zároveň zopakoval, že sledovanie novinárov malo podľa jeho pôvodného presvedčenia slúžiť na prípravu projektu na pranieri. Až po vražde podľa vlastných slov dospel k záveru, že projekt bol len zámienkou na iné aktivity.

Roman Kvasnica, obhajca J. Kuciaka a M. Kušnírovej

Čo sa týka samozrejme pána Tótha tak je vypočúvaný opakovane, tá jeho výpoveď je podstatná pre toto trestné konanie. Mimoriadne podstatná. Do istej miery je to z nášho pohľadu poškodených, je to svedok na úrovni Andruska. Čo sa týka svedeckého významu, alebo dôkazného významu.

Marek Para, obhajca M. Kočner

Najskôr začal s tým pán svedok, že ho hypnotizuje môj klient, tomu aj predseda súdu povedal, že ale on sa môže pozerať okolo seba a tak ďalej. No a napokon teda došlo tým grimasam a potom aj predseda súdu, predseda Senátu povedal, že je to troška škôlke, tak myslím, že sa to napokon ukľudnilo.

Časť zákona o hlavnom meste je protiústavná

Časť zákona o hlavnom meste je protiústavná

Ľubomír Bajaník, moderátor:

Hlasy voličov musia mať rovnakú silu aj pri voľbe poslancov mestského zastupiteľstva. Rozhodol o tom Ústavný súd. Uznal tak argument verejného ochrancu práv, podľa ktorého je protiústavné, ak menšie mestské časti majú rovnaký počet poslancov ako väčšie. Rozhodnutie sa týka najmä hlavného mesta.

Janette Štefánková, moderátorka:

To si stanovilo, že každá mestská časť, musí mať aspoň jedného poslanca v mestskom zastupiteľstve. Rozhodnutie podľa Magistrátu Bratislavy znamená, že menšie mestské časti o svojho poslanca pravdepodobne prídu.

Róbert Dobrovodský, Verejný ochranca práv:

Rozhodnutie Ústavného súdu predstavuje významný krok k posilneniu ochrany volebných práv obyvateľov Bratislavy. Potvrdzuje, že aj legitímne ciele územnej samosprávy musia rešpektovať ústavnú požiadavku rovnosti volebného práva.

Peter Bubla, hovorca mesta Bratislava:

Rozhodnutie Ústavného súdu môže pre budúcnosť v praxi znamenať, že menšie mestské časti nebudú mať vlastne v mestskom zastupiteľstve žiadneho svojho poslanca, čo by zásadným spôsobom zmenilo vlastne fungovanie alebo zaužívaný princíp fungovania samosprávy celého hlavného mesta.

Vražda v Gelnici volá po zmenách v zákone

Vražda v Gelnici volá po zmenách v zákone

Janette Štefánková, moderátorka:

V súvislosti s vraždou učiteľky v Gelnici sa ozvali aj organizácie, ktoré pomáhajú týraným ženám. Hovoria o zlyhaní systému na Slovensku. Podľa nich je ochrana žien pred násilníkmi u nás nedostatočná. Žiadajú zmenu legislatívy. Vláda sľúbila, že sa tým bude zaoberať.

Marie Balážová Melniková, redaktorka:

Muža podozrivého z vraždy 47-ročnej učiteľky Zuzany poslala včera sudkyňa do väzby. Ten svoju manželku fyzicky napadol už v minulosti. Zuzana žiadala súd o zákaz priblíženia, ale aj to, aby s ňou manžel nežil v spoločnej domácnosti. Súd jej nevyhovel.

Anna Pančurová, hovorkyňa Krajského súdu v Košiciach:

Žalovaný bol v tom čase vo väzbe, v tom čase určite nemohlo dôjsť k jeho návratu do bytu a ani k možnosti priblíženia sa k nej.

Boris Susko, minister spravodlivosti SR, Smer-SD:

Zatiaľ hovorím, sa javí, že súd postupoval štandardne a ide tu skôr o individuálne zlyhanie, zlyhanie jednotlivca, toho páchateľa.

Marie Balážová Melniková, redaktorka:

Opozícia hovorí o systémovom zlyhaní.

Michal Šimečka, predseda PS, poslanec NR SR, PS:

Tento prípad nie je individuálne zlyhanie, to je dlhodobé systémové zlyhanie štátu. Ten systém musí fungovať komplexne. To sa týka polície, prokuratúry, sociálneho systému, krízovej intervencie.

Sylvia Gancárová, právnička, vedúca Centra pre obete domáceho násilia:

My žiaden systém na Slovensku nemáme a potom sa stávajú takéto veci, že nám pribúdajú hroby, v ktorých sú ženy, ktorým nikto nepomohol.

Marie Balážová Melniková, redaktorka:

Muž vraždil 11 dní po návrate z väzenia.

Alexandra Hovancová, riaditeľka zariadenia núdzového bývania pre týrané matky s deťmi v Spišskej Novej Vsi:

Práve vtedy prichádza k tomu najväčšiemu ohrozeniu tej ženy, pretože veď ten partner sa na ňu hnevá za to, čo spravila. A tá žena sa nemá ako brániť.

Sylvia Gancárová, právnička, vedúca Centra pre obete domáceho násilia:

Ochrana žien a detí pred násilím je absolútne nedostatočná. Musíme trvať na tom, aby ľudia, ktorí sú na miestach, kde sa dá meniť zákon a berú za to peniaze, to aj robili, lebo to je podstatné, lebo inak sa nič nezmení.

Boris Susko, minister spravodlivosti SR, Smer-SD:

Pokiaľ sa ukáže, že naozaj tu zlyhal nejakým spôsobom štát, tak sa budeme zamýšľať nad tým, aké systémové zmeny. Len viete, ani najlepší zákon na svete nevie proste zabrániť takémuto individuálnemu zlyhaniu.

Marie Balážová Melniková, redaktorka:

Minister vnútra sa v tejto veci plánuje stretnúť s prezidentkou Policajného zboru.

Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra SR:

Prejsť si to a povedať si, aké zmeny, možno aj legislatívne, chceme urobiť, aby sa takéto ohavnosti už nikdy neudiali.

Marie Balážová Melniková, redaktorka:

Redakcia a Marie Balážová Melníková, Slovenská televízia.

ÚS rozhodol o počte poslancov

ÚS rozhodol o počte poslancov

Jozef Antálek, moderátor

Časť zákona o hlavnom meste Bratislave, ktorý sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. Rozhodol o tom ústavný súd. V prípade Košíc ústavný súd nevyhovel. Sporné ustanovenia z novely umožnili zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti Košíc bez konania miestneho referenda. Samosprávy budú musieť rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu, zareagoval na rozhodnutie ZMOS.

Tótha vyrušili Kočnerove grimasy

Tótha vyrušili Kočnerove grimasy

Jozef Antálek, moderátor

Ako na základnej škole. Obžalovaný Kočner a svedok Tóth si dnes na pojednávaní v kauze Kuciak skočili do vlasov. Slovnú prestrelku musel ukončiť až sudca. Na súde opäť rezonovalo najmä sledovanie novinárov. Popoludní sa pojednávalo bez Kočnera, sťažoval sa na histamínovú intoleranciu.

Martin Linhart, redaktor

Svedok Tóth, deň tretí, kedy si veľkí kamaráti.

Tóth

Čau bratm.

Kočner

Serus moj.

Martin Linhart, redaktor

Stoja proti sebe v kauze Kuciak. Medzi Kočnerom a Tóthom to tentoraz v pojednávačke poriadne zaiskrylo.

hovorí Peter Tóth, svedok

Kočner neustále ma hypnotizuje pohľadom. Akože dosť ma to vyrušuje, musím povedať.

hovorí Miroslav Mazúch, predseda senátu

V zásade obžalovaný, má právo na nás sa pozerať.

hovorí Peter Tóth, svedok

Má právo aj na grimasy?

hovorí Miroslav Mazúch, predseda senátu

Ale samozrejme, nemá právo právo na grimasy. Takže zachovajte Kočner kamennú tvár.

Roman Kvasnica, právny zástupca Z. Kušnírovej

Pán svedok Tóth bol citlivý na niečo, čo som mimochodom pozoroval aj ja.

Marek Para, obhajca M. Kočnera

Ja som bral ako výhovorku tie grimasy, vám poviem na rovinu. To ma aj predseda súdu, predseda senátu povedal, že je to troška ako v škôlke, tak myslím, že sa to napokon ukľudnilo.

Martin Linhart, vvredaktor

Tóth na súde identifikoval fotografie Jána Kuciaka, ktoré urobilo jeho sledovacie komando. Tie isté fotky sa mali nájsť aj na USB kľúči v Kočnerovom dome. Podľa obžaloby pomohli vrahom mladého investigativca a jeho snúbenice.

Marek Para, obhajca M. Kočnera

Nie je sporné, že na tých fotkách sa nachádza pán Ján Kuciak. Je celkom zrejmé, že by ho osoba, ktorá nevedela, že ide o pána Kuciaka, neopoznala. A s týmto napríklad detailom tiež pracujeme.

Zlatica Kušnírová, matka Martiny Kušnírovej

Tóth vypovedá presvedčivo, pretože si spomínal aj na tie fotografie aj na tú PO značku aj toto, že vie, o čom rozpráva, aj keď ho druhá strana spochybňuje. A som rada, že možno tak pomaly trošku spravodlivosť naberá, na obrátkach.

Martin Linhart, redaktor

Podľa Tótha dal Kočner na sledovanie novinárov, ktoré malo poslúžiť pre projekt Na pranieri 140-tisíc eur. Až spätne vraj ale pochopil, že to bola len zásterka. Aktivity sledovacího komanda vraj Kočner ukončil práve v noci po Kuciakovej vražde.

Roman Kvasnica, právny zástupca Z. Kušnírovej

Pozícia tohto svedka do istej miery je daná aj tým, že on bol vtiahnutý do trestnej činnosti.

Jozef Kuciak, otec Jána Kuciaka

Zatiaľ sa svedok drží a podporuje tú verziu, že za celou tou vraždou je Kočner, čo tvrdíme od začiatku.

Marek Para, obhajca M. Kočnera

Tisíc percent je to o detailoch a 100% percent už aj z tých otázok v súdu je vidieť, že sa zameriava na každú jednu okolnosť, ktorá má význam pre hodnotenie.

Martin Linhart, redaktor

Ani tri celé pojednávacie dni nestačili na ukončenie výpovede Svedka Tótha a pred súd sa tak bude musieť postaviť minimálne ešte raz. Martin Linhart, ta3.

Lučenec: Rozchod riešil vyhrážkami smrťou

Lučenec: Rozchod riešil vyhrážkami smrťou

Michal Farkašovský, moderátor:

Noc na terase. Päťhodinová dráma a vyhrážky smrťou. 43-ročný Roman sa zrejme nechcel zmieriť s rozchodom. Aj napriek súdnemu zákazu prišiel k domu svojej expartnerky. Keď ho odmietla, vyhrážal sa, že oboch zabije.

Edita Hutková, redaktorka:

Vzťah 43-ročného Romána a 40-ročnej ženy z okresu Lučenec trval približne 2,5 roka.

bývalá družka obvineného:

Prvé tri miesiace to boli absolútne v pohode, milučký, zlatučký.

Edita Hutková, redaktorka:

Potom však podľa nej začali pribúdať hádky, vyhrážky a aj fyzické násilie. Žena sa s ním rozišla.

bývalá družka obvineného:

Vyvolával, vypisoval aj ma chodieval čakať. Až do vtedy, kým som sa k nemu nevrátila.

Edita Hutková, redaktorka:

Nasledovali ďalšie mesiace strachu. Žena vzťah opäť ukončila. Zároveň však požiadala o súdny zákaz priblíženia. Dva týždne bol pokoj, potom sa Román opäť objavil. Muž sa podľa všetkého nevedel zmieriť s rozchodom. Aj napriek tomu, že mu súd zakázal priblížiť sa ku bývalej partnerke, on opäť prišiel ku jej domu, preskočil plot a nocoval na terase.

Matúš Sarvaš, okresný prokurátor OP Lučenec:

Čakal na ňu, až kým sa zobudí a pôjde do práce.

Edita Hutková, redaktorka:

Šokovaná žena ho ráno pred piatou našla na dvore. Chcel, aby sa k nemu vrátila.

bývalá družka obvineného:

Potom, keď videl, že z mojej strany není ochota, tak zase prišli vyhrážky zabitím. Že nás obesí. Asi najprv mňa a potom seba.

Edita Hutková, redaktorka:

Žena sa bála, že jej ublíži. Aj pri nakrúcaní sa pri spomienke rozplakala. Celá dráma trvala približne 5 hodín. Potom sa jej podarilo utiecť.

bývalá družka obvineného:

Využila som situáciu, kým išiel bokom, tak som preskočila plot.

Edita Hutková, redaktorka:

Na ulici poprosila náhodnú okoloidúcu o pomoc. Drámu ukončil až príchod policajtov z Fiľakova. Muža zadržali a obvinili z viacerých trestných činov.

Matúš Sarvaš, okresný prokurátor OP Lučenec:

Jedná sa o marenie výkonu úradného rozhodnutia, jedná sa o porušovanie domovej slobody a taktiež aj o nebezpečné vyhrážanie.

Petra Kováčiková, hovorkyňa KR PZ B. Bystrica:

Zo skríningu biologického materiálu bola u 43-očného muža zistená prítomnosť amfetamínu, extázy a metamfetamínu.

Edita Hutková, redaktorka:

Prokurátor navrhol jeho väzobné stíhanie. Sudca návrhu vyhovel. Aj napriek tomu, že obvinený muž tvrdil, že sa svojej bývalej družke nevyhrážal, sťažnosť voči rozhodnutiu súdu nepodal. Je teda právoplatné. Z Lučenca Edita Hutková, Televízia JOJ.

ŠTS Banská Bystrica: Akcia URUS: Rozhodovanie o väzbe

ŠTS Banská Bystrica: Akcia URUS: Rozhodovanie o väzbe

Michal Farkašovský, moderátor:

Viacerých členov medzinárodnej zločineckej skupiny, ktorých zadržal ÚBOK počas akcie URUS, zobrali do väzby. Polícia ich viní z rozsiahleho drogového biznisu. Počas medzinárodných transportov prepravili asi 4 tony ketamínu a najmenej 220 kg kokaínu.

Katarína Kováčiková, redaktorka:

Skupina pôsobila vo viacerých európskych krajinách či v Spojených Arabských emirátoch. Využívali sofistikované spôsoby, šifrovanú komunikáciu, mali presne rozdelené úlohy a logistické zabezpečenie medzinárodných transportov cez rozsiahlu sieť kontaktov.

Lea Vilhanová, PPZ SR:

Do akcie bolo nasadených viac ako 170 policajtov z rôznych útvarov.

Katarína Kováčiková, redaktorka:

Profitovali z drogového biznisu, medzinárodné transporty boli podľa polície výnosné, jednotliví členovia mali finančný prospech v státisícoch eur. Policajti zdokumentovali minimálne 16 transportov, pri ktorých prepravili 4 795 kilogramov rôznych drog, najmä ketamín, kokaín či extázu.

Lea Vilhanová, PPZ SR:

Realizácia prebiehala súčasne na viacerých miestach Slovenska.

Katarína Kováčiková, redaktorka:

Väčšina omamných látok končila v Spojenom kráľovstve, časť kokaínu dovážali aj na Slovensko. Jedna zo zásielok určená na ďalšiu distribúciu obsahovala 20 kíl kokaínu.

Lea Vilhanová, PPZ SR:

Zadržaných bolo 10 osôb, z toho 9 občanov SR a jeden občan Spojeného kráľovstva.

Katarína Kováčiková, redaktorka:

Troch mužov, ktorých zadržali počas policajnej akcie, URUS eskortovali na banskobystrický Špecializovaný trestný súd. Prokurátor pre nich žiadal väzbu.

prokurátor KP Bratislava:

Sudca pre pripravené konanie u všetkých troch vinených konštatoval väzobný dôvod podľa paragrafu 71 ods. 1 písmeno C trestného poriadku, teda dôvod takzvanej preventívnej väzby.

Katarína Kováčiková, redaktorka:

Niektorí zo zadržaných spolupracujú s vyšetrovateľmi a odkrývajú tak podrobnosti z fungovania skupiny. Za drogový biznis v tomto prípade hrozí 25 rokov alebo doživotie. Z Banskej Bystrice Katarína Kováčiková, Televízia JOJ.

Pezinok: Problémové grimasy

Pezinok: Problémové grimasy

Ján Mečiar, moderátor:

Po troch pojednávacích dňoch sa skončila výpoveď Petra Tótha v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sedel na lavici svedkov približne 20 hodín. Za objednávateľov vraždy opakovane označil Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú. Bývalý redaktor a príslušník Slovenskej informačnej služby bol Kočnerovým blízkym spolupracovníkom. V súdnej sieni sa dnes sťažoval, že ho obžalovaný, ktorý trvá na svojej nevine, vyrušoval grimasami. Proces pokračuje začiatkom júla, keď sa k slovu znova dostane druhý kľúčový svedok Zoltán Andruško.

Časť zákona o hlavnom meste Bratislava je protiústavná

Časť zákona o hlavnom meste Bratislava je protiústavná

Renáta Brimich Špačková, moderátorka

Časť zákona o hlavnom meste Bratislava, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. Rozhodol o tom Ústavný súd, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv. Podľa neho ide o významný krok k posilneniu ochrany volebných práv obyvateľov Bratislavy.

Matúš Dudáš, redaktor

Predstavte si, že ak by ste kandidovali v jednom volebnom obvode, museli by ste získať stovky hlasov, aby ste sa stali poslancom. Zatiaľ čo v susednom obvode by inému kandidátovi stačili iba desiatky. Nejde pritom o vašu schopnosť osloviť voličov, ale o to, že v jednotlivých obvodoch pripadá na jedného poslanca rozdielny počet obyvateľov. Podľa verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského je takýto princíp protiústavný a Ústavný súd mu dal za pravdu.

Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv

Ak by orgány sa nespravovali týmito princípmi, tak hrozí, že prokuratúra napadne tieto uznesenia o volebných obvodoch a môže to spôsobiť to, že neúspešný kandidát by sa mohol dovolávať neplatnosti volieb.

Matúš Dudáš, redaktor

Ústavný právnik Tomáš Majerčák hovorí, že zákon stratí účinnosť dňom zverejnenia rozhodnutia Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

Tomáš Majerčák, ústavný právnik

Keď stratí zákon účinnosť, Národná rada má lehotu v šiestich mesiacoch, aby dala zákon do súladu s nálezom. Ak by boli komunálne voľby, budú pokračovať tak, ako keby takáto veta v zákone nebola.

Matúš Dudáš, redaktor

O reakciu sme požiadali aj Ministerstvo vnútra. Štátny tajomník rezortu Michal Kaliňák z Hlasu SD reagoval, že ministerstvo sa musí najprv oboznámiť s rozhodnutím Ústavného súdu a až následne poskytne svoje stanovisko. Poslankyňa Progresívneho Slovenska. Lucia Plaváková oceňuje aktívny prístup verejného ochrancu práv.

Lucia Plaváková, poslankyňa NR SR PS

Zatiaľ však nie je k dispozícii nález Ústavného súdu. Budeme však plne súčinní pri zosúladení súčasného stavu s nálezom Ústavného súdu.

Matúš Dudáš, redaktor

Ústavný súd zároveň nevyhovel návrhu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napadol ako protiústavnú časť zákona o meste Košice. Matúš Dudáš, Slovenský rozhlas.

Prípad zavraždenej učiteľky z Gelnice spustil diskusiu o potrebe systémových zmien

Prípad zavraždenej učiteľky z Gelnice spustil diskusiu o potrebe systémových zmien

Mariana Tekelyová, moderátorka

Prípad zavraždenej učiteľky z Gelnice spustil diskusiu o potrebe systémových zmien. Rezort Spravodlivosti je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v tejto kauze. Opozičné Progresívne Slovensko kritizuje, že vláda ignoruje obrovský problém s násilím na ženách.

Martina Pastorová, moderátorka

Poslankyňa za Progresívne Slovensko Beáta Jurík poukázala na to, že aktuálna vláda Roberta Fica menila trestný zákon, ale obetiam násilia sa vôbec nevenovala.

Beáta Jurík, poslankyňa NR SR (PS)

Ja mám už skutočne dosť všetkých tých výhovoriek a pýtam sa predstaviteľov tejto vlády, prečo neriešia túto situáciu, keď menili len za posledný rok a pol trestný zákon 12-krát. Vidíte, aj tu máme ďalší príklad toho, čo spôsobuje na Slovensku toxická maskulinita a manosféra.

Martina Pastorová, moderátorka

Poslankyňa Jurík upozornila na muža na motorke, ktorý im nadmerným hlukom narušil tlačovú besedu. Minister spravodlivosti za Smer Boris Susko povedal, že ak sa preukáže zlyhanie štátu, zamyslia sa nad systémovými zmenami.

Boris Susko, minister spravodlivosti (Smer-SD)

Zatiaľ sa javí, že to išlo o individuálne zlyhanie jednotlivca, ale prípad sa vyšetruje a uvidíme, nepoznáme pohnutky. Bol to prvopáchateľ, ktorý sa dovtedy nedopustil žiadnych iných trestných činov, nemal žiadnu kriminálnu minulosť. Je to predmetom vyšetrovania, ja by som teraz dopredu nešpekuloval.

Martina Pastorová, moderátorka

Učiteľka z Gelnice štyri mesiace pred vraždou žiadala súd, aby jej manželovi zakázal vstupovať do bytu a priblížiť sa na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi žiadosť zamietol s tým, že pár dní predtým vzal jej manžela do väzby. Muž po návrate na slobodu 47-ročnú manželku zavraždil. Útočník z miesta činu ušiel, polícia ho zadržala neďaleko Košíc. Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka kritizuje, že to nie je prvý prípad a ide podľa neho o dlhodobé systémové zlyhanie štátu.

Michal Šimečka, predseda strany, poslanec NR SR (PS)

Ten systém musí fungovať komplexne, to sa týka polície, prokuratúry, sociálneho systému, krízové intervencie, to všetko musí fungovať ako jeden reťazec a to je zodpovednosť politikov, aby to fungovalo. A za týchto politikov, za tejto vlády sa to nedeje, inak by sa toto nestalo.

Martina Pastorová, moderátorka

Minister vnútra za Hlas Matúš Šutaj Eštok avizoval, že prípad zanalyzujú aj s policajnou prezidentkou Janou Maškarovou.

Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra (Hlas-SD)

Pri sudcovi či uložil adekvátny trest, či prokurátor robil dohľad nad tým trestom a či aj zväz väzenskej justičnej stráže informoval tak, ako informoval mal. Tento konkrétny prípad by mal slúžiť na to, aby ak ten systém nie je úplne efektívny, čo ja dnes neviem povedať, ale minimálne si chceme v najbližších dňoch sadnúť, prejsť si to, povedať si, aké zmeny, možno aj legislatívne, chceme.

Martina Pastorová, moderátorka

V pondelok pre vraždu ženy v Gelnici zasadne v parlamente ľudskoprávny výbor. Jeho predsedníčka z PS Lucia Plaváková na rokovanie pozvala ministrov vnútra a spravodlivosti aj policajnú prezidentku.

Trojdňový výsluh kľúčového svedka Petra Tótha sa skončil

Trojdňový výsluh kľúčového svedka Petra Tótha sa skončil

Mariana Tekelyová, moderátorka

Trojdňový výsluh kľúčového svedka Petra Tótha v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka aj pri pravý vrážd prokurátorov sa skončil. Bývalý siskár opisoval pred súdom momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Mariánovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej, že si mali objednať novinárovú vraždu.

Martina Pastorová, moderátorka

Po dvoch hodinách od začiatku dnešnej výpovede došlo medzi Petrom Tóthom a Mariánom Kočnerom k menšej roztržke. Bývalý siskár upozornil, že Marián Kočner ho svojim pohľadom hypnotizuje. Predseda Senátu Miroslav Mazúch svetkovi vysvetlil, že obžalovaný má právo sa na neho pozerať. Následne sa Peter Tóth opýtal, či môže na ňo Marián Kočner robiť aj grimasy. Sudca obžalovaného upozornil, aby zachoval kamennú tvár. Kočner tvrdil, že je mu to jedno a bude sa pozerať na niekoho iného. Bývalý siskár počas výpovede identifikoval fotky Jána Kuciaka s tým, že boli vykonané v rámci činnosti sledovacieho komanda na objednávku Mariána Kočnera. Sledovanie žurnalistov, za ktoré Peter Tóth zodpovedal, malo slúžiť na prípravu projektu Na pranieri. V rámci neho chcel Kočner diskreditovať viacerých novinárov. Bývalý siskár na súde vypovedal, že tento projekt slúžil Kočnerovi ako alibi. Obhajca obžalovaného Mariána Kočnera, Marek Para, zhodnotil, že v poradí tretí trestný proces v súvislosti s vraždou novinára a jeho snúbenice je o detailoch.

Marek Para, obhajca obžalovaného Mariána Kočnera

Tisíc percent je to o detailoch a sto percent už aj z tých otázok súdu je vidieť, že sa zameriava na každú jednu okolnosť ktorá má význam pre hodnotenie. Preto sme aj veľmi podrobne dnes vypočúvali pána Tótha, ako pristúpil k tomu, keď vydával alebo nevydával nejaké dôkazy policií a či tie dôkazy sú kompletné, nekompletné, chýba z nich niečo, aký obraz poskytujú.

Martina Pastorová, moderátorka

Tóth podrobne vypovedal počas prvého procesu v roku 2020. V druhom odmietol vypovedať s tým, že by si poškodil vo vlastnej trestnej veci. Bývalý novinár čeli obžalobe v kauze sledovania žurnalistov. Splnomocnenec poškodených Roman Kvasnica považuje opätovnú výpoveď svedka Petra Tótha v tomto trestnom konaní za podstatnú.

Roman Kvasnica, splnomocnenec poškodených

Mimoriadne podstatná. Do istej miery je to z môjho pohľadu alebo z nášho pohľadu poškodených je to svedok na úrovni svedka Andruskóa.

Martina Pastorová, moderátorka

Tóth sa pred súd vráti aj u 8. júla, kedy budú odstraňovať prípadné rozpory vo výpovedi. Ešte predtým si súd spätne predvolá svedka Zoltána Andruskóa, ktorý si za sprostredkovanie vraždy odpykáva 15-ročné väzenie. Aj v jeho prípade sa majú odstraňovať prípadné rozpory vo výpovedi z mája tohto roka. V poradí v treťom procese v súvislosti s vraždou novinára a jeho snúbenice je okrem Mariána Kočnera z objednávky obžalovaná aj Alena Zsuzsová.

ŠTS: Svedok P. Tóth vypovedá v kauze Kuciak tretí deň v rade

ŠTS: Svedok P. Tóth vypovedá v kauze Kuciak tretí deň v rade

Pezinok 24. júna (TASR) - Svedok Peter Tóth vypovedá v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a v prípade prípravy vrážd prokurátorov tretí deň v rade. V pojednávacej miestnosti Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku sa aj v stredu nachádza spomedzi štvorice obžalovaných len Marian K.

Počas pondelka (22. 6.) a utorka (23. 6.) absolvoval Tóth spontánnu výpoveď, odpovedal na otázky prokurátorov, obhajoby, obžalovaného Mariana K. a splnomocnencov poškodených. Prehrávala sa aj telefonická komunikácia Tótha s obžalovaným.

Stredajšie hlavné pojednávanie pokračuje otázkami splnomocnenca poškodených Romana Kvasnicu a následne otázkami senátu. Okrem konfrontácie svedka s dôkazmi je naplánované aj prípadné odstraňovanie rozporov v jeho výsluchu.

Tóth absolvoval v pondelok približne osemhodinový výsluch, v utorok vypovedal ešte o niečo dlhšie. Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi K. a Alene Zs. vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian K. a Alena Zs. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

her mj

Autor: HER

ŠTS: Svedok P. Tóth vypovedal o sledovaní novinára J. Kuciaka

ŠTS: Svedok P. Tóth vypovedal o sledovaní novinára J. Kuciaka

Pezinok 24. júna (TASR) - Svedok Peter Tóth vypovedal na stredajšom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku o sledovaní novinára Jána Kuciaka z októbra 2017. Potvrdil, že požiadavku dostal od obžalovaného Mariana K. a „paparazzovaním“ poveril Miroslava Kriaka s jeho tímom.

„Určite som to zadal sprostredkovane na osobnom stretnutí s pánom Kriakom. My sme sa za takýmto účelom vždy stretávali v kaviarni na rohu ulíc Tomášikova a Mierová v Bratislave. V blízkosti finančného riaditeľstva, kde bol Kriak v tom čase služobne zaradený,“ ozrejmil Tóth.

Svedok Kriakovi povedal, že ide o Kuciaka, ktorý v tom čase pracoval ako novinár v Aktualitách a ústne mu poskytol základné informácie z nafotených lustračných diagramov. „Kriak si to väčšinou zapísal a potom už vedel, čo má robiť,“ podotkol. Neskôr mu mohol poskytnúť aj informáciu o reálnom Kuciakovom bydlisku, ktorú mal od Mariana K.

Doplnil, že výstupy zo sledovania mu Kriak odovzdal vždy na USB kľúči, ktorý následne odovzdal obžalovanému. „Na USB kľúči určite boli aj fotografie, ale teraz neviem, či boli vložené do textového súboru,“ dodal s tým, že tieto fotografie boli veľmi nekvalitné. „Neviem, či to vyplynulo z textu alebo z ústneho podania pána Kriaka, ale z jeho zistení malo vyplývať, že v priebehu víkendu Ján Kuciak pracoval manuálne na rekonštrukcii domu vo Veľkej Mači,“ ozrejmil.

Zadanie od Mariana K. sa podľa svedka týkalo celkovo do 20 osôb. Okrem viacerých novinárov aj vtedajšieho generálneho prokurátora SR Jaromíra Čižnára, jeho sledovanie však bolo podľa Tótha len „fingované“. Tím sledoval aj vtedajšieho predsedu Krajského súdu v Bratislave, ale s nulovým výsledkom. „Obžalovaný podal požiadavku aj na sledovanie vtedajšieho advokáta a politika Daniela Lipšica. Tím ho vykonal,“ podotkol Tóth. Ako pokračoval, Kriak zachytil i vtedajšieho riaditeľa bezpečnostnej sekcie Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu, ktorý sa stretol s Marekom Gašparecom.

„My sme raz s Kriakom iba náhodne urobili fotku Dušana Kováčika. Nespomínam si, či sa to odovzdalo Marianovi K.,“ doplnil svedok. Obžalovaný zadal podľa Tótha aj sledovanie Richarda Sulíka. „Výsledky zo sledovania som odovzdal Marianovi K.,“ spresnil. Z výpovedí svedka vyplýva, že výstupy zo sledovaní mali slúžiť ako podklady pre projekt Na pranieri.

Tóth vypovedá už tretí deň v rade. V pondelok (22. 6.) aj v utorok (23. 6.) absolvoval vždy približne osemhodinový výsluch. Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi K. a Alene Zs. vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian K. a Alena Zs. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

her mj

Autor: HER

ŠTS: Svedok P. Tóth vypovedal o sledovaní novinára J. Kuciaka (2)

ŠTS: Svedok P. Tóth vypovedal o sledovaní novinára J. Kuciaka (2)

Pezinok 24. júna (TASR) - Svedok Peter Tóth vypovedal na stredajšom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku o sledovaní novinára Jána Kuciaka z októbra 2017. Potvrdil, že požiadavku dostal od obžalovaného Mariana K. a „paparazzovaním“ poveril Miroslava Kriaka s jeho tímom.

„Určite som to zadal sprostredkovane na osobnom stretnutí s pánom Kriakom. My sme sa za takýmto účelom vždy stretávali v kaviarni na rohu ulíc Tomášikova a Mierová v Bratislave. V blízkosti finančného riaditeľstva, kde bol Kriak v tom čase služobne zaradený,“ ozrejmil Tóth.

Svedok Kriakovi povedal, že ide o Kuciaka, ktorý v tom čase pracoval ako novinár v Aktualitách a ústne mu poskytol základné informácie z nafotených lustračných diagramov. „Kriak si to väčšinou zapísal a potom už vedel, čo má robiť,“ podotkol. Neskôr mu mohol poskytnúť aj informáciu o reálnom Kuciakovom bydlisku, ktorú mal od Mariana K.

Doplnil, že výstupy zo sledovania mu Kriak odovzdal vždy na USB kľúči, ktorý následne odovzdal obžalovanému. „Na USB kľúči určite boli aj fotografie, ale teraz neviem, či boli vložené do textového súboru,“ dodal s tým, že tieto fotografie boli veľmi nekvalitné. „Neviem, či to vyplynulo z textu alebo z ústneho podania pána Kriaka, ale z jeho zistení malo vyplývať, že v priebehu víkendu Ján Kuciak pracoval manuálne na rekonštrukcii domu vo Veľkej Mači,“ ozrejmil.

Zadanie od Mariana K. sa podľa svedka týkalo celkovo do 20 osôb. Okrem viacerých novinárov aj vtedajšieho generálneho prokurátora SR Jaromíra Čižnára, jeho sledovanie však bolo podľa Tótha len „fingované“. Tím sledoval aj vtedajšieho predsedu Krajského súdu v Bratislave, ale s nulovým výsledkom. „Obžalovaný podal požiadavku aj na sledovanie vtedajšieho advokáta a politika Daniela Lipšica. Tím ho vykonal,“ podotkol Tóth. Ako pokračoval, Kriak zachytil i vtedajšieho riaditeľa bezpečnostnej sekcie Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu, ktorý sa stretol s Marekom Gašparecom.

„My sme raz s Kriakom iba náhodne urobili fotku Dušana Kováčika. Nespomínam si, či sa to odovzdalo Marianovi K.,“ doplnil svedok. Obžalovaný zadal podľa Tótha aj sledovanie Richarda Sulíka. „Výsledky zo sledovania som odovzdal Marianovi K.,“ spresnil. Z výpovedí svedka vyplýva, že výstupy zo sledovaní mali slúžiť ako podklady pre projekt Na pranieri.

„Marian K. ma neustále hypnotizuje pohľadom,“ povedal počas hlavného pojednávania Tóth s tým, že ho to dosť vyrušuje. Marian K. na neho podľa jeho slov robil aj grimasy. Obžalovaný reagoval, že sa len pozerá na svedka. „Zachovajte kamennú tvár,“ vyzval Mariana K. predseda senátu Miroslav Mazúch. Obžalovaný však má podľa jeho slov právo pozerať na svedka počas jeho výsluchu.

Tóth vypovedá už tretí deň v rade. V pondelok (22. 6.) aj v utorok (23. 6.) absolvoval vždy približne osemhodinový výsluch. Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi K. a Alene Zs. vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian K. a Alena Zs. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená o 7. odsek.

her mj

Autor: HER

ŠTS: Svedok P. Tóth vypovedal o sledovaní novinára J. Kuciaka (3)

ŠTS: Svedok P. Tóth vypovedal o sledovaní novinára J. Kuciaka (3)

Pezinok 24. júna (TASR) - Svedok Peter Tóth vypovedal na stredajšom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku o sledovaní novinára Jána Kuciaka z októbra 2017. Potvrdil, že požiadavku dostal od obžalovaného Mariana K. a „paparazzovaním“ poveril Miroslava Kriaka s jeho tímom.

„Určite som to zadal sprostredkovane na osobnom stretnutí s pánom Kriakom. My sme sa za takýmto účelom vždy stretávali v kaviarni na rohu ulíc Tomášikova a Mierová v Bratislave. V blízkosti finančného riaditeľstva, kde bol Kriak v tom čase služobne zaradený,“ ozrejmil Tóth.

Svedok Kriakovi povedal, že ide o Kuciaka, ktorý v tom čase pracoval ako novinár v Aktualitách a ústne mu poskytol základné informácie z nafotených lustračných diagramov. „Kriak si to väčšinou zapísal a potom už vedel, čo má robiť,“ podotkol. Neskôr mu mohol poskytnúť aj informáciu o reálnom Kuciakovom bydlisku, ktorú mal od Mariana K.

Doplnil, že výstupy zo sledovania mu Kriak odovzdal vždy na USB kľúči, ktorý následne odovzdal obžalovanému. „Na USB kľúči určite boli aj fotografie, ale teraz neviem, či boli vložené do textového súboru,“ dodal s tým, že tieto fotografie boli veľmi nekvalitné. „Neviem, či to vyplynulo z textu alebo z ústneho podania pána Kriaka, ale z jeho zistení malo vyplývať, že v priebehu víkendu Ján Kuciak pracoval manuálne na rekonštrukcii domu vo Veľkej Mači,“ ozrejmil.

Tóth spoznal všetky štyri fotografie, ktoré mu boli na hlavnom pojednávaní predložené. „Sú to tie fotky, ktoré boli vykonané v rámci činnosti skupiny Miroslava Kriaka,“ priblížil. Na fotografiách identifikoval Kuciaka, avšak poukázal na to, že zábery nie sú kvalitné. „Túto osobu môžem identifikovať len preto, pretože viem, že má ísť o fotku Jána Kuciaka,“ povedal opakovane. Fotografie mu podľa jeho slov doručil Kriak na USB kľúči. Pôvodne ich podľa jeho mienky bolo o niečo viac.

Obžalovaný Marian K. sa v nadväznosti na to svedka spýtal, prečo neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní fotografie v takom rozsahu, ako ich mal dostať na USB. „Predovšetkým si myslím, že tvrdenie, že som zasahoval do materiálu, je pokus o manipuláciu,“ reagoval Tóth s tým, že v čase odovzdania materiálov polícii bol stav jeho archívu iný ako vo februári 2018. „Ako som mohol vo februári vedieť, že v dôsledku nerozvážneho počínania obžalovaného Mariana K. sa proti svojej vôli stanem svedkom v trestnej veci úkladnej vraždy,“ položil otázku.

Argumentoval, že medzi februárom 2018 a odovzdaním dokumentov vymazal zo svojho počítača podstatnú časť informačného balastu. „Vtedy ešte neboli cloudové služby, tak som šetril priestor na svojom počítači,“ doplnil. Považuje za malý zázrak, že v čase odovzdania materiálov polícii ešte nejaké fotografie Kuciaka vôbec v počítači mal. „Ako som opakovane uvádzal, informačná produkcia smerom ku Kuciakovi bola z pohľadu projektu Na pranieri úplne irelevantná,“ poznamenal.

Zadanie od Mariana K. sa podľa svedka týkalo sledovania celkovo do 20 osôb. Okrem viacerých novinárov aj vtedajšieho generálneho prokurátora SR Jaromíra Čižnára, jeho sledovanie však bolo podľa Tótha len „fingované“. Tím sledoval aj vtedajšieho predsedu Krajského súdu v Bratislave, ale s nulovým výsledkom. „Obžalovaný podal požiadavku aj na sledovanie vtedajšieho advokáta a politika Daniela Lipšica. Tím ho vykonal,“ podotkol Tóth. Ako pokračoval, Kriak zachytil i vtedajšieho riaditeľa bezpečnostnej sekcie Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu, ktorý sa stretol s Marekom Gašparecom.

„My sme raz s Kriakom iba náhodne urobili fotku Dušana Kováčika. Nespomínam si, či sa to odovzdalo Marianovi K.,“ doplnil svedok. Obžalovaný zadal podľa Tótha aj sledovanie Richarda Sulíka. „Výsledky zo sledovania som odovzdal Marianovi K.,“ spresnil. Z výpovedí svedka vyplýva, že výstupy zo sledovaní mali slúžiť ako podklady pre projekt Na pranieri.

„Marian K. ma neustále hypnotizuje pohľadom,“ povedal počas hlavného pojednávania Tóth s tým, že ho to dosť vyrušuje. Marian K. na neho podľa jeho slov robil aj grimasy. Obžalovaný reagoval, že sa len pozerá na svedka. „Zachovajte kamennú tvár,“ vyzval Mariana K. predseda senátu Miroslav Mazúch. Obžalovaný však má podľa jeho slov právo pozerať na svedka počas jeho výsluchu.

Tóth vypovedá už tretí deň v rade. V pondelok (22. 6.) aj v utorok (23. 6.) absolvoval vždy približne osemhodinový výsluch. Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi K. a Alene Zs. vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian K. a Alena Zs. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená o 5. až 7. odsek a doplnená v 8. odseku.

her mj

Autor: HER

B. Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním pre vraždu v Gelnici

B. Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním pre vraždu v Gelnici

Malcov 24. júna (TASR) - Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v prípade vraždy ženy v Gelnici. Ak v prípade zlyhal štát, budú sa zamýšľať nad systémovými zmenami. Uviedol to médiám pred stredajším rokovaním vlády.

„Som pripravený nariadiť aj dohľad nad týmto súdnym konaním. Je to moja právomoc z hľadiska procesného postupu súdu,“ povedal Susko. Tvrdí, že vražda bola individuálnym zlyhaním jednotlivca, ktorý bol prvopáchateľom a nemal kriminálnu minulosť.

Minister má informácie, že zákaz priblíženia žena požadovala v čase, keď bol páchateľ vo väzbe. „Logicky takýto návrh súd zamieta,“ podotkol. Predmetom vyšetrovania je podľa neho aj to, či bolo alebo nebolo o zákaz priblíženia požiadané v rámci trestného konania ako súčasť trestu.

Susko apeloval, aby sa o prípade nešpekulovalo a počkalo sa na výsledky vyšetrovania. Súd bude podľa neho pracovať štandardne ako v iných prípadoch. „Bol by som nerád, ak by sme z tohto robili vopred nejaké závery a konkrétne súdy, lebo ani vy nevidíte do toho spisu, ani ja. Bude to predmetom skúmania aj prokuratúry a ďalších orgánov. Počkajme si na to, ako sa skončí vyšetrovanie, a potom môžeme spraviť nejaké závery aj z hľadiska ďalšieho postupu prípadných legislatívnych riešení,“ skonštatoval.

Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) sa tragédia stať nemala. Rozhodnutia súdov, ktoré padli ešte pred vraždou, musí zdôvodniť súd, tvrdí. Tomáš pripomenul, že na Slovensku fungujú bezpečné ženské domy, kde sa môžu ženy s deťmi ukryť pred týraním a násilím.

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu (20. 6.) v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc. Košický krajský policajný vyšetrovateľ vzniesol voči mužovi obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok (23. 6.) vzala obvineného muža do tzv. útekovej a preventívnej väzby.

Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku.

lef hol ryb

Autor: LEF

ŠTS: Svedok P. Tóth vypovedal o sledovaní novinára J. Kuciaka (4)

ŠTS: Svedok P. Tóth vypovedal o sledovaní novinára J. Kuciaka (4)

Pezinok 24. júna (TASR) - Svedok Peter Tóth vypovedal na stredajšom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku o sledovaní novinára Jána Kuciaka z októbra 2017. Potvrdil, že požiadavku dostal od obžalovaného Mariana K. a „paparazzovaním“ poveril Miroslava Kriaka s jeho tímom.

„Určite som to zadal sprostredkovane na osobnom stretnutí s pánom Kriakom. My sme sa za takýmto účelom vždy stretávali v kaviarni na rohu ulíc Tomášikova a Mierová v Bratislave. V blízkosti finančného riaditeľstva, kde bol Kriak v tom čase služobne zaradený,“ ozrejmil Tóth.

Svedok Kriakovi povedal, že ide o Kuciaka, ktorý v tom čase pracoval ako novinár v Aktualitách a ústne mu poskytol základné informácie z nafotených lustračných diagramov. „Kriak si to väčšinou zapísal a potom už vedel, čo má robiť,“ podotkol. Neskôr mu mohol poskytnúť aj informáciu o reálnom Kuciakovom bydlisku, ktorú mal od Mariana K.

Doplnil, že výstupy zo sledovania mu Kriak odovzdal vždy na USB kľúči, ktorý následne odovzdal obžalovanému. „Na USB kľúči určite boli aj fotografie, ale teraz neviem, či boli vložené do textového súboru,“ dodal s tým, že tieto fotografie boli veľmi nekvalitné. „Neviem, či to vyplynulo z textu alebo z ústneho podania pána Kriaka, ale z jeho zistení malo vyplývať, že v priebehu víkendu Ján Kuciak pracoval manuálne na rekonštrukcii domu vo Veľkej Mači,“ ozrejmil.

Tóth spoznal všetky štyri fotografie, ktoré mu boli na hlavnom pojednávaní predložené. „Sú to tie fotky, ktoré boli vykonané v rámci činnosti skupiny Miroslava Kriaka,“ priblížil. Na fotografiách identifikoval Kuciaka, avšak poukázal na to, že zábery nie sú kvalitné. „Túto osobu môžem identifikovať len preto, pretože viem, že má ísť o fotku Jána Kuciaka,“ povedal opakovane. Fotografie mu podľa jeho slov doručil Kriak na USB kľúči. Pôvodne ich podľa jeho mienky bolo o niečo viac.

Obžalovaný Marian K. sa v nadväznosti na to svedka spýtal, prečo neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní fotografie v takom rozsahu, ako ich mal dostať na USB. „Predovšetkým si myslím, že tvrdenie, že som zasahoval do materiálu, je pokus o manipuláciu,“ reagoval Tóth s tým, že v čase odovzdania materiálov polícii bol stav jeho archívu iný ako vo februári 2018. „Ako som mohol vo februári vedieť, že v dôsledku nerozvážneho počínania obžalovaného Mariana K. sa proti svojej vôli stanem svedkom v trestnej veci úkladnej vraždy,“ položil otázku.

Argumentoval, že medzi februárom 2018 a odovzdaním dokumentov vymazal zo svojho počítača podstatnú časť informačného balastu. „Vtedy ešte neboli cloudové služby, tak som šetril priestor na svojom počítači,“ doplnil. Považuje za malý zázrak, že v čase odovzdania materiálov polícii ešte nejaké fotografie Kuciaka vôbec v počítači mal. „Ako som opakovane uvádzal, informačná produkcia smerom ku Kuciakovi bola z pohľadu projektu Na pranieri úplne irelevantná,“ poznamenal.

Zadanie od Mariana K. sa podľa svedka týkalo sledovania celkovo do 20 osôb. Okrem viacerých novinárov aj vtedajšieho generálneho prokurátora SR Jaromíra Čižnára, jeho sledovanie však bolo podľa Tótha len „fingované“. Tím sledoval aj vtedajšieho predsedu Krajského súdu v Bratislave, ale s nulovým výsledkom. „Obžalovaný podal požiadavku aj na sledovanie vtedajšieho advokáta a politika Daniela Lipšica. Tím ho vykonal,“ podotkol Tóth. Ako pokračoval, Kriak zachytil i vtedajšieho riaditeľa bezpečnostnej sekcie Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu, ktorý sa stretol s Marekom Gašparecom.

„My sme raz s Kriakom iba náhodne urobili fotku Dušana Kováčika. Nespomínam si, či sa to odovzdalo Marianovi K.,“ doplnil svedok. Obžalovaný zadal podľa Tótha aj sledovanie Richarda Sulíka. „Výsledky zo sledovania som odovzdal Marianovi K.,“ spresnil. Z výpovedí svedka vyplýva, že výstupy zo sledovaní mali slúžiť ako podklady pre projekt Na pranieri.

„Marian K. ma neustále hypnotizuje pohľadom,“ povedal počas hlavného pojednávania Tóth s tým, že ho to dosť vyrušuje. Marian K. na neho podľa jeho slov robil aj grimasy. Obžalovaný reagoval, že sa len pozerá na svedka. „Zachovajte kamennú tvár,“ vyzval Mariana K. predseda senátu Miroslav Mazúch. Obžalovaný však má podľa jeho slov právo pozerať na svedka počas jeho výsluchu.

„Nemohlo ísť o grimasy, pretože oproti nemu sedia dvaja angažovaní prokurátori. Niečo podobné by signalizovali,“ uviedol médiám právny zástupca Mariana K. Marek Para. Svedok bol podľa zástupcu poškodených Romana Kvasnicu citlivý na niečo, čo pozoroval aj on. „Musíme rešpektovať práva Mariana K., je obžalovaný. Trestná činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu, je veľmi závažná. Tresty, ktoré mu hrozia, sú mimoriadne vysoké,“ povedal Kvasnica médiám.

Tóth vypovedá už tretí deň v rade. V pondelok (22. 6.) aj v utorok (23. 6.) absolvoval vždy približne osemhodinový výsluch. Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi K. a Alene Zs. vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian K. a Alena Zs. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

UPOZORNENIE:

Správa bola rozšírená o 11. odsek.

TASR ponúka k správe zvukový záznam.

her mj

Autor: HER

BRIEF: ÚS: Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave je protiústavná

BRIEF: ÚS: Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave je protiústavná

Košice 24. júna (TASR) - Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorý sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol Ústavný súd (ÚS) SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme.

em gra

Autor: EM

Žilinka:Tragédia v Gelnici ukazuje nevyhnutnosť systematickej práce s páchateľmi

Žilinka:Tragédia v Gelnici ukazuje nevyhnutnosť systematickej práce s páchateľmi

Bratislava 24. júna (TASR) - Tragédia v Gelnici poukazuje na nevyhnutnosť reálnej systematickej práce s páchateľmi, a to najmä ak trpia závislosťou od návykových látok. Zdôraznil to generálny prokurátor Maroš Žilinka v reakcii na víkendový brutálny útok v Gelnici.

„Tragédia v Gelnici poukazuje na nevyhnutnosť reálnej systematickej práce s páchateľmi, zvlášť ak trpia závislosťou od návykových látok, a nielen jej simulovanie,“ napísal Žilinka na sociálnej sieti.

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu (20. 6.) v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc. Voči mužovi vzniesli obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň spracovali podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok (23. 6.) vzala obvineného muža do tzv. útekovej a preventívnej väzby.

Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní ôsmich mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku.

sum hol tur

Autor: SUM

ÚS: Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave je protiústavná

ÚS: Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave je protiústavná

Košice 24. júna (TASR) - Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol Ústavný súd (ÚS) SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Nesúlad s ústavou, ale i Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval ÚS v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva. Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta.

„V dôsledku výrazne odlišných volebných obvodov zapríčinených napadnutým ustanovením majú hlasy jednotlivých voličov vo voľbách do mestského zastupiteľstva výrazne odlišnú váhu, a teda aj potenciál ovplyvniť výsledok volieb, a to predovšetkým výrazným zvýhodnením voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta,“ upozornil vo svojom podnete, ktorý na ÚS podal na konci januára. Mieni, že doterajším znením zákona tak dochádza k diskriminácii obyvateľov i kandidátov do zastupiteľstva v rôznych volebných obvodoch hlavného mesta.

Ombudsman vo svojom podnete zdôraznil, že základné právo na rovnosť aktívneho a pasívneho volebného práva, ktoré je právom voličov a kandidátov do zastupiteľstva, musí mať prednosť pred záujmom na zastúpenie určitého územia obce v prípade ich vzájomnej kolízie.

UPOZORNENIE: TASR požiadala o stanovisko hlavné mesto SR Bratislavu.

em gra

Autor: EM

B. Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním pre vraždu v... (2)

B. Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním pre vraždu v... (2)

Malcov 24. júna (TASR) - Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v prípade vraždy ženy v Gelnici. Ak v prípade zlyhal štát, budú sa zamýšľať nad systémovými zmenami. Uviedol to médiám pred stredajším rokovaním vlády.

„Som pripravený nariadiť aj dohľad nad týmto súdnym konaním. Je to moja právomoc z hľadiska procesného postupu súdu,“ povedal Susko. Tvrdí, že vražda bola individuálnym zlyhaním jednotlivca, ktorý bol prvopáchateľom a nemal kriminálnu minulosť.

Minister má informácie, že zákaz priblíženia žena požadovala v čase, keď bol páchateľ vo väzbe. „Logicky takýto návrh súd zamieta,“ podotkol. Predmetom vyšetrovania je podľa neho aj to, či bolo alebo nebolo o zákaz priblíženia požiadané v rámci trestného konania ako súčasť trestu.

Susko apeloval, aby sa o prípade nešpekulovalo a počkalo sa na výsledky vyšetrovania. Súd bude podľa neho pracovať štandardne ako v iných prípadoch. „Bol by som nerád, ak by sme z tohto robili vopred nejaké závery a konkrétne súdy, lebo ani vy nevidíte do toho spisu, ani ja. Bude to predmetom skúmania aj prokuratúry a ďalších orgánov. Počkajme si na to, ako sa skončí vyšetrovanie, a potom môžeme spraviť nejaké závery aj z hľadiska ďalšieho postupu prípadných legislatívnych riešení,“ skonštatoval.

Vražda v Gelnici je podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) odsúdeniahodná a bezprecedentná. Je otázkou, či sudca uložil adekvátny trest, či prokurátor robil dohľad nad výkonom trestu a či Zväz väzenskej justičnej stráže informoval tak, ako informovať mal, povedal. „Spolu s pani prezidentkou policajného zboru chceme v najbližších dňoch zvolať spoločné stretnutie, aby sme si aj z hľadiska systémového nastavenia povedali, či ten systém funguje, či je nastavený optimálne, a či v rámci zodpovednosti od sudcu až po prokurátora, bolo urobené všetko,“ poznamenal minister s tým, že sa budú rozprávať, aké zmeny spraviť, aby sa takáto tragédia nezopakovala.

Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) sa tragédia stať nemala. Rozhodnutia súdov, ktoré padli ešte pred vraždou, musí zdôvodniť súd, tvrdí. Tomáš pripomenul, že na Slovensku fungujú bezpečné ženské domy, kde sa môžu ženy s deťmi ukryť pred týraním a násilím.

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu (20. 6.) v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc. Košický krajský policajný vyšetrovateľ vzniesol voči mužovi obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok (23. 6.) vzala obvineného muža do tzv. útekovej a preventívnej väzby.

Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku.

UPOZORNENIE:

Správa bola rozšírená o 5. odsek.

TASR ponúka k správe zvukový záznam.

lef hol ryb mj

Autor: LEF

BRIEF: ÚS nevyhovel generálnemu prokurátorovi v spore o zákon o meste Košice

BRIEF: ÚS nevyhovel generálnemu prokurátorovi v spore o zákon o meste Košice

Košice 24. júna (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR nevyhovel návrhu generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku, ktorý napadol ako protiústavnú časť zákona o meste Košice. Sporné ustanovenia z novely zákona z roku 2023 umožnili zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti Košíc bez konania miestneho referenda. ÚS rozhodol na stredajšom zasadnutí pléna.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme.

hol mj

Autor: HOL

Ústavný súd nevyhovel generálnemu prokurátorovi v spore o zákon o meste Košice

Ústavný súd nevyhovel generálnemu prokurátorovi v spore o zákon o meste Košice

Košice 24. júna (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR nevyhovel návrhu generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku, ktorý napadol ako protiústavnú časť zákona o meste Košice. Sporné ustanovenia z novely zákona z roku 2023 umožnili zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti Košíc bez konania miestneho referenda. ÚS rozhodol na stredajšom zasadnutí pléna.

Žilinka napadol zmenu v zákone na podnet 14 košických mestských častí (MČ). „Generálny prokurátor Slovenskej republiky je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende,“ informovala vo februári 2025 hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová. Doplnila, že všetkým ostatným obyvateľom s trvalým pobytom na území Slovenska vrátane mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy zostalo zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie.

ÚS prijal návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie 11. júna 2025 s tým, že zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení.

Parlament koncom apríla tohto roku schválil novelu zákona o meste Košice. Tá má smerovať k tzv. racionalizácii počtu košických mestských častí, ktorých je v súčasnosti 22. O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Ak by nebolo úspešné, od roku 2030 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia.

hol sum mj

Autor: HOL

Dobrovodský: Verdikt ÚS posilňuje ochranu volebných práv obyvateľov Bratislavy

Dobrovodský: Verdikt ÚS posilňuje ochranu volebných práv obyvateľov Bratislavy

Bratislava 24. júna (TASR) - Rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o protiústavnosti určenia počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach Bratislavy predstavuje významný krok k posilneniu ochrany volebných práv obyvateľov hlavného mesta. V reakcii na stredajšie rozhodnutie ÚS to vyhlásil verejný ochranca práv (VO) Róbert Dobrovodský, ktorého návrhu v tejto súvislosti ÚS vyhovel.

„Ústavný súd sa stotožnil s tým, že napadnutá právna úprava zasahuje do ústavne garantovaného práva občanov voliť a byť volení za rovnakých podmienok a potvrdil význam princípu rovnosti hlasov ako jednej zo základných podmienok demokratických volieb,“ uviedol ombudsman. Rozhodnutie ÚS podľa neho potvrdzuje, že aj legitímne ciele územnej samosprávy musia rešpektovať ústavnú požiadavku rovnosti volebného práva.

Dodáva, že po vyhlásení nálezu Ústavného súdu v zbierke zákonov tak bude potrebné zmeniť nedávno prijaté uznesenie bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ), ktoré bolo prijaté na základe doterajšej právnej úpravy.

ÚS v stredu rozhodol, že časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave je protiústavná. Dal za pravdu ombudsmanovi, ktorý na konci januára podal podnet, v ktorom za nesúladné s ústavou označil ustanovenie, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman v prípade tohto uznesenia skonštatoval porušenie rovnosti volebného práva. Odvolávajúc sa na odlišnú váhu voličov vo výrazne odlišných volebných obvodoch upozornil na výrazné zvýhodnenie voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta.

em mia

Autor: EM

ŠTS: Výsluch svedka P. Tótha v kauze Kuciak sa po troch dňoch skončil

ŠTS: Výsluch svedka P. Tótha v kauze Kuciak sa po troch dňoch skončil

Pezinok 24. júna (TASR) - V stredu popoludní sa na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku skončil tri dni trvajúci výsluch svedka Petra Tótha v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka, ako aj v prípade prípravy vrážd prokurátorov. Predseda senátu Miroslav Mazúch avizoval, že na 6. júla súd opätovne predvolá svedka Zoltána Andruskóa, ktorý si za sprostredkovanie vraždy novinára odpykáva 15-ročný trest väzenia. Majú sa odstraňovať prípadné rozpory v jeho výpovedi z mája tohto roka.

Bývalý šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Tóth absolvoval v pondelok (22. 6.) aj v utorok (23. 6.) vždy približne osemhodinový výsluch. V stredu vypovedal takmer do 15.00 h. Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi K. a Alene Zs. vo veci objednávky Kuciakovej vraždy. Súd ho predvolá aj na hlavné pojednávanie, ktoré sa uskutoční 8. júla. Odstraňovať sa budú prípadné rozpory v jeho výpovedi.

Tóth v závere svojho stredajšieho výsluchu reagoval aj na predložený vzťahový diagram, na ktorom je ako adresa trvalého pobytu Kuciaka uvedená Veľká Mača. Svedok vypovedal, že on mal k dispozícii taký materiál, na ktorom bola ako trvalý pobyt Kuciaka vyznačená Bytča. „Musel byť vyhotovený inokedy ako vzťahový diagram, ktorý som dostal vo vzťahu ku Kuciakovi od Mariana K.,“ zdôraznil Tóth.

Podľa splnomocnenca poškodených Romana Kvasnicu je dobré, že súd v rámci výsluchu otvára aj iné dimenzie, ako to robil senát ŠTS v roku 2020. „Čo sa týka svedka Tótha, je vypočúvaný opakovane. Jeho výpoveď je mimoriadne podstatná pre toto trestné konanie. Do istej miery je to z nášho pohľadu svedok na úrovni svedka Andruskóa, čo sa týka dôkazného významu,“ povedal médiám. Na výsluchu svedka ho nič neprekvapilo. Tóthova pozícia je podľa Kvasnicu do istej miery daná tým, že bol vtiahnutý do trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Vníma záujem svedka na tom, aby nebol spájaný s vraždou novinára.

Obhajca Mariana K. Marek Para si myslí, že obhajoba položila počas Tóthovho výsluchu vecné otázky a dosiahla aj odpovede, ktoré bude vedieť neskôr zužitkovať. „Je to o detailoch. Aj z otázok súdu je vidieť, že sa zameriava na každú jednu okolnosť, ktorá má význam pre hodnotenie,“ podotkol s tým, že len čo je dôkaz zahrnutý do dokazovania, obhajoba sa k nemu vyjadruje. „Neblokovali sme získanie žiadneho dôkazu, preto sme aj veľmi podrobne vypočúvali Tótha, ako pristúpil k tomu, keď vydával alebo nevydával nejaké dôkazy polícii a či sú tieto dôkazy kompletné,“ uzavrel.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian K. a Alena Zs. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.

her tur

Autor: HER

ŠTS: V kauze exšéfa policajných odposluchov vypovedali M. Kováč aj B. Slobodník

ŠTS: V kauze exšéfa policajných odposluchov vypovedali M. Kováč aj B. Slobodník

Banská Bystrica 24. júna (TASR) - V obnovenom procese s bývalým riaditeľom úradu zvláštnych policajných činností Jozefom R. v stredu na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, vypovedal bývalý člen zločineckého gangu sýkorovci, na 20 rokov odsúdený Martin Kováč aj exfunkcionár niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry Bernard Slobodník. S ďalším sýkorovcom Jurijom Fejerom, ktorý si odpykáva trest v Ilave, sa súd spojil cez videokonferenčné zariadenie.

Svedok Kováč potvrdil, že obžalovaný mal dávať ich skupine, ktorá páchala rôznu trestnú činnosť, informácie o policajných raziách, za čo od šéfa gangu Róberta Lališa údajne dostával finančnú odmenu okolo 30.000 korún. Svedok robil Lališovi šoféra a ochrankára a pamätá si, že raz mu domov do Šale niesol obálku s peniazmi aj on osobne.

„Lališ vždy povedal, že máme takú alebo onakú informáciu. Peniaze od Lališa mu nosili iní dvaja členovia, ale raz ísť nemohli, preto som išiel ja. Nepozeral som do obálky, ale predpokladám, že tam boli peniaze ako vždy,“ vypovedal Kováč s tým, že o tom, že Jozef R. dostával od nich peniaze, vedela len hŕstka ľudí okolo Lališa.

O aké informácie malo presne ísť, nevedel svedok konkretizovať. „Keď sme boli v hľadáčiku, Lališ nám len povedal, že sledujú vás, odpočúvajú, dávajte si pozor,“ doplnil Kováč.

Napokon došlo medzi ním a obžalovaným aj na konfrontáciu tvárou v tvár, kde mu do očí zopakoval podstatu toho, čo uviedol pred samosudcom. „Nie je to pravda. Nikdy som žiadne informácie nevynášal a nikdy som od nich žiadne peniaze nedostal,“ zdôraznil Jozef R. Svedok Slobodník síce obžalovaného poznal, ale udržiavali iba pracovný vzťah. K žalovaným skutkom sa bližšie nevedel vyjadriť.

Bývalého šéfa policajných odposluchov Jozefa R. zadržali v rámci policajnej akcie Judáš začiatkom decembra 2020. ŠTS ho v roku 2023 uznal za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sýkorovci, ktorej mal za peniaze vynášať informácie z prostredia polície, a za dva skutky prijímania úplatku. Do nich mali byť zapojení i ďalší policajní funkcionári. Výška úplatkov sa v jednom skutku mala pohybovať zhruba okolo 16.000 eur a v druhom 17.000 eur.

ŠTS mu vymeral úhrnný trest odňatia slobody na 11 rokov. Najvyšší súd SR rozsudok zrušil a vec vrátil ŠTS, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a znovu rozhodol.

ekc mia

Autor: EKC

Mesto Bratislava analyzuje rozhodnutie ÚS týkajúce sa počtu volených poslancov

Mesto Bratislava analyzuje rozhodnutie ÚS týkajúce sa počtu volených poslancov

Bratislava 24. júna (TASR) - Hlavné mesto SR Bratislava eviduje stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR a analyzuje, čo preň fakticky znamená. Pre TASR to uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla. Upozornil najmä na súvislosť s uznesením k návrhu na určenie volebných obvodov do bratislavského mestského zastupiteľstva, ktoré mestské zastupiteľstvo v zmysle platného zákona o hlavnom meste SR Bratislave schválilo ešte minulý týždeň.

Magistrát nateraz vychádza len z tlačovej správy ÚS. „Pred akýmkoľvek naším rozhodnutím bude dôležité počkať si aj na vyhlásenie nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov,“ informoval Bubla. Bratislavský magistrát zopakoval, že doterajšie určovanie volebných obvodov sa v prípade Bratislavy na rozdiel od iných samospráv riadilo priamo zákonom o hlavnom meste SR Bratislave. „Rozhodnutie ústavného súdu by zároveň v praxi mohlo znamenať, že menšie mestské časti by už nemuseli mať v mestskom zastupiteľstve žiadneho svojho poslanca, čo by zásadne zmenilo už zaužívaný princíp fungovania samosprávy celého hlavného mesta,“ dodal hovorca.

Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol ÚS, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Nesúlad s ústavou, ale i Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval ÚS v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva. Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta.

sum em tur

Autor: SUM

ZMOS: Samosprávy budú musieť rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu

ZMOS: Samosprávy budú musieť rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu

Bratislava/Partizánske 24. júna (TASR) - Mestá a obce budú musieť jasne rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch. V nadväznosti na stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o nesúlade časti zákona o hlavnom meste Bratislave s Ústavou SR to pre TASR uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. ZMOS podľa neho rozhodnutie ÚS rešpektuje, zaoberať sa ním bude musieť mestské zastupiteľstvo hlavného mesta aj parlament. Predseda ZMOS-u zároveň na základe vyjadrenia prokuratúry upozornil, že nerešpektovanie ústavného princípu môže viesť k zrušeniu výsledku volieb v jednotlivých mestách a obciach.

Väčšina samospráv má podľa Božika vôľu riešiť volebné obvody v zmysle podnetov verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý sa vyjadril, že je to jeho povinnosť zo zákona, aby upozornil Generálnu prokuratúru SR na porušovanie ústavy. „Tým budú musieť mestské zastupiteľstvá, poprípade obecné zastupiteľstvá, pokiaľ majú viac obvodov, jasne rešpektovať ústavné princípy, o ktorých sa v minulosti až tak často nehovorilo. Dnes nastal čas, keď sa tomuto musíme prispôsobiť,“ ozrejmil predseda ZMOS-u.

Spomenul, že i Partizánske, kde je primátorom, čaká rokovanie o volebných obvodoch a o tom, že niektoré mestské časti budú spojené do jedného volebného obvodu tak, aby mesto rešpektovalo ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jeho jednotlivých volebných obvodoch. Obdobné rokovanie bude mať Božik podľa svojich slov i v Prievidzi.

Božik upozornil, že ak by mestá a obce nerešpektovali rozhodnutie o rovnosti hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch, prokuratúra sa tým bude podľa jej vyjadrenia na rokovaní Rady ZMOS-u zaoberať a správne súdy buď do desiatich dní zrušia na základe podnetu prokuratúry rozhodnutia jednotlivých miest, alebo môžu byť zrušené výsledky volieb. „Ja si myslím, že žiadne mesto a žiaden štatutár mesta, žiadna obec a žiadny štatutár obce si nedovolí riskovať to, že z titulu rozhodnutia, ktoré nebude rešpektovať ústavný princíp, budú buď zrušené rozhodnutia alebo samotné voľby,“ vyhlásil.

Predseda ZMOS-u zároveň podotkol, že ho mrzí a je mu ľúto, že že sa táto iniciatíva ombudsmana neriešila v roku 2023 alebo 2024, čím by sa samosprávy vyhli tomuto tlaku pred komunálnymi voľbami.

Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol ÚS SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv.

Nesúlad s ústavou, ale i Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval ÚS v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva. Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta. Dobrovodský v reakcii na rozhodnutie ÚS uviedol, že verdikt posilňuje ochranu volebných práv obyvateľov Bratislavy.

amo em gra

Autor: AMO

SÚDY: Výsluch svedka Tótha v kauze vraždy Jána Kuciaka pokračuje tretí pojednávací deň

SÚDY: Výsluch svedka Tótha v kauze vraždy Jána Kuciaka pokračuje tretí pojednávací deň

Bývalý novinár a spravodajský dôstojník ešte v rámci prvého procesu týkajúceho sa vraždy novinára v roku 2020 na súde povedal, že obžalovaný Marian Kočner ho poveril sledovaním viacerých novinárov vrátane Kuciaka, ktoré aj financoval.

PEZINOK/BRATISLAVA 24. júna (SITA) - V kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho dnes na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje v poradí tretí pojednávací deň výpoveď svedka Petra Tótha. Konkrétne je dnes výsluch zameraný na otázky členov senátu, a tiež na odstraňovanie rozporov vo výpovedi svedka s jeho skoršími výpoveďami. Spomedzi štyroch obžalovaných je na súde prítomný len Marian Kočner. Ten sa na pojednávaní zúčastnil aj v utorok 23. júna aj väčšinu dňa v pondelok 24. júna.

Bývalý novinár a spravodajský dôstojník ešte v rámci prvého procesu týkajúceho sa vraždy novinára v roku 2020 na súde povedal, že obžalovaný Marian Kočner ho poveril sledovaním viacerých novinárov vrátane Kuciaka, ktoré aj financoval. Sledovanie novinárov malo byť podľa Tótha súčasťou projektu Na pranieri. Kočner podľa neho tvrdil, že chce v rámci tohto projektu kritizovať prácu médií, a tiež o novinároch vyhľadávať bulvárne informácie týkajúce sa ich stykov s politikmi, konzumácie alkoholu, drog alebo „avantúr“. Na získavaní informácií o vzťahoch novinárov a politikov mal podľa Tótha záujem aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.

Jána Kuciaka sa sledovanie týkalo na prelome septembra a októbra 2017. Žiadne kompromitujúce skutočnosti však na neho členovia sledovacieho komanda zorganizovaného Tóthom nezistili. „Hovorili, že ten chlapec žije ako mních,“ povedal v roku 2020 Tóth a dodal, že podľa výsledkov sledovania Kuciak trávil čas iba v práci alebo doma. Zároveň nepracoval s ľudskými zdrojmi, preto u neho nezistili ani kontakty na politikov alebo konkurenčných podnikateľov. „A tým sa to skončilo,“ povedal Tóth. Ako však doplnil, po vražde investigatívneho novinára Kuciaka si začal uvedomovať, že projekt Na pranieri bol len krycím manévrom pri príprave zločinu. V opakovanom procese v roku 2022 však už vypovedať odmietol pre trestné stíhanie, ktoré sa už vtedy voči nemu viedlo.

Pre sledovanie novinárov ale aj ďalších osôb čelí Tóth spolu s Kočnerom, a tiež členmi sledovacieho komanda Štefanom Mlynarčíkom, Miroslavom Kriakom a Jurajom Škrípom obžalobe z porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, ktoré bolo spáchané formou organizovanej skupiny. Proces na Mestskom súde Bratislava I by sa mal začať v septembri.

Tóth takisto v rámci aktuálneho tretieho súdneho procesu týkajúceho sa vraždy novinára na súde povedal, že po vzatí Mariana Kočnera do väzby pre kauzy zmenky v júni 2018 zabezpečoval celé leto toho roku komunikáciu s kontaktom „SIS Alino“, pričom išlo o ženu, ktorú Kočner označoval ako „tá moja Maďarka“. To, že ide o Alenu Zsuzsovú sa podľa vlastných slov uvedomil až po jej zadržaní. Komunikácia, ktorú podľa vlastných slov zabezpečoval medzi Kočnerom, ktorý mu telefonoval z väzby, alebo prípadne posielal takzvané „motáky“, a Zsuzsovou bola podľa Tótha pre neho bezvýznamná a až neskôr si uvedomil nektoré súvislosti.

Zlom podľa Tótha nastal 27. septembra 2018, keď zadržali podozrivých z vraždy Jána Kuciaka vrátane Zoltána Andruskóa. Zsuzsová ho vtedy kontaktovala, pričom sa ho pýtala, či Kočner nemá napríklad nového advokáta, spoluväzňa, alebo či za ním nechodí nový vyšetrovateľ. „Náramne jej záležalo na tom, aby zistila, či Marian Kočner nespolupracuje v prípade vraždy Jána Kuciaka,“ skonštatoval Tóth. Zsuzsovú však následne tiež zadržali.

Svedok tiež uviedol, že v rámci objednávky na sledovanie novinárov od Kočnera dostal zadanie na 28 osôb, pričom obdržal na ne aj takzvané „vzťahové diagramy“. „To ma dosť zarazilo, pretože som si uvedomil, že z toho bude problém. A aj bol,“ skonštatoval Tóth s tým, že zjavne išlo o diagramy z databáz polície alebo ministerstva vnútra. Medzi vytypovanými osobami bol podľa Tótha aj Kuciak, čo ho neprekvapilo, keďže Kočner sa na neho sťažoval posledný rok. „V zásade som veril interpretácii Mariana Kočnera, že tie (Kuciakove, pozn. SITA) texty sú založené na nejakej manipulácii,“ uviedol svedok. Kuciaka podľa neho sledovali päť až sedem dní, pričom Tóth zopakoval, že výsledok sledovania bolo, že Kuciak „žije ako mních“. Výsledky toho, čo nazval „paparazzovanie“ odovzdal Tóth Kočnerovi na dvoch USB kľúčoch.

Zároveň Tóth zdôraznil, že 21. februára 2018, teda v deň vraždy, mu Kočner oznámil, že činnosť sledovacieho tímu pozastavuje. Toto bola podľa neho jedna zo skutočností, v dôsledku ktorých si neskôr začal spájať obžalovaného s vraždou. K tomu sa pridali aj tvrdenia, ktoré Kočner uviedol v telefonátoch Tóthovi z väzby. Napríklad totiž tvrdil, že nevie, kto bola zadržaná Zsuzsová.

BRATISLAVA: Ústavný súd rozhodol o nezákonnosti časti Zákona o Bratislave

BRATISLAVA: Ústavný súd rozhodol o nezákonnosti časti Zákona o Bratislave

Starostovia mestských častí Bratislavy vyjadrili s kritikou ombudsmana nesúhlas.

BRATISLAVA 24. júna (SITA) - Ústavný súd SR rozhodol o návrhu ombudsmana Róberta Dobrovodského voči časti zákona o hlavnom meste, ktorá sa týka volieb do bratislavského zastupiteľstva. Verejný ochranca práv kritizoval ustanovenie, podľa ktorého aj najmenšie mestské časti majú garantované zastúpenie aspoň jedným poslancom mestského zastupiteľstva. Dobrovodský tiež navrhol pozastaviť účinnosť sporného zákonného ustanovenia.

Ústavný súd SR rozhodol, že predmetné ustanovenie nie je v súlade Ústavou SR a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Vo zvyšnej časti návrhu verejného ochrancu práv nevyhovel. Ombudsman vo svojom podnete poukázal na to, že počet poslancov na jedného obyvateľa je medzi mestskými časťami extrémne disproporčný. Podľa neho voľby do bratislavského mestského parlamentu nerešpektujú princíp „jeden človek – jeden hlas“.

Starostovia mestských častí Bratislavy vyjadrili ešte vo februári s kritikou ombudsmana nesúhlas. Podľa bratislavských starostov, ktorí sú združení v Regionálnom združení mestských častí Bratislavy, je dôležité, aby aj najmenšie mestské časti mali garanciu, že budú v mestskom parlamente zastúpené. Vo väčšine prípadov podľa nich ide o bývalé samostatné obce, ktoré mali vlastný majetok a k Bratislave boli pričlenené až následne.

ÚS SR: Súd nevyhovel návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie nesúladu viacerých ustanovení zákona o meste Košice s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd

ÚS SR: Súd nevyhovel návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie nesúladu viacerých ustanovení zákona o meste Košice s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Maroš Žilinka podal podnet na začatie konania na ÚS SR v súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa mestských častí mesta Košice vo februári minulého roka, napadol vtedy viaceré ustanovenia predmetného zákona, a to na podnet 14 mestských častí.

KOŠICE 24. júna (SITA) - Ústavný súd (ÚS) SR nevyhovel návrhu generálneho prokurátora Maroša Žilinku na vyslovenie nesúladu viacerých ustanovení zákona o meste Košice s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za účasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania. Informovala o tom hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová.

ÚS SR prijal na ďalšie konanie podnet Žilinku týkajúci sa zákona o meste Košice v celom rozsahu zhruba pred rokom, rovnako vtedy pozastavil účinnosť viacerých ustanovení dotknutého zákona. Išlo o časť, kde sa hovorí o tom, že mestské časti vytvára, zrušuje, zlučuje alebo rozdeľuje mesto štatútom, a na prijatie týchto zmien je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov mestského zastupiteľstva. Návrh na zmenu štatútu v tejto veci ale nemožno predložiť na rokovanie v poslednom roku pred riadnymi voľbami do orgánov samospráv. ÚS SR taktiež v júni 2025 pozastavil ďalšie odseky zákona. „Uznesenie podľa odseku 2 nadobudne účinnosť ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí, ak sa Rada starostov do 60 dní odo dňa jeho schválenia neuznesie na jeho odmietnutí. Ak Rada starostov uznesenie podľa odseku 2 odmietne, môže ho mestské zastupiteľstvo opätovne prerokovať a trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov mestského zastupiteľstva prijať. V takom prípade uznesenie podľa odseku 2 nadobudne účinnosť ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí aj napriek jeho odmietnutiu Radou starostov. Opätovne prijaté uznesenie podľa odseku 2 Rada starostov nemôže odmietnuť,“ píše sa v ustanoveniach, ktoré Žilinka napadol, s tým, že ak mestské zastupiteľstvo uznesenie o zmene štatútu do 60 dní od jeho odmietnutia Radou starostov opätovne neprijme, rovnaký návrh možno predložiť až v ďalšom volebnom období. „Podrobné vymedzenie územia mestských častí ustanoví štatút. Zmeny hraníc mestských častí iné ako podľa odseku 2 schvaľuje mestské zastupiteľstvo uznesením, ktoré nadobudne účinnosť, ak ho schvália miestne zastupiteľstvá všetkých územne dotknutých mestských častí trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, uvádza ďalší odsek, ktorý vtedy ÚS SR pozastavil. Pozastavenie sa týkalo aj časti zákona, ktorá hovorí o tom, že Rada starostov môže odmietnuť uznesenie zastupiteľstva týkajúce sa zmeny štatútu k mestským častiam. Vo zvyšnej časti návrhu na pozastavenie účinnosti ÚS SR nevyhovel.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal podnet na začatie konania na ÚS SR v súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa mestských častí mesta Košice vo februári minulého roka, napadol vtedy na ústavnom súde viaceré ustanovenia zákona o meste Košice, a to na podnet 14 mestských častí. Podnet generálneho prokurátora sa týka preskúmania súladu daných ustanovení s ústavou a Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Navrhol aj pozastavenie ich účinnosti. Bol toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, keďže zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende, hoci všetci ostatní obyvatelia s trvalým pobytom na území Slovenska, a to vrátane mestských častí Bratislavy, majú zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie. V tom čase prebiehala debata o viacerých návrhoch na racionalizáciu počtu košických mestských častí. Napokon bola nedávno v parlamente schválená novela zákona o meste Košice z dielne poslancov Igora Šimka (Hlas-SD) a Andreja Sitkára (Smer-SD). Do návrhu pribudol inštitút referenda, podľa neho by mesto Košice mohlo po dohode s mestskými poslancami a starostami pripraviť alternatívny model územného členenia. O takto pripravenom návrhu by následne obyvateľstvo metropoly východu rozhodovalo v referende. Zároveň sú podmienky návrhu nastavené tak, že maximálny počet mestských častí by nemohol byť viac než desať a najmenšia z nich by nemala mať menej ako päťtisíc obyvateľov, aby bol zachovaný cieľ racionalizácie a efektívnejšieho fungovania samosprávy. Ak takýto návrh nebude pripravený, prípadne nebude schválený v referende, do určitého času, automaticky sa počet mestských častí zníži zo súčasných 22 na štyri, ktoré kopírujú súčasné okresy Košice I až Košice IV.

Vyslovili si dôveru

Vyslovili si dôveru

Rubrika: NOVINKY, UDALOSTI, KAUZY Z DOMOVA

Našej vláde to musel vysvetliť až Ústavný súd. A to že musí poslancov Národnej rady požiadať o vyslovenie dôvery okamžite, ako zistí, že bude prekročená hranica zadlženosti krajiny stanovená v ústavnom zákone. Nuž a kabinet Roberta Fica to zistil už vlani v októbri, keď európsky štatistický úrad Eurostat vydal správu, podľa ktorej bol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta HDP. Ku koncu roka 2025 bol slovenský hrubý verejný dlh dokonca na úrovni 6.,, percenta HDP, a teda pohyboval sa v najvyššom, piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Napriek tomu vláda o vyslovenie dôvery nepožiadala. Ústavný súd jej preto aktuálne oznámil, že ak zákon ukladá konanie bez zbytočného odkladu, znamená to okamžite a nie podľa ľubovôle mocných. Ficov kabinet tak nemal inú možnosť. V uplynulých dňoch požiadal o vyslovenie dôvery a poslanci, samozrejme, najmä koaliční, rozhodli, že vláde dôverujú.

FOTO: TASR FOTO: TASR

Sudkyňa na móle

Sudkyňa na móle

Rubrika: VŠIMLI SME SI

Bývalá manekýnka dnes rozhoduje v pojednávacej miestnosti

Na

mólo sa po rokoch postavila žena, ktorá kedysi patrila do sveta krásy a modelingu. Michaela v minulosti predvádzala šaty a mala za sebou aj skúsenosť zo súťaže miss. No dnes jej pracovný deň vyzerá úplne inak. Namiesto reflektorov, šiat a potlesku má pred sebou spisy, pojednávaciu miestnosť a na sebe talár.

V TIENI REFLEKTOROV

Pre bývalú modelku bola júnová módna prehliadka v Bratislave návratom do sveta, ktorý kedysi dôverne poznala. Pred rokmi sa ešte pod dievčenským menom Michaela Mináriková venovala modelingu, ale dnes je jej profesionálny život úplne inde. „Roky rokúce som robila modelku, bola som aj miss, ale v súčasnosti sa to, samozrejme, zmenilo. Už mám inú prácu, ktorá je od modelingu v podstate ďaleko, absolútne odlišná,“ povedala Michaela, dnes už Králová. V súčasnosti pôsobí ako sudkyňa na Krajskom súde v Bratislave a sama priznala, že namiesto toho, ako vyzerá, sa rozhodla živiť tým, čo vie.

V súdnictve je už roky, začínala ako vyššia súdna úradníčka, neskôr rozhodovala na Okresnom súde Pezinok a od roku 201, pô sobí na krajskom súde v hlavnom meste. Do širšej pozornosti sa dostala aj v roku 201-, keď ešte ako pezinská sudkyňa rozhodovala spor Roberta Fica s Ivetou Radičovou. Išlo o jeho výroky ku kauze Osrblie, ktorými expremiérku spájal s korupciou. Konanie sa napokon skončilo zmierom. O nieko.ko rokov neskôr sa jej meno objavilo aj pri vo. be kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR. Navrhol ju poslanec Roman Michelko a Králová pred parlamentným výborom hovorila, že do najvyššej ústavnej inštancie by mohla priniesť poh.ad sudcu z bežnej súdnej praxe.

INÝ SVET

Na móle v Neptune Clube tak stála nielen niekdajšia žena zo sveta modelingu, ale aj sudkyňa, ktorá má za sebou civilné, rodinné, obchodné aj politicky sledované kauzy. Návrat na mólo nebol pre ňu iba formálnou účasťou na spoločenskej akcii. Skôr išlo o krátke pripomenutie etapy, ktorá patrila k jej mladosti. „Život, ktorý bol spojený s modelingom, sa mi teraz trošku vrátil. Niekedy je fajn si to oživiť a vrátiť sa v čase,“ priznala. ■

NÁVRAT K ZAČIATKOM

Michaela sa po dlhých rokoch ukázala na prehliadke ako modelka v šatách.

MISSKA

V 90. rokoch získala viaceré ocenenia v súťaži krásy.

TVÁR JUSTÍCIE

Dnes si udržiava profesionálny imidž.

FOTO: ARCHÍV NMH NMH ARCHÍV FOTO: FOTO: JOZEF FORRO

Autor: TEXT: FILIP SZÓRÁD

Právnické kľučky

Právnické kľučky

Rubrika: Z NÁZOROV ČITATEĽOV

To

je tak, keď sa na súdoch už nerieši vina či nevina, pravda či nepravda, ale správnosť úkonov. On nevyhral nič, len to celé zhodil na začiatok pre nesprávnosť právnych úkonov. A takto isto to hrajú aj v kauze Očistec. Obžalovaní sa snažia iba zdiskreditovať postup právnych krokov a nie dokazovať vinu či nevinu. Kde je právny štát? Stále sa nám vzďaľuje ďalej a ďalej…

Jozef Belovič k článku Krajsk, súd rozhodol: -utaj Eštok čurillovcom nič platiť nemusí, aj ospravedlnenie sa odkladá

Autor: Jozef Belovič

Tóth: Kočner dal sledovať aj Sulíka

Tóth: Kočner dal sledovať aj Sulíka

Rubrika: — Dnes v čísle

Exsiskár Peter Tóth včera na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku opísal, že sledovanie, ktoré mu nariadil Marian Kočner, sa nemalo týkať len Jána Kuciaka, ale aj Daniela Lipšica či Richarda Sulíka.

strana 4

Tóth o prípade Kuciak: Kočner mal v hľadáčiku aj Sulíka

Tóth o prípade Kuciak: Kočner mal v hľadáčiku aj Sulíka

Rubrika: Slovensko

Pezinok

Každý deň viac ako šesť hodín na lavici svedkov. Peter Tóth čelil v stredu na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku otázkam senátu. Svedok v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a v prípade prípravy likvidácií trojice prokurátorov už odpovedal tento týždeň na otázky prokurátorov, obhajoby aj bývalého podnikateľa a obžalovaného Mariana Kočnera. Na konci pojednávacieho trojdnia už bolo na ňom badať únavu. Najbližšie má vypovedať až 8. júla.

Tóth je bývalý novinár a expríslušník Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorý sa v minulosti stretával a spolupracoval s Kočnerom. V kauze Kuciak vystupuje ako svedok. V pondelok a utorok absolvoval spontánnu výpoveď, odpovedal na otázky prokurátorov Petra Kysela a Vladimíra Kuruca, obhajoby a takisto obžalovaného a v súdnej sieni zaznela aj telefonická komunikácia Tótha s Kočnerom. Senát prišiel na rad až v stredu. V pojednávacej miestnosti sedel na lavici obžalovaných len Kočner. Alena Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragić neprišli.

Tóth v stredu použil slovo „sledovanie“ v súvislosti so zisťovaním diskreditujúcich materiálov na novinárov. Predtým hovoril o paparazzovaní.

Kompromitácia sudcov

Mazúcha zaujímalo, či za sledovanie Kuciaka bolo zaplatené. Tím Miroslava Kriaka dostával podľa Tótha mesačne odmeny, zaplatili mu aj za október 2017. V rovnakom mesiaci sledovali ešte jednu osobu okrem novinára Aktualít, ale svedok si nepamätal, o koho išlo. „Ten tím pracoval vždy niekoľko dní v každom týždni,“ vypovedal.

Ako ďalej vypovedal, od Kočnera dostal zadanie, aby sa z prostredia prokuratúry zamerali na Jaromíra Čižnára. Sledovanie bývalého generálneho prokurátora však fingovali. Ďalej chcel sledovať vtedajšieho predsedu Krajského súdu v Bratislave. „Meno si už nespomínam,“ dodal Tóth s tým, že išlo o rok 2017. Kočner vtedy prišiel so „špecifickou informáciou“, že v Omšení má byť oficiálna sudcovská akcia, po ktorej mala údajne nasledovať voľná zábava pri alkohole. Cieľom bolo, aby zachytili predsedu bratislavského súdu v „stave opitosti“. Sledovali ho, ale s nulovým výsledkom. Kočner mal zadať aj požiadavku na sledovanie vtedy advokáta a politika Daniela Lipšica. „Vykonalo sa?“ spýtal sa Mazúch. „Áno,“ odpovedal Tóth.

Obžalovaný Lipšic však nebol jediný politik, ktorého dal Kočner podľa Tótha sledovať. V zadaní sa objavilo aj meno vtedajšieho predsedu strany Sloboda a solidarita Richarda Sulíka. Výsledky zo sledovania takisto odovzdal Kočnerovi. Ako dodal, Kriakovi vždy zadal len takú požiadavku, akú mu stanovil Kočner.

Sťažoval sa, že ho hypnotizuje

Svedok upozornil predsedu senátu, že ho Kočner neustále hypnotizuje pohľadom a požiadal Mazúcha, či by sa obžalovaný mohol pri jeho výsluchu pozerať pred seba. Kočner reagoval, že sa len pozerá na svedka, ako vypovedá, a že „to je moc, čo svedok hovorí“. Šéf senátu reagoval, že obžalovaný má právo sa na neho pozerať. Tóth sa spýtal, či má teda Kočner aj „právo na grimasy“, na čo mu sudca odpovedal, že to určite nie. „Zachovajte, Kočner, kamennú tvár,“ vyzval ho Mazúch. Grimasy sa nepripúšťajú, vyzerá to ako na základnej škole, skonštatoval sudca.

Prokurátori navrhli predložiť Tóthovi štyri fotografie, spoznal ich všetky. Opísal, že ide o zábery, ktoré spravil Kriakov tím. Označil ich však za „výrazne nekvalitné“. Viackrát zopakoval, že Kuciaka na nich vie identifikovať len preto, lebo vie o tom, že by na nich novinár mal byť. Fotky mu určite odovzdal na USB kľúči Kriak.

Kočner ho konfrontoval s otázkou, prečo neodovzdal polícii fotky v takom rozsahu, ako ich dostal na USB. Časť záberov – informačný balast – vymazal vraj kvôli úložisku v počítači, pretože v tom čase cloudové služby nefungovali tak ako dnes.

Významná časť skladačky

Kočnerov obhajca Marek Para odmietol, že by sa Kočner počas pojednávania prezentoval výraznou mimikou. „Nemohlo ísť o grimasy, lebo oproti nemu sedia dvaja angažovaní prokurátori, takže by niečo podobné signalizovali,“ uviedol. Grimasy vnímal skôr ako výhovorku.

Para sa domnieva, že fotografie zo sledovania novinára, ktoré včera predložili na súde svedkovi, sú najvýznamnejšou časťou výpovede aj u sprostredkovateľa vraždy Zoltána Andruskóa, aj u Tótha. „Myslím, že je určite rozhodujúca,“ zhrnul.

„Nebudem zachádzať do podrobností, ale myslím, že sme položili veľmi vecné otázky a dosiahli odpovede, ktoré budeme vedieť v rámci tých detailov, ktoré som povedal, že budú významné, aj zužitkovať. Ale k tomu hodnoteniu ešte budem musieť pristúpiť. Dnes tá výpoveď totiž podľa mňa neskončí,“ podotkol.

V konečnom rozhodnutí podľa Paru zavážia detaily. „Už aj z otázok súdu je vidieť, že sa zameriava na každú jednu okolnosť, ktorá má význam pre hodnotenie,“ podotkol s tým, že doteraz neblokovali získanie žiadneho z dôkazov. „Pán Peter Tóth bol celkom jednoznačne zainteresovaný na, ako to on volá – paparazzovaní novinárov – za čo je podaná aj samotná obžaloba. Z tohto pohľadu je ten výsledok jeho dôkazu alebo výpovede veľmi významnou časťou skladačky, ktorú súd bude na záver hodnotiť,“ povedal.

Mimoriadne podstatná výpoveď

Obhajca poškodených Kvasnica počas prestávky uviedol, že Tóth bol citlivý na niečo, čo pozoroval aj on. Kočnerove „grimasy“, ako ich nazval svedok, hodnotiť nechcel. „Musíme rešpektovať jeho práva. Je obžalovaný. Trestná činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu, je veľmi závažná. Tresty, ktoré mu hrozia, sú mimoriadne vysoké,“ podotkol.

Tóth vypovedal už tretí deň. Kvasnica zopakoval, že jeho výpoveď je mimoriadne podstatná. Prvé dva dni vypovedal približne po osem hodín. „Keď to vydrží rodina, tak to musia všetci vydržať, pretože rodiny oboch zavraždených znášajú pre nich toto utrpenie už viac ako osem rokov. Čo sa týka svedkov, vás ako kolegov zavraždeného Jána Kuciaka, čo sa týka nás – obhajcov, právnych zástupcov, poškodených, musíme to všetci vydržať,“ poznamenal. „Do istej miery je to z nášho pohľadu poškodených svedok na úrovni svedka Andruskóa, čo sa týka svedeckého významu,“ priblížil. Kvasnica považuje za dobré, že súd otvára teraz „iné dimenzie“, ako to robil senát v roku 2020.

Tóthova pozícia je podľa obhajcu daná aj tým, že bol vtiahnutý do tejto trestnej činnosti a je tam vysoký záujem z jeho strany, aby nebol spájaný ako aktívny podielnik s úkladnou vraždou Kuciaka.

Tóth vypovedal už pred šiestimi rokmi, v januári 2020. Povedal vtedy, že nemá najmenšie pochybnosti o tom, že Kočner a Zsuzsová spoločne zosnovali vraždu investigatívca. Na jeseň 2022 vypovedať odmietol, čo tento týždeň v pondelok odôvodnil nastúpením Daniela Lipšica na post špeciálneho prokurátora.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian Kočner a Alena Zsuzsová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

”

Keď to vydrží rodina, tak to musia všetci vydržať, pretože rodiny oboch zavraždených znášajú pre nich toto utrpenie už viac ako osem rokov.

Roman Kvasnica

právny zástupca poškodených

Svedok Peter Tóth vypovedal tri dni za sebou na Špecializovanom trestnom súde.

FOTO PRAVDA: ROBERT HÜTTNER © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Autor: Henrieta Mihalková

Tóth potvrdil sledovanie Kuciaka, spoznal všetky predložené fotky

Tóth potvrdil sledovanie Kuciaka, spoznal všetky predložené fotky

Svedok Peter Tóth vypovedal na stredajšom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu v Pezinku o sledovaní novinára Jána Kuciaka. Potvrdil, že požiadavku dostal od obžalovaného Mariana Kočnera a „paparazzovaním“ poveril Miroslava Kriaka s jeho tímom. Tóth spoznal všetky fotografie, ktoré mu boli predložené. Priblížil, že ide o fotky, ktoré boli vykonané v rámci činnosti skupiny Miroslava Kriaka. Fotografie mu podľa jeho slov doručil Kriak na USB kľúči. Pôvodne ich podľa jeho mienky bolo viac. Kočner sa svedka spýtal, prečo neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní všetky fotografie. Tóth tvrdil, že medzi februárom 2018 a odovzdaním dokumentov vymazal z počítača podstatnú časť informačného balastu. Zadanie od Kočnera sa podľa svedka týkalo sledovania do 20 osôb.

Krátko z domova

FOTO – TASR

Autor: (tasr)

Ústavný súd potvrdil účasť Pavla na samite

Ústavný súd potvrdil účasť Pavla na samite

Vláda musí prezidenta Pavla na samit akreditovať a zaistiť mu dopravu.

Ústavný súd (ÚS) ČR v stredu vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil vláde, aby zaistila účasť prezidenta Petra Pavla na samite Severoatlantickej aliancie v Ankare.

Na tlačovej konferencii to oznámil predseda ÚS ČR Josef Baxa a pridelený sudca spravodajca Pavel Šámal. Vláda tak musí Pavla na samit akreditovať a zaistiť mu dopravu.

Plénum ÚS podľa Baxu rozhodlo, že sa prezidentovou žalobou bude vzhľadom na naliehavosť zaoberať prednostne. Celý proces však bude trvať dlhší čas, preto súd vyhovel Pavlovmu návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Šámal podotkol, že lehota na akreditáciu na summit sa končí už v piatok 26. júna.

„ÚS na dnešnom zasadnutí pléna rozhodol tak, že na návrh prezidenta republiky vláde, ministrovi zahraničných vecí a ministerstvu zahraničných vecí sa ukladá, aby bezodkladne notifikovali NATO a organizátorom samitu, že súčasťou oficiálnej delegácie ČR je tiež prezident republiky a zaistili jemu aj jeho sprievodu príslušnú akreditáciu a aby sa zdržali konania, ktorým by účasti prezidenta a jeho sprievodu na samite bránili či ju komplikovali,“ povedal Šámal.

Podľa premiéra, ktorý sa k sporu vyjadril ešte v stredu dopoludnia, by bolo smiešne, ak by s prezidentom vystupovali na samite spoločne. „To nie je nejaká zážitková zahraničná cesta. To je kľúčové rokovanie... Mňa to mrzí, my nechceme mať tieto konflikty. Ale tu je dôležité, aby na tej rade som ČR zastupoval ja a naši ministri,“ povedal.

Bratislava dostala stopku od Ústavného súdu

Bratislava dostala stopku od Ústavného súdu

Rubrika: POLITIKA

KOŠICE

Časť zákona o hlavnom meste Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná.

Ústavný súd (ÚS) vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského a rozhodol, že súčasné pravidlá porušujú princíp rovnosti volebného práva. Problémom je ustanovenie, podľa ktorého má každá mestská časť v zastupiteľstve garantovaného aspoň jedného poslanca bez ohľadu na počet obyvateľov. „Hlasy jednotlivých voličov vo voľbách do mestského zastupiteľstva majú výrazne odlišnú váhu,“ upozornil ombudsman vo svojom podnete. Súd sa s jeho argumentáciou stotožnil a konštatoval rozpor nielen s ústavou, ale aj s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.

Autor: tasr

Kočner ma hypnotizuje!

Kočner ma hypnotizuje!

Rubrika: POLITIKA

Exsiskár Tóth (55) sa počas výsluchu sťažoval na správanie obžalovaného

BRATISLAVA - Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku bolo v stredu poriadne dusno. Exsiskár Peter Tóth (55) sa na tretí deň výpovede dostal do slovnej prestrelky s Mariánom Kočnerom (63) pre údajné grimasy a pohľady obžalovaného.

Len pár hodín po z a č a t í stredajšieho pojednávania si bývalý príslušník SIS Peter Tóth a obžalovaný Marián Kočner poriadne skočili do vlasov. Dôvodom slovnej prestrelky mali byť nevhodné grimasy obžalovaného.

Tóth po približne dvoch hodinách upozornil senát, že ho obžalovaný „neustále hypnotizuje pohľadom“ a robí grimasy. Do hry vstúpil aj predseda senátu Miroslav Mazúch, ktorý sa postavil na stranu Kočnera - tvrdil, že bývalý bratislavský podnikateľ má právo sa na svedka pozerať. Upozornil ho však, že musí zachovať kamennú tvár.

Kočnerova reakcia nedala na seba dlho čakať. Tóthovi odvrkol, že sa na neho len pozerá. Následne si

teatrálne zakryl tvár rukami a vyhlásil, že tak vydrží do konca výsluchu. Zdá sa však, že ho po chvíli začali bolieť ruky, pretože netrvalo dlho a opäť ich položil.

Foto: anc

M. Kočner P. Tóth

Autor: Autor: nm

Tóth sa sťažoval na Kočnera: Podľa mňa robil grimasy

Tóth sa sťažoval na Kočnera: Podľa mňa robil grimasy

justícia

Už tretí deň pokračoval výsluch Petra Tótha. Svedok odpovedal na otázky senátu, pričom sa tentoraz dostal do sporu so svojím bývalým spolupracovníkom Marianom Kočnerom.

Pezinok – V stredu symbolicky na Jána pokračoval tretí deň výsluchu kľúčového svedka Petra Tótha. Bývalý spolupracovník Mariana Kočnera ho usvedčuje z objednávky vraždy novinára. Osem rokov po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej nebol objednávateľ odsúdený.

V stredu na svedka smerovali otázky zo strany senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Predsedá mu sudca Miroslav Mazúch. Výsluch trvá každý deň aj osem hodín, je to únavné nielen pre svedka, senát, ale aj pre prítomnú verejnosť. Na procese sa zúčastňujú aj rodiny poškodených a pozorne počúvajú každé slovo.

Uprostred výsluchu sa svedok obrátil na senát. „Nie som útlocitný, ale Kočner ma stále hypnotizuje pohľadom. Mohol by sa pozerať pred seba?“ požiadal senát. Obžalovaný reagoval, že len pozerá na svedka. Sudca Tótha upozornil, že pojednávanie je verejné a obžalovaný, ako aj verejnosť, môžu sledovať svedka, aby videli aj to, ako sa pri výpovedi tvári.

Svedok čelil otázkam

„Zachovajte kamennú tvár,“ obrátil sa sudca na obžalovaného. „Ja ju mám stále,“ reagoval Kočner. „Podľa mňa robil grimasy,“ kontroval Tóth. „Grimasy sa nepripúšťajú. Sme v súdnej sieni, vyzerá to tu ako na základnej škole,“ upozornil prítomných na slušné správanie predseda senátu. Popoludní už Kočner požiadal senát, aby pojednával v jeho neprítomnosti. Na ďalšom výsluchu Tótha sa tak nezúčastnil.

Na súde už v utorok zaznela telefonická komunikácia z väzby medzi Kočnerom a Tóthom, v ktorej okrem iného zaznelo, ako komentovali zadržanie vrahov novinára.

Svedectvo Tótha sa obhajoba snaží spochybniť. Podľa Mareka Paru musia na bývalého spravodajského dôstojníka tajnej služby smerovať konkrétne otázky, v tomto prípade podľa neho ide o detaily. Obhajca pre médiá povedal, že svedok sa kŕčovito snaží usvedčiť jeho klienta.

Poukázal na to, že svedok začal vypovedať a spolupracovať až pol roka po vražde novinára. A hoci polícii odovzdal Kočnerove telefóny, svoj telefón medzitým predal a počítač si priebežne vyčistil. Obhajoba sa domnieva, že o tom, že má Tóth vypovedať na polícii, vedelo viac ľudí. Tóth, ktorý bol pôvodne utajeným svedkom, tvrdil, že informoval len manželku. Kočner zas komentoval telefonické hovory tak, že Tóth interpretoval obsah telefonátov nesprávne a účelovo. Advokát poškodených Roman Kvasnica si myslí, že svedectvo Tótha a jeho zdôvodnenie je logické. Pýtal sa ho, kedy získali adresu novinára a kto ju komu posielal. Sledovanie Jána Kuciaka sa začalo v októbri 2017, podľa Tótha mu vtedy Kočner poslal správu cez Threemu s miestom bydliska.

Na otázku, či on sám žiadal adresu novinára, reagoval, že Kočner chcel, aby začali s prácou na Kuciakovi, tak sa ho Tóth pýtal cez Threemu na adresu. „Avšak medzičasom Kriakova skupina zistila adresu, tak ten údaj od Kočnera bol už dubiózny,“ dodal Tóth.

Zamerali sa aj na Sulíka

Miroslav Kriak v minulosti pracoval v Slovenskej informačnej službe na odbore sledovania. V čase, keď ho oslovil Tóth, bol zamestnancom Finančnej správy. Kriak naverboval aj ďalších dvoch členov sledovacieho tímu – policajta Štefana Mlynarčíka a Juraja Škripa.

Komandu velil Kriak a zo sledovania robil výstupy pre Tótha. Pred súdom uviedol, že mu Tóth povedal, že budú sledovanie robiť pre SIS. O tom, že by mali robiť sledovanie pre Kočnera, nepočul ani jeden z trojice.

„Z činnosti Kriakovej skupiny alebo z lustračného diagramu vyplynulo, že používal VW Passat staršej výroby,“ reagoval na otázku, či vie, ako auto používal. Pred domom Kuciaka sa objavilo vozidlo z Prešova.

„S Kriakom sme sa stretávali v bratislavskej kaviarni pri finančnej správe, kde bol Kriak v tom čase pracovne zaradený,“ vysvetlil, kde zadával úlohy sledovacej skupine. Nevedel povedať, či dal Kriakovi aj informáciu o motorovom vozidle, ktorá bola uvedená vo vzťahovom diagrame. Otázky senátu smerovali k sledovaniu, pýtali sa napríklad, či dostal informáciu o mene Anna. Tóth tvrdil, že je to možné.

Ďalší z trojice sledovateľov, Štefan Mlynarčík, totiž vypovedal, že nemali informácie o tom, s kým Ján býva v dome. Zachytili v jeho prítomnosti mladú ženu, no nevedeli, o koho ide. Neznámej, teda Martine Kušnírovej, dali kód Anna.

„Zachytil som ho pred domom s inými osobami, jednou rukou som držal volant a druhou som fotil,“ reagoval Mlynarčík na otázku, či fotili aj Martinu Kušnírovú. Vedomosť o jej osobe, podobne ako Kriak, údajne nemal.

Kriak o žene v prítomnosti Kuciaka informoval aj Tótha, ten tomu vraj nevenoval pozornosť. Matka Martiny však neverí, že jej dcéra bola náhodná obeť, vraj vedela príliš veľa.

Senát zaujímalo, či počas sledovania novinárov zachytili aj iné osoby. Bolo ich viacero, zachytili napríklad stretnutie Dušana Kováčika v nejakom podniku alebo Richarda Sulíka v podniku na Kuchajde. „Kočner dúfal, že sa tam podarí zachytiť nejaké kokaínové orgie,“ povedal svedok. Zachytili aj stretnutie vtedajšieho námestníka SIS Borisa Beňu s Gašparecom.

„To stretnutie s Gašparecom nebolo služobnou činnosťou, ale bohapustým kšeftovaním,“ reagoval Tóth s tým, že to odovzdal Kočnerovi.

katarina.selestiakova@mafraslovakia.sk

Advokát poškodených Roman Kvasnica si myslí, že svedectvo Tótha a jeho zdôvodnenie je logické.

FOTO: TASR/M. BAuMAnn

Na súde už v utorok zaznela telefonická komunikácia z väzby medzi Kočnerom a Tóthom.

Autor: Katarína Šelestiaková

Ústavný súd rozhodol: Časť zákona o Bratislave týkajúca sa počtu poslancov je protiústavná

Odkaz: https://www.aktuality.sk/clanok/jrrB1a0/ustavny-sud-rozhodol-cast-zakona-o-bratislave-tykajuca-sa-poctu-poslancov-je-protiustavna/

Ústavný súd rozhodol: Časť zákona o Bratislave týkajúca sa počtu poslancov je protiústavná

Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá upravuje počty poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol Ústavný súd SR, ktorý tak v plnom rozsahu vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorý sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol Ústavný súd (ÚS) SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Správu budeme aktualizovať

em gra

Autor: TASR

Minister spravodlivosti Boris Susko nariadi dohľad nad súdom v prípade vraždy ženy v Gelnici

Odkaz: https://www.aktuality.sk/clanok/4vVmUjG/minister-spravodlivosti-boris-susko-nariadi-dohlad-nad-sudom-v-pripade-vrazdy-zeny-v-gelnici/

Minister spravodlivosti Boris Susko nariadi dohľad nad súdom v prípade vraždy ženy v Gelnici

Minister spravodlivosti Boris Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v prípade brutálnej vraždy ženy v Gelnici, ku ktorej došlo uplynulú sobotu. Reagoval tak na informácie, že obeť Zuzanu V. zavraždil jej manžel len necelé dva týždne po tom, čo ho súd prepustil z väzby s podmienkou za nebezpečné vyhrážanie.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v prípade vraždy ženy v Gelnici. Ak v prípade zlyhal štát, budú sa zamýšľať nad systémovými zmenami. Uviedol to médiám pred stredajším rokovaním vlády.

Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v prípade vraždy ženy v Gelnici.

Susko označuje vraždu ženy v Gelnici za individuálne zlyhanie prvopáchateľa.

Minister vnútra Šutaj Eštok spochybňuje adekvátnosť predchádzajúceho trestu a následného dohľadu orgánov.

Susko tvrdí že vražda bola individuálnym zlyhaním jednotlivca

„Som pripravený nariadiť aj dohľad nad týmto súdnym konaním. Je to moja právomoc z hľadiska procesného postupu súdu,“ povedal Susko. Tvrdí, že vražda bola individuálnym zlyhaním jednotlivca, ktorý bol prvopáchateľom a nemal kriminálnu minulosť.

Minister má informácie, že zákaz priblíženia žena požadovala v čase, keď bol páchateľ vo väzbe. „Logicky takýto návrh súd zamieta,“ podotkol. Predmetom vyšetrovania je podľa neho aj to, či bolo alebo nebolo o zákaz priblíženia požiadané v rámci trestného konania ako súčasť trestu.

Susko varuje pred unáhlenými závermi

Susko apeloval, aby sa o prípade nešpekulovalo a počkalo sa na výsledky vyšetrovania. Súd bude podľa neho pracovať štandardne ako v iných prípadoch. „Bol by som nerád, ak by sme z tohto robili vopred nejaké závery a konkrétne súdy, lebo ani vy nevidíte do toho spisu, ani ja. Bude to predmetom skúmania aj prokuratúry a ďalších orgánov. Počkajme si na to, ako sa skončí vyšetrovanie, a potom môžeme spraviť nejaké závery aj z hľadiska ďalšieho postupu prípadných legislatívnych riešení,“ skonštatoval.

Vražda v Gelnici je podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) odsúdeniahodná a bezprecedentná. Je otázkou, či sudca uložil adekvátny trest, či prokurátor robil dohľad nad výkonom trestu a či Zväz väzenskej justičnej stráže informoval tak, ako informovať mal, povedal. „Spolu s pani prezidentkou policajného zboru chceme v najbližších dňoch zvolať spoločné stretnutie, aby sme si aj z hľadiska systémového nastavenia povedali, či ten systém funguje, či je nastavený optimálne, a či v rámci zodpovednosti od sudcu až po prokurátora, bolo urobené všetko,“ poznamenal minister s tým, že sa budú rozprávať, aké zmeny spraviť, aby sa takáto tragédia nezopakovala.

Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) sa tragédia stať nemala. Rozhodnutia súdov, ktoré padli ešte pred vraždou, musí zdôvodniť súd, tvrdí. Tomáš pripomenul, že na Slovensku fungujú bezpečné ženské domy, kde sa môžu ženy s deťmi ukryť pred týraním a násilím.

Brutálny útok v Gelnici

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu (20. 6.) v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc. Košický krajský policajný vyšetrovateľ vzniesol voči mužovi obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok (23. 6.) vzala obvineného muža do tzv. útekovej a preventívnej väzby.

Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku.

Autor: TASR

Ústavný súd zamietol návrh Maroša Žilinku proti rušeniu košických mestských častí bez referenda

Odkaz: https://www.aktuality.sk/clanok/2oAhfQQ/ustavny-sud-zamietol-navrh-marosa-zilinku-proti-ruseniu-kosickych-mestskych-casti-bez-referenda/

Ústavný súd zamietol návrh Maroša Žilinku proti rušeniu košických mestských častí bez referenda

Ústavný súd SR nevyhovel návrhu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napadol legislatívne pravidlá pre zlučovanie košických mestských častí. Žilinka na podnet 14 miestnych samospráv namietal novelu zákona o meste Košice z roku 2023, ktorá umožnila zrušiť alebo zlúčiť mestskú časť bez konania povinného miestneho referenda,

Ústavný súd (ÚS) SR nevyhovel návrhu generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku, ktorý napadol ako protiústavnú časť zákona o meste Košice. Sporné ustanovenia z novely zákona z roku 2023 umožnili zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti Košíc bez konania miestneho referenda. ÚS rozhodol na stredajšom zasadnutí pléna.

Ústavný súd Slovenskej republiky zamietol návrh generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Novela zákona o meste Košice umožnila rušiť mestské časti bez referenda.

Žilinka namietal, že zákon porušuje princíp rovnosti a zákazu diskriminácie.

Žilinkove argumenty o diskriminácii

Žilinka napadol zmenu v zákone na podnet 14 košických mestských častí (MČ). „Generálny prokurátor Slovenskej republiky je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende,“ informovala vo februári 2025 hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová.

Doplnila, že všetkým ostatným obyvateľom s trvalým pobytom na území Slovenska vrátane mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy zostalo zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie.

Parlament zákon schválil koncom apríla

ÚS prijal návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie s tým, že zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení.

Parlament koncom apríla tohto roku schválil novelu zákona o meste Košice. Tá má smerovať k tzv. racionalizácii počtu košických mestských častí, ktorých je v súčasnosti 22. O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Ak by nebolo úspešné, od roku 2030 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia.

Autor: TASR

Exsiskár Peter Tóth odhalil, kedy a prečo prestal veriť Marianovi Kočnerovi

Odkaz: https://www.aktuality.sk/clanok/yvmUJ8s/exsiskar-peter-toth-odhalil-kedy-a-preco-prestal-verit-marianovi-kocnerovi/

Exsiskár Peter Tóth odhalil, kedy a prečo prestal veriť Marianovi Kočnerovi

Peter Tóth sa pred súdom sťažoval, že ho Marian Kočner „hypnotizuje pohľadom“, zatiaľ čo rozkrýval detaily, ktoré majú jeho bývalého priateľa usvedčiť.

V uplynulých troch dňoch bola atmosféra v pojednávacej miestnosti na Špecializovanom trestnom súde doslova mrazivá. Nielen kvôli prisilno nastavenej klimatizácií, ale najmä preto, že v súdnej sieni sa stretli bývalí blízki priatelia Peter Tóth a Marian Kočner. Tí sa v období rokov 2017 až 2018 oslovovali familiárne „bratm“.

Bol to však práve Peter Tóth, ktorý polícií vydal dôležité dôkazy ohľadom Mariana Kočnera, ako napríklad jeho mobilný telefón, z ktorého nakoniec polícia získala aj známu komunikáciu z aplikácie Threema.

Atmosféra v niektorých situáciach doslova zhustla, najmä vtedy, keď predseda senátu napomínal Mariana Kočnera, aby zachoval kamennú tvár voči svedkovi Tóthovi. Takto ho sudca vyzval aj v posledný deň výpovede Petra Tótha, ktorý sa sťažoval, že ho Kočner „hypnotizuje pohľadom“.

Rozsiahla výpoveď bývalého novinára a šéfa kontrarozviedky SIS Petra Tótha je kľúčovou v takpovediac už treťom kole súdneho pojednávania vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tóth totiž ako blízky dôverník Kočnera po zadržaní Aleny Zsuzsovej začal spolupracovať s políciou.

Ako vypovedal pred súdom: práve okolnosti, ktoré nastali krátko pred a po jej zadržaní, ho utvrdili v tom, že ho Marian Kočner klame a spolu so Zsuzsovou sú zapojení do vraždy mladého novinára.

Je presvedčený, že za vraždou je Kočner

U Tótha sa toto presvedčenie prehĺbilo natoľko, že aj vo svojej výpovedi explicitne uviedol, že je presvedčený, že za vraždou novinára stojí práve Kočner a Zsuzsová.

Pred súdom to odôvodňoval najmä tým, že Alena Zsuszová (ktorej identitu vtedy nepoznal, no písal si s ňou prostredníctvom aplikácie Threema) po zadržaní vykonávateľov vraždy Miroslava Marčeka a Tomáša Szabóa začala od Tótha zisťovať, či Marian Kočner nespolupracuje s políciou. Pýtala sa, či mu nevymenili spoluväzňa, policajta alebo dozorcu, povedal Tóth pred súdom.

Kočner volal Tóthovi prakticky denne, niekedy aj sedemkrát za deň, pričom sa bavili o spoločenskej situácií. Inokedy zas Kočner zadával Tóthovi rôzne úlohy – napríklad upokojiť jeho manželku Karolínu Kočnerovú.

Druhým zlomovým momentom malo byť pre Tótha to, keď Kočner pred ním v telefonáte zaprel Zsuzsovú. Nahrávku tohto telefonátu z väzby medzi Kočnerom a Tóthom súd aj prehral. Tóth vtedy Kočnera informoval, že boli medializované informácie o zadržaní jeho tlmočníčky z taliančiny v Komárne.

Na to Kočner reagoval, že nikdy žiadnu tlmočníčku z taliančiny nemal a v Komárne či Kolárove nikdy nebol. Tóth si tieto Kočnerove tvrdenia vyhodnotil ako klamstvo a začal spolupracovať s políciou.

Na súde vypovedal aj o tom, ako táto spolupráca mala prebiehať. Mal telefonicky kontaktovať vtedajšieho šéfa protizločineckej jednotky NAKA Branislava Zuriana. Ten však nebol v práci, ale zanechal na seba kontakt. Zurian sa ozval Tóthovi o niekoľko dní.

Peter Tóth sa následne stretol so Zurianom a ten vyhotovil z schôdzky úradný záznam. Potom mal Tóth prísť na oddelenie NAKA do Nitry, kde už podal oficiálnu výpoveď a vydal aj Kočnerove telefóny, písomnosti či vozidlo Kia Rio, ktoré Tóth užíval. Lízing auta pritom mala platiť Kočnerova firma.

Sledovali novinárov aj Kuciaka

Tóth opisoval aj to, ako sa malo uskutočňovať sledovanie novinárov tímom okolo Miroslava Kriaka, ktorého Tóth „zverboval“ na sledovanie. Vo svojej výpovedi sa venoval najmä opisu sledovania Jána Kuciaka. Podľa Tótha sledovacie komando zistilo, že novinár žil ako mních.

Tóthovi ukázali aj fotografie zo spisu, ktoré pochádzali zo sledovania, či dokumenty, ktoré malo vyhotoviť sledovacie komando a on ich mal následne posunúť Kočnerovi. Peter Tóth tieto fotografie spoznal a potvrdil, že sú zo sledovania, ktoré vykonávala skupina okolo Kriaka. Bol na nich zachytený Ján Kuciak napríklad na autobusovej stanici či na dvore svojho rodinného domu vo Veľkej Mači.

2 fotky v galérii Záber zo sledovania Jána Kuciaka pred vraždou Zdroj: Rai 1

Kočnerov bývalý pobočník dopodrobna opisoval aj obdobie, keď sa Marian Kočner dostal do väzby v kauze zmenky televízie Markíza. Ako svedkovi mu predložili takzvané „motáky“ – teda písomnosti, ktoré mal podľa jeho slov prepašovať z väzby advokát Andrej Šabík. Kočner v nich inštruoval Tótha (ale aj iných) napríklad, aby vyzdvihol telefón od Kočnerovej manželky a následne ho odblokoval a skontaktoval osobu vedenú pod menom SIS Alino. Za touto prezývkou sa mala skrývať práve Alena Zsuzsová.

V ďalších motákoch sa podľa Tótha spomínalo aj to, že mal odovzdať text ústavnej sťažnosti vtedajšiemu ústavnému sudcovi Mojmírovi Mamojkovi (ktorý nakoniec z postu ústavného sudcu odstúpil ) alebo aj to, že sa mal stretnúť s Norbertom Bödörom. Väčšina týchto stretnutí sa mala točiť okolo snahy Mariana Kočnera dostať sa z väzby – Tóth to označil za dôvod stretnutia s Bödörom. Cez neho chcel Kočner vplývať na vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Ako však uviedol Tóth vo výpovedi, Bödör mu mal povedať, že Kováčik sa v jeho veci nemôže angažovať, nakoľko Kočnerov prípad dozoroval prokurátor Ján Šanta.

Je dobrosrdečný, ale aj veľmi pomstichtivý

Vzťahy medzi oboma expriateľmi – Kočnerom a Tóthom sa teda otočili o 180 stupňov, a to aj napriek tomu, že – ako uviedol samotný Tóth – ich názory sa v mnohých veciach, napríklad na mainstreamové média, dodnes zhodujú. Okrem toho obaja zhodne za väčšinou konaní proti Marianovi Kočnerovi videli Daniela Lipšica či Milana Krajniaka – ako to vyplýva z telefonátov alebo ako dlhodobej komunikácie. Spomínaný Lipšic a Krajniak koniec koncov boli (okrem iných ľudí) aj cieľom sledovania komanda pod taktovkou Petra Tótha.

Ten napríklad opísal aj to, že Kočnera považuje za veľmi dobrosrdečného človeka, no takisto ho opísal ako veľmi pomstichtivého jedinca.

V otázkach smerovaných na Tótha sa Kočner a jeho obhajca Marek Para zamerali najmä na detaily. Kočner sa napríklad pýtal otázky smerujúce k tomu, aké všetky výhody mal Tóth za služby, ktoré Kočnerovi poskytoval. Rovnako tak v otázkach Kočner spochybňoval to, že by klamal Tóthovi v telefonátoch z väzby, a že teda Tóthove rozhodnutie spolupracovať s políciou nemohlo byť týmto motivované.

V prestávkach pojednávania sa samotný obhajca na adresu svedka Tótha vyjadril tak, že jeho výpoveď nepovažuje za konzistentnú a vypovedá kŕčovito.

Úplne opačný pohľad na výpoveď bývalého novinára a siskára mal prokurátor Peter Kysel či zástupca poškodených rodičov Jána Kuciaka Roman Kvasnica. „Pán Tóth vypovedá konzistentne, tá jeho výpoveď sa zhoduje s tými, ktoré boli v predchádzajúcich konaniach,“ uviedol advokát Kvasnica.

Tóth pred senátom Špecializovaného trestného súdu vypovedal už druhý raz. Prvýkrát vypovedal v súdnej sieni v roku 2020, toto kolo pojednávaní sa skončilo oslobodzujúcim verdiktom pre Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú.

Najvyšší súd však vec vrátil späť, a tak prebehlo ďalšie (v poradí druhé) kolo pojednávaní. Na tomto kole však Tóth odmietol vypovedať a dokonca ho musela pred súdny senát predviesť polícia. V uplynulých dňoch tento fakt vysvetlil tým, že približne dva týždne pred touto výpoveďou mu bolo vznesené obvinenie v prípade sledovania novinárov, a to v čase, keď sa stal špeciálny prokurátorom Daniel Lipšic. Druhé kolo pojednávania v kauze Kuciak sa skončilo odsúdením Aleny Zsuszovej ale oslobodením Mariana Kočnera.

O odvolaní rozhodoval opäť Najvyšší súd a ten prišiel s verdiktom, že má dôjsť k zmene senátu a takpovediac sa musí začať pojednávať znovu od začiatku a teda senát vypočul aj Petra Tótha. Tak sa rozbehlo už tretie kolo pojednávaní vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ku ktorým boli pripojené objednávky vrážd prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho a advokáta Daniela Lipšica.

Tretie kolo pojednávania bude ďalej pokračovať o dva týždne, počas ktorých by mal súd odstraňovať rozpory vo výpovedi Zoltána Andruskóa.

Autor: Peter Sabo

Varovanie pre samosprávy: Nerešpektovanie rovnosti hlasov môže viesť k zrušeniu volieb

Odkaz: https://www.aktuality.sk/clanok/qUtpmQH/varovanie-pre-samospravy-nerespektovanie-rovnosti-hlasov-moze-viest-k-zruseniu-volieb/

Varovanie pre samosprávy: Nerešpektovanie rovnosti hlasov môže viesť k zrušeniu volieb

Rozhodnutie Ústavného súdu SR o protiústavnosti volebných pravidiel v Bratislave zásadne ovplyvní samosprávy po celom Slovensku. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik upozornil, že mestá a obce budú musieť striktne rešpektovať princíp rovnosti váhy hlasu v jednotlivých obvodoch.

Mestá a obce budú musieť jasne rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch. V nadväznosti na stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o nesúlade časti zákona o hlavnom meste Bratislave s Ústavou SR to pre TASR uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. ZMOS podľa neho rozhodnutie ÚS rešpektuje, zaoberať sa ním bude musieť mestské zastupiteľstvo hlavného mesta aj parlament. Predseda ZMOS-u zároveň na základe vyjadrenia prokuratúry upozornil, že nerešpektovanie ústavného princípu môže viesť k zrušeniu výsledku volieb v jednotlivých mestách a obciach.

Mestá a obce musia rešpektovať ústavnú rovnosť váhy hlasov občanov.

Nerešpektovanie princípu rovnosti hlasu môže viesť k zrušeniu výsledkov volieb.

Samosprávy budú meniť volebné obvody, aby odstránili nerovnosť hlasov občanov.

Správne súdy môžu na podnet prokuratúry zrušiť rozhodnutia miest do desiatich dní.

Ústavný súd vyhlásil časť zákona o Bratislave za protiústavnú pre nerovnosť hlasov.

Prekresľovanie volebnej mapy v Partizánskom aj v Prievidzi

Väčšina samospráv má podľa Božika vôľu riešiť volebné obvody v zmysle podnetov verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý sa vyjadril, že je to jeho povinnosť zo zákona, aby upozornil Generálnu prokuratúru SR na porušovanie ústavy. „Tým budú musieť mestské zastupiteľstvá, poprípade obecné zastupiteľstvá, pokiaľ majú viac obvodov, jasne rešpektovať ústavné princípy, o ktorých sa v minulosti až tak často nehovorilo. Dnes nastal čas, keď sa tomuto musíme prispôsobiť,“ ozrejmil predseda ZMOS-u.

Spomenul, že i Partizánske, kde je primátorom, čaká rokovanie o volebných obvodoch a o tom, že niektoré mestské časti budú spojené do jedného volebného obvodu tak, aby mesto rešpektovalo ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jeho jednotlivých volebných obvodoch. Obdobné rokovanie bude mať Božik podľa svojich slov i v Prievidzi.

Hrozba žalôb a zneplatnenie výsledkov volieb

Božik upozornil, že ak by mestá a obce nerešpektovali rozhodnutie o rovnosti hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch, prokuratúra sa tým bude podľa jej vyjadrenia na rokovaní Rady ZMOS-u zaoberať a správne súdy buď do desiatich dní zrušia na základe podnetu prokuratúry rozhodnutia jednotlivých miest, alebo môžu byť zrušené výsledky volieb. „Ja si myslím, že žiadne mesto a žiaden štatutár mesta, žiadna obec a žiadny štatutár obce si nedovolí riskovať to, že z titulu rozhodnutia, ktoré nebude rešpektovať ústavný princíp, budú buď zrušené rozhodnutia alebo samotné voľby,“ vyhlásil.

Predseda ZMOS-u zároveň podotkol, že ho mrzí a je mu ľúto, že že sa táto iniciatíva ombudsmana neriešila v roku 2023 alebo 2024, čím by sa samosprávy vyhli tomuto tlaku pred komunálnymi voľbami.

Súd vyhovel ombudsmanovi

Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol ÚS SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv.

Nesúlad s ústavou, ale i Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval ÚS v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva. Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta. Dobrovodský v reakcii na rozhodnutie ÚS uviedol, že verdikt posilňuje ochranu volebných práv obyvateľov Bratislavy.

Autor: TASR

Minister Šutaj Eštok priznal, že Renému Rendymu platili takmer 3000 eur za vystúpenie

Odkaz: https://www.aktuality.sk/clanok/o9d3jIX/minister-sutaj-estok-priznal-ze-renemu-rendymu-platili-takmer-3000-eur-za-vystupenie/

Minister Šutaj Eštok priznal, že Renému Rendymu platili takmer 3000 eur za vystúpenie

Expresné verejné obstarávanie, hudobník, ktorý bol v minulosti obvinený z predaja kokaínu, aj pochybnosti odborníkov. Roadshow ministerstva vnútra, ktorá čelila kritike z viacerých strán, dnes dorazila do svojej poslednej zastávky v Bratislave. Pozreli sme sa do protidrogového kamióna za 750-tisíc eur.

Mladý chlapec, ktorý si prvýkrát potiahne z marihuanovej cigarety. Jeho život sa rýchlo rúti dolu vodou – na obrazovke sledujeme jeho rozšírené zreničky, neporiadok v izbe, četovanie s dílerom.

Autentický zážitok má umocniť prítomnosť vône marihuany, vďaka ktorej sa majú študenti ľahšie vžiť do deja. Namiesto nej však stiesnenú miestnosť napĺňa skôr príjemná, sladkastá vôňa.

Krátka projekcia sa končí a animátor sa pýta prítomných študentov: „Čo by ste robili, ak by vám niekto ponúkol drogy?“

„Ja by som si dal,“ reaguje bez zaváhania jeden z mladíkov a jeho kamaráti sa rozosmejú.

Sme v špeciálne upravenom veľkokapacitom kamióne roadshow Na vlastnej koži, ktorá v rámci kampane Bezpečné a odolné Slovensko cestovala po 18 mestách.

Dnes kamión dorazil do posledného z nich, do Bratislavy. Roadshow ministerstva vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka stála takmer 750-tisíc eur a verejné obstarávanie bolo expresne rýchle. Ako prvé na to upozornili Aktuality.sk už v apríli .

Množstvo pochybností

Kampaň Bezpečné a odolné Slovensko, ktorá je určená deťom od jedenásť rokov, od začiatku sprevádzajú vážne pochybnosti o transparentnosti aj odbornosti. Ministerstvo totiž zverejnilo špecifické súťažné podklady na technické vybavenie kontajnera a kreatívne zadanie 2. apríla.

17 fotiek v galérii Bezpečné a odolné Slovensko road show ministerstva vnútra SR 24.06.2026 Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Už o osem dní neskôr uplynula lehota na predkladanie ponúk a 14. apríla rezort podpísal rámcovú zmluvu s víťaznou spoločnosťou Wiziom. Tá dostala na starosť takmer všetko – od výroby samotného kontajnera za 46-tisíc eur až po obrazovku za ďalších 71-tisíc a hladký priebeh podujatí. Výraznou položkou v rozpočte kampane je catering – 130-tisíc ide na pukance, vafle či kávu. Súčasťou akcie tak nie je len kamión, ale aj celý areál s pódiom, kde vystupujú umelci, a stánky s rôznymi aktivitami a cateringom. Prítomných je viacero členov policajného zboru a v jednom zo stánkov lákajú mladých do svojich radov. Na každom z 18 plánovaných podujatí navyše asistuje šesť hostesiek, ktoré sprevádzajú návštevníkov kamiónom.

V každom z miest je súčasťou udalosti aj hudobné vystúpenie. Rozruch spôsobil koncert hudobníka Reného Rendyho, ktorý vo svojich piesňach propaguje alkohol. Na jeseň 2021 bol spoločne so svojou manželkou Zuzanou Strausz Plačkovou obvinený z drogovej trestnej činnosti – konkrétne z dovozu a predaja kokaínu. Po zadržaní ich sudca do väzby nevzal a dnes už trestnému stíhaniu ani nečelia.

Minister pritom roadshow obhauje aj tým, že rezort chce deťom ukázať, že „drogy sú najväčšie svinstvo“. Dnes opäť vysvetľoval hudobníkovu prítomnosť na niektorých zastávkach roadshow. Bráni sa tým, že koncert nebol súčasťou oficiálnej časti. Faktom však je, že koncerty sú sprievodným programom roadshow a ministerstvo si vyhradilo právo na ich réžiu – aj podľa rámcovej dohody so spoločnosťou Wiziom – a to vrátane výberu hudobného interpreta. Minister na tlačovej konferencii priznal, že Rendyho zaplatilo ministerstvo vnútra.

„Za jedno vystúpenie dostane interpret 2 833 eur. Neviem však, či je toto hlavnou témou kampane,“ poznamenal minister. Minister k Rendymu veci povedal len to, že podľa neho platí prezumpcia neviny. Generálna prokuratúra totiž na jar 2022 manželom obvinenia zrušila. Pomohol im aj paragraf 363.

17 fotiek v galérii Matúš Šutaj Eštok so spevákom Reném Strauszom Zdroj: Reprofoto: Facebook/ Igora Šimka

Kto ublíži zvieraťu…

Kamión je rozdelený do troch tmavých miestností. Kvôli stiesneným priestorom doň púšťajú naraz iba sedem ľudí a pred vstupom sa tak vytvoril rad. Vstupujeme dovnútra spolu s učiteľkou a jej štyrmi študentmi. Obrazovka sa tiahne cez tri steny. Súčasťou sú svetelné efekty a dymová clona. Animátor sa nás hneď pýta, či niekto netrpí klaustrofóbiou, a vzápätí upozorňuje, že počas projekcie uvidíme blikajúce svetlá, začujeme hlasné zvuky a čakajú nás znepokojujúce obrazy. Súčasťou každej miestnosti je aj tiesňové tlačidlo – ak by niekomu prišlo zle. Podľa hostesky sa s tým už raz streli, keď počas sledovania videa prišlo zle jednej zo študentiek.

Kým prvá miestnosť sa venuje príbehu chlapca, ktorý prvýkrát skúsil drogy, a divák sleduje jeho rýchly pád na dno, druhá miestnosť patrí téme kyberšikany a v poslednej, tretej miestnosti, už dostávame priame varovanie – nasledujúce zábery nie sú pre citlivé povahy. Učiteľka sprevádzajúca študentov priznáva, že práve na túto časť ich pripravovala, pretože vie, že zvieratá majú radi a mohli by to brať obzvlášť citlivo.

Video sa začína rýchlym prebleskovaním obrázkov týraných zvierat, zábermi reťazí, množiarní a zvukmi kňučiacich psov. V tme intenzívne blikajú červené svetlá. Výber tém obhajoval minister aj na tlačovej konferencii. „Zo štatistík vychádza, že kto je schopný ublížiť zvieraťu, ublíži aj človeku,“ vysvetľoval.

17 fotiek v galérii Bezpečné a odolné Slovensko road show ministerstva vnútra SR 24.06.2026 Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Hoci niektorí študenti situáciu v kamióne glosovali, mnohí zážitok hodnotili pozitívne. Osemnásťročný Lukáš ocenil najmä to, že videá verne zobrazovali realitu. „Vďaka tomu sme si tie situácie vedeli omnoho lepšie predstaviť. My sami totiž nedrogujeme a ani sme nikdy naživo nevideli týranie zvierat. Takýmto spôsobom sme však získali celkom reálnu predstavu,“ zhodnotil.

Kvapka v mori

Samotná šou už v začiatkoch narazila na tvrdú kritiku expertov aj Slovenskej komory učiteľov (SKU). Celý projekt je podľa nej v priamom rozpore s princípmi a cieľmi školského zákona, ako aj s usmerneniami ministerstva školstva či Rady vlády pre duševné zdravie.

Na primeranosť projektu sme sa spýtali aj jednej z učiteliek, ktorá na podujatie sprevádzala svojich žiakov. Prišli z neďalekého Senca. To, čo videla v kamióne, sa jej pre druhý stupeň základnej školy nezdalo nevhodné – myslí si, že na internete dnes deti vidia aj oveľa horšie veci. „My dospelí sme síce opatrní, ale realita, s ktorou sa bežne stretávajú, je omnoho ďalej za týmto,“ zhodnotila a priznala, že hoci jej samej sa vnútro kamióna páčilo, deti veľmi nezaujalo a uvítala by väčšiu interaktivitu. Zdôrazňuje, že hoci je aj jednorazový zážitok dôležitý, s deťmi je na náročných témach potrebné pracovať systematicky.

Na otázku, či si vie predstaviť, že by sa 750-tisíc pre deti dalo využiť aj inak, odpovedá s nadhľadom. „Určite by sa nám v škole zišla klimatizácia. Ale ani toto nepovažujem za vyhodené peniaze,“ poznamenala.

Aj iná učiteľka z bratislavskej školy zhodnotila akciu ako „kvapku v mori“. „Je dôležité pracovať s deťmi dlhodobo a systematicky,“ konštatuje.

Minister na tlačovej konferencii dostal aj otázku, či majú dáta na to, aký preventívny účinok môže mať kampaň. Minister na neodpovedal a zdôrazňoval to, že mu postačí, ak zachráni jeden život.

Kontraproduktívna kampaň?

Kritika Slovenskej komory učiteľov sa opiera o oficiálne metodické materiály, na ktoré paradoxne odkazuje aj samotný rezort školstva. Odborníci z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) dlhodobo varujú, že mnohé populárne formy prevencie sú v skutočnosti neúčinné alebo dokonca kontraproduktívne.

Jednorazové akcie bez možnosti následného dlhodobého spracovania emócií s odborníkom majú podľa výskumov minimálny dosah na zmenu správania. Minister však tvrdí, že roadshow bude pokračovať aj na jeseň, a tým pádom dokáže zaistiť kontinuitu.

Práve interaktívne miestnosti roadshow, ktoré pracujú s tmou, zvukmi agónie a navodzovaním pocitu bezmocnosti, môžu byť pre zraniteľnejších žiakov vysoko problematické. Prezentovanie represívnych zložiek a snaha o „šokovú terapiu“ patria podľa VÚDPaP medzi neefektívne stratégie. Prehnané strašenie môže u detí namiesto ponaučenia vyvolať úzkosť alebo nežiaducu zvedavosť. Pri povrchných prednáškach zase hrozí riziko poskytovania informácií, ktoré môžu u detí v určitom vekovom období podporiť experimentovanie (napr. nepriame návody na užívanie látok).

17 fotiek v galérii Bezpečné a odolné Slovensko road show ministerstva vnútra SR 24.06.2026 Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Autor: Viktória Vavrušová, Monika Vatrálová

Svedok Tóth vypovedal už tretí deň: Potvrdil sledovanie Kuciaka, spoznal všetky predložené fotky

Odkaz: https://www.sme.sk/domov/c/peter-toth-vypoveda-v-kauze-objednavky-vrazdy-novinara-treti-den-v-rade

Svedok Tóth vypovedal už tretí deň: Potvrdil sledovanie Kuciaka, spoznal všetky predložené fotky

Hlavné pojednávanie pokračuje otázkami splnomocnenca poškodených.

Niekdajší príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Tóth. (zdroj: TASR, Martin Baumann)

Svedok Peter Tóth vypovedá v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a v prípade prípravy vrážd prokurátorov tretí deň v rade.

V pojednávacej miestnosti Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku sa aj v stredu nachádza spomedzi štvorice obžalovaných len Marian Kočner .

Počas pondelka a utorka absolvoval Tóth spontánnu výpoveď, odpovedal na otázky prokurátorov, obhajoby, obžalovaného Kočnera a splnomocnencov poškodených.

Prehrávala sa aj telefonická komunikácia Tótha s obžalovaným.

Stredajšie hlavné pojednávanie pokračuje otázkami splnomocnenca poškodených Romana Kvasnicu a následne otázkami senátu.

Okrem konfrontácie svedka s dôkazmi je naplánované aj prípadné odstraňovanie rozporov v jeho výsluchu.

Tóth absolvoval v pondelok približne osemhodinový výsluch, v utorok vypovedal ešte o niečo dlhšie. Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi K. a Alene Zs. vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian K. a Alena Zs.

Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

Autor: TASR

Časť zákona o hlavnom meste je protiústavná

Odkaz: https://www.sme.sk/domov/c/cast-zakona-o-hlavnom-meste-je-protiustavna

Časť zákona o hlavnom meste je protiústavná

Ústavný súd vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Dobrovodského.

Ilustračné foto (zdroj: Jozef Jakubčo, SME)

Správu aktualizujeme.

Časť zákona o hlavnom meste Bratislave, ktorý sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná.

V stredu o tom rozhodol Ústavný súd SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Autor: TASR

Žilinka v reakcii na vraždu v Gelnici vyzval na systematickú prácu s páchateľmi

Odkaz: https://www.sme.sk/domov/c/zilinka-v-reakcii-na-vrazdu-v-gelnici-vyzval-na-systematicku-pracu-s-pachatelmi

Žilinka v reakcii na vraždu v Gelnici vyzval na systematickú prácu s páchateľmi

Minister Susko uvažuje o dohľade nad súdnym konaním s vrahom.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka. (zdroj: TASR)

Tragédia v Gelnici poukazuje na nevyhnutnosť reálnej systematickej práce s páchateľmi, a to najmä ak trpia závislosťou od návykových látok.

Zdôraznil to generálny prokurátor Maroš Žilinka v reakcii na víkendový brutálny útok v Gelnici.

„Tragédia v Gelnici poukazuje na nevyhnutnosť reálnej systematickej práce s páchateľmi, zvlášť ak trpia závislosťou od návykových látok, a nielen jej simulovanie,“ napísal Žilinka na sociálnej sieti.

Minister spravodlivosti Boris Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v tomto prípade. Ak zlyhal štát, budú sa zamýšľať nad systémovými zmenami. Uviedol to médiám pred stredajším rokovaním vlády.

„Som pripravený nariadiť aj dohľad nad týmto súdnym konaním. Je to moja právomoc z hľadiska procesného postupu súdu,“ povedal Susko. Tvrdí, že vražda bola individuálnym zlyhaním jednotlivca, ktorý bol prvopáchateľom a nemal kriminálnu minulosť.

Minister má informácie, že zákaz priblíženia žena požadovala v čase, keď bol páchateľ vo väzbe. „Logicky takýto návrh súd zamieta,“ podotkol.

Predmetom vyšetrovania je podľa neho aj to, či bolo alebo nebolo o zákaz priblíženia požiadané v rámci trestného konania ako súčasť trestu.

Susko apeloval, aby sa o prípade nešpekulovalo a počkalo sa na výsledky vyšetrovania. Súd bude podľa neho pracovať štandardne ako v iných prípadoch.

„Bol by som nerád, ak by sme z tohto robili vopred nejaké závery a konkrétne súdy, lebo ani vy nevidíte do toho spisu, ani ja. Bude to predmetom skúmania aj prokuratúry a ďalších orgánov. Počkajme si na to, ako sa skončí vyšetrovanie, a potom môžeme spraviť nejaké závery aj z hľadiska ďalšieho postupu prípadných legislatívnych riešení,“ skonštatoval.

Vražda v Gelnici je podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka odsúdeniahodná a bezprecedentná. Je otázkou, či sudca uložil adekvátny trest, či prokurátor robil dohľad nad výkonom trestu a či Zväz väzenskej justičnej stráže informoval tak, ako informovať mal, povedal.

„Spolu s pani prezidentkou policajného zboru chceme v najbližších dňoch zvolať spoločné stretnutie, aby sme si aj z hľadiska systémového nastavenia povedali, či ten systém funguje, či je nastavený optimálne, a či v rámci zodpovednosti od sudcu až po prokurátora, bolo urobené všetko,“ poznamenal minister s tým, že sa budú rozprávať, aké zmeny spraviť, aby sa takáto tragédia nezopakovala.

Podľa ministra práce Erika Tomáša sa tragédia stať nemala. Rozhodnutia súdov, ktoré padli ešte pred vraždou, musí zdôvodniť súd, tvrdí. Tomáš pripomenul, že na Slovensku fungujú bezpečné ženské domy, kde sa môžu ženy s deťmi ukryť pred týraním a násilím.

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu 20. júna v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc.

Košický krajský policajný vyšetrovateľ vzniesol voči mužovi obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok 23. júna vzala obvineného muža do tzv. útekovej a preventívnej väzby.

Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku.

Autor: TASR

Odsúdený sýkorovec potvrdil vynášanie informácií z polície za úplatky

Odkaz: https://www.sme.sk/domov/c/odsudeny-sykorovec-potvrdil-vynasanie-informacii-z-policie-za-uplatky

Odsúdený sýkorovec potvrdil vynášanie informácií z polície za úplatky

Obžalovaný Jozef Rehák bol funkcionárom NAKA.

Jozef Rehák na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici 19. januára 2022. (zdroj: TASR)

V obnovenom procese s bývalým riaditeľom úradu zvláštnych policajných činností Jozefom Reháka v stredu na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica , vypovedal bývalý člen zločineckého gangu sýkorovci, na 20 rokov odsúdený Martin Kováč aj exfunkcionár niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry Bernard Slobodník.

S ďalším sýkorovcom Jurijom Fejerom, ktorý si odpykáva trest v Ilave, sa súd spojil cez videokonferenčné zariadenie.

Svedok Kováč potvrdil, že obžalovaný mal dávať ich skupine, ktorá páchala rôznu trestnú činnosť, informácie o policajných raziách, za čo od šéfa gangu Róberta Lališa údajne dostával finančnú odmenu okolo 30 000 korún.

Svedok robil Lališovi šoféra a ochrankára a pamätá si, že raz mu domov do Šale niesol obálku s peniazmi aj on osobne.

„Lališ vždy povedal, že máme takú alebo onakú informáciu. Peniaze od Lališa mu nosili iní dvaja členovia, ale raz ísť nemohli, preto som išiel ja. Nepozeral som do obálky, ale predpokladám, že tam boli peniaze ako vždy,“ vypovedal Kováč s tým, že o tom, že Jozef Rehák dostával od nich peniaze, vedela len hŕstka ľudí okolo Lališa.

O aké informácie malo presne ísť, nevedel svedok konkretizovať. „Keď sme boli v hľadáčiku, Lališ nám len povedal, že sledujú vás, odpočúvajú, dávajte si pozor,“ doplnil Kováč.

Napokon došlo medzi ním a obžalovaným aj na konfrontáciu tvárou v tvár, kde mu do očí zopakoval podstatu toho, čo uviedol pred samosudcom.

„Nie je to pravda. Nikdy som žiadne informácie nevynášal a nikdy som od nich žiadne peniaze nedostal,“ zdôraznil Jozef Rehák.

Svedok Slobodník síce obžalovaného poznal, ale udržiavali iba pracovný vzťah. K žalovaným skutkom sa bližšie nevedel vyjadriť.

Bývalého šéfa policajných odposluchov Jozefa Reháka zadržali v rámci policajnej akcie Judáš začiatkom decembra 2020. ŠTS ho v roku 2023 uznal za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sýkorovci, ktorej mal za peniaze vynášať informácie z prostredia polície, a za dva skutky prijímania úplatku.

Do nich mali byť zapojení i ďalší policajní funkcionári. Výška úplatkov sa v jednom skutku mala pohybovať zhruba okolo 16 000 eur a v druhom 17 000 eur.

ŠTS mu vymeral úhrnný trest odňatia slobody na 11 rokov. Najvyšší súd SR rozsudok zrušil a vec vrátil ŠTS, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a znovu rozhodol.

Autor: TASR

Vznik dovolacieho rozsudku v Kováčikovej kauze sprevádzajú pochybnosti

Odkaz: https://www.sme.sk/domov/c/vznik-dovolacieho-rozsudku-v-kovacikovej-kauze-sprevadzaju-pochybnosti

Vznik dovolacieho rozsudku v Kováčikovej kauze sprevádzajú pochybnosti

Súd mal technickú chybu, kauza zas nemala dozorového prokurátora.

V pozadí prelomového dovolacieho verdiktu v kauze Dušana Kováčika, ktorý padol na Najvyššom súde v polovici decembra minulého roka, sa objavujú ďalšie pochybnosti.

Téma opäť ožila, keď sudca Juraj Kliment v rozhovore pre Postoj.sk prehovoril o tom, že konajúci senát podľa neho nebol v zákonnom zložení. Potom, čo sa do prípadu vložilo ministerstvo spravodlivosti na čele s Borisom Suskom, sa vymenili štyria z piatich členov pôvodného senátu, ktorý mal prípad na stole. Vylúčili sa spôsobom, ktorý Kliment spochybňuje.

Denníku SME sa teraz podarilo zistiť aj ďalšie okolnosti, ktoré sprevádzali dovolacie konanie bývalého špeciálneho prokurátora.

V článku sa dočítate

kto odporúčal Suskovi dovolanie nepodať,

s kým sa len dva dni pred verdiktom stretol sudca Mozner,

či možno rozhodnutie zvrátiť.

Predchádzalo mu stretnutie predsedníčky dovolacieho senátu Martiny Zeleňákovej s predsedom Najvyššieho súdu Františkom Moznerom, ktoré prebehlo vo večerných hodinách v kancelárii spomínanej sudkyne. Bol utorok, dva dni pred vynesením zlomového verdiktu.

Ani v stredu však nič nenaznačovalo, že by sa k rozhodnutiu v tak sledovanej a citlivej kauze schyľovalo. Na webe Najvyššieho súdu sa v rozpise trestných pojednávaní žiadna zmienka o povinnom verejnom vyhlásení rozhodnutia nenachádzala.

Pribudla tam až vo štvrtok ráno. V rovnaký deň popoludní päťčlenný senát vyhlásil rozhodnutie, ktorým vrátil prípad na začiatok. S výnimkou novinárov z troch redakcií, ktorí sa o vyhlasovaní dozvedeli z vlastných zdrojov, nebol prítomný nik. A to ani prokurátor či Kováčik a jeho obhajcovia.

Denník SME prítomný bol a o obsahu nečakaného rozhodnutia rozsiahlo informoval.

Najvyšší súd teraz vysvetľuje, že informáciu o plánovanom vyhlásení verdiktu vraj zverejnil deň vopred. Hovorí, že ide o štandardný postup, hoci na webe býva drvivá väčšina termínov pojednávaní zverejnená s predstihom aspoň niekoľkých dní či týždňov.

„Z dôvodu technickej chyby pri zaradení do kategórií sa nezobrazovala pri filtrovaní trestnoprávnych pojednávaní. V kategórii všetkých pojednávaní bola viditeľná bez obmedzenia,“ opísala Kancelária Najvyššieho súdu. „Chyba bola identifikovaná a opravená ráno v deň vyhlásenia,“ dodala v stanovisku.

Suskovi odporúčali dovolanie nepodať

Podobných nezrovnalostí je v prípade viacero. Denníku SME sa podarilo zistiť, že pracovníci ministerstva spravodlivosti pôvodne ani nevideli dôvody na samotné podanie dovolania v Kováčikov prospech.

Ten spolu s obhajcami podal svoje dovolanie na Najvyšší súd už v marci 2023. Následne ho päťkrát dopĺňal, a to v apríli, máji, júni, septembri a decembri 2023. Týmto spôsobom sa jeho rozsah zväčšil až na zhruba 1500 strán s prílohami.

Súčasne s tým sa Kováčik obrátil aj na ministra, aby dovolanie v jeho prospech podal aj on. Týmto podnetom sa zaoberal odbor trestného súdnictva, ktorý však návrh vyhodnotil podľa informácií SME ako nedôvodný a s odporúčaním, aby minister dovolanie nepodal. V tejto podobe to bolo predložené na podpis aj bývalej štátnej tajomníčke Kataríne Roskoványi. Následne došlo k obratu a Susko dovolanie predsa len podal.

„Je štandardným postupom na ministerstve spravodlivosti, že sa podania, odporúčania a návrhy vypracúvajú na príslušnom vecnom odbore a prechádzajú schvaľovacím procesom na rôznych úrovniach riadenia. V rámci tohto procesu je úplne bežné, že môže vzniknúť odlišný právny názor, odporúčanie sa zmení a návrh sa prepracuje,“ vysvetlila postup v tomto prípade hovorkyňa rezortu Barbora Škulová.

„Konečný návrh schvaľuje a podpisuje minister. V tomto prípade som sa s ním stotožnil, a preto som podal dovolanie, ktoré napokon bolo úspešné,“ dodala hovorkyňa v mene Suska.

Zaujímavé sú aj ďalšie časové súvislosti. Susko podal svoje dovolanie 7. augusta 2024 a v rovnaký deň dal Kováčika aj prepustiť z výkonu trestu.

Bolo to v období, keď prípad prakticky nemal dozorového prokurátora. Celú kauzu týkajúcu sa päťdesiattisícového úplatku totiž dozoroval prokurátor Michal Šúrek, ktorého však koncom júla 2024 obvinili v kauze tzv. technického spisu.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka následne 5. augusta dočasne pozastavil Šúrekovi výkon funkcie prokurátora. V praxi to znamenalo, že Šúrek musel ostať doma a prišiel o všetky prípady, ktoré dozoroval.

Konkrétne prípad Kováčika skončil u Šúrekovho kolegu Norberta Ondrušku z prieskumného oddelenia trestného odboru generálnej prokuratúry. Lenže tomu pridelili daný prípad až 13. augusta.

Presne o týždeň neskôr došlo k náhlej obmene dovolacieho senátu na Najvyššom súde. Ten bol dovtedy už rok a pol (od marca 2023) v zložení: predseda senátu František Mozner a sudcovia Peter Paluda, Dana Wänkeová, Patrik Príbelský a Martina Zeleňáková. Avšak 20. augusta 2024 sa štyria z týchto sudcov sami vylúčili, čím sa Zeleňáková stala predsedníčkou senátu. Doplnenými členmi boli sudcovia Beáta Javorková, Jozef Šutka, Dušan Krč-Šebera a Dušan Szabó.

Kliment v rozhovore pre Postoj.sk dôvody ich vylúčenia spochybnil a tvrdí, že konali nesprávne. Najvyšší súd vo svojom stanovisku uviedol, že k zmene v zložení senátu došlo na základe toho, aby vec rozhodovali sudcovia, ktorí o tej istej právnej otázke predtým nerozhodovali, a to v súlade s nálezom Ústavného súdu v prípade Branislava Adamča.

„Procesné strany vrátane prokurátora o zmene vedeli a nevzniesli voči nej žiadne námietky,“ odkázal Najvyšší súd.

Prokurátor Ondruška, ktorý podľa súdu nenamietal, mal v tom čase rozsiahlu Kováčikovu kauzu na stole len týždeň. O tom, že vôbec došlo k zmene, ho zároveň nikto neinformoval.

„O takomto postupe sa nevydáva rozhodnutie a strany sa neupovedomujú ani o dátume takejto zmeny,“ povedala hovorkyňa generálna prokuratúry Zuzana Drobová.

Dodala, že zmena v senáte je možná aj v prípade, ak sa sudca zúčastnil na rozhodovaní ako sudca iného stupňa. V takomto prípade by ho mal nahradiť iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce.

Mozner neúplný rozsudok nekomentuje

Nejasné ostáva, prečo sa zmienka o výmene sudcov v senáte neobjavila nikde v 215-stranovom rozhodnutí dovolacieho senátu. Štandardné totiž je, že každé súdne rozhodnutie obsahuje hneď v úvode súhrn prípadu, ale i toho, komu bola vec pridelená, prípadne ako sa menilo zloženie senátu od momentu pridelenia danej veci.

Na túto medzeru v dovolacom rozsudku sa v utorok zameral aj Juraj Šeliga z mimoparlamentnej strany Demokrati a Moznera sa verejne pýtal, či túto medzeru v rozsudku bude riešiť.

„Pán predseda Mozner ako predseda Najvyššieho súdu nekomentuje náležitosti odôvodnení rozhodnutí jednotlivých senátov,“ odkázala Kancelária Najvyššieho súdu.

Šeliga sa taktiež verejne pýtal, čo Mozner robil v kancelárii Zeleňákovej dva dni pred vynesením rozsudku. Naznačoval, že predseda súdu by mal verejne vylúčiť, že dovolacie rozhodnutie vzniklo na politickú objednávku.

Rovnaký apel na Moznera prezentoval aj Kliment.

„Treba sa opýtať (…) ako dlho ich stretnutie trvalo a čo bolo jeho obsahom, či o tom vedeli ostatní členovia senátu a rovnako tak procesné strany. Pretože isté legitímne pochybnosti sú na mieste a tie treba verejne vysvetliť,“ povedal Kliment.

Mozner stretnutie so Zeleňákovou nepoprel, no odmietol, že by bola reč o rozhodnutí v Kováčikovom prípade.

„So sudcami sa stretávam pravidelne, bez ohľadu na to, aké veci v danom týždni rozhodujú,“ odkázal Mozner. „Predmetom týchto stretnutí nikdy nie je spôsob rozhodovania v konkrétnych veciach. Stretnutia so sudcami, vrátane členov trestnoprávneho kolégia, sú súčasťou bežného riadenia súdu,“ odkázal predseda súdu.

Na pochybnosti týkajúce sa vzniku dovolacieho verdiktu sa SME pýtalo aj ministerstva spravodlivosti. To sa však k položeným otázkam nevyjadrilo.

Nezvratné rozhodnutie

Mozner a jeho traja kolegovia zo senátu sa vylúčili z rozhodovania o Kováčikovom dovolaní na základe nálezu Ústavného súdu z mája 2024. Týkal sa prípadu bývalého šéfa zemplínskeho podsvetia Branislava Adamča, ktorý býva označovaný za „kata mafie“.

Ten namietal zaujatosť sudcu Najvyššieho súdu Martina Piovartsyho, ktorý posudzoval namietanú zaujatosť sudcu Jána Hrubalu zo špecializovaného súdu ako člen sťažnostného senátu, ktorý sa zaoberal podanou námietkou zaujatosti. Avšak neskôr mal byť práve Piovartsy aj členom dovolacieho senátu vo veci samej, teda mal na Najvyššom súde rozhodovať o otázke viny či neviny Adamča. To ale Ústavný súd vyhodnotil ako problém.

„Sudca Piovartsy už v predmetnej otázke zaujal pre dané štádium konania právne záväzné stanovisko a následne bol postavený do situácie, keď mal na podklade podaného dovolania svoje pôvodné stanovisko prehodnotiť, a to na základe tých istých skutočností a argumentov, ktoré už raz posudzoval a určitým právne záväzným spôsobom vyhodnotil,“ vyhodnotil senát Ústavného súdu pod vedením Miloša Maďara.

Podľa tohto princípu konali aj Mozner a jeho kolegovia.

Táto skupina sudcov totiž v minulosti rozhodovala o námietkach zaujatosti podaných voči sudcovi Petrovi Hatalovi. Ten bol jedným z troch členov senátu Najvyššieho súdu, ktorý v máji 2022 odsúdil Kováčika na osem rokov väzenia a peňažný trest stotisíc eur. Ako členovia dovolacieho senátu by tak podľa opísaného princípu z nálezu Ústavného súdu rozhodovali o tej istej veci dvakrát.

Avšak Kliment tvrdí, že postupovali nesprávne.

„Podľa môjho názoru zo zákona vylúčení neboli. Mali iba oznámiť svoju možnú zaujatosť v zmysle: 'Sme toho názoru, že sme podobnú otázku už riešili, a preto by sme mali byť vylúčení',“ povedal Kliment s tým, že o vylúčení štvorice mal následne rozhodnúť iný, teda nezávislý senát. To sa však neudialo.

Zmeny v senáte, ktoré sa naoko javia ako technické, pritom mohli spôsobiť podľa Klimenta nezákonné zloženie senátu.

Nezávisle od toho je však záver dovolacieho konania nezvratný a nemenný. Rozsudok spôsobil, že prípad sa zrejme vráti do prípravného konania, čo už nariadil aj špecializovaný súd. Keďže prokuratúra voči tomu podala sťažnosť, o ďalšom osude kauzy definitívne rozhodne Najvyšší súd.

Dovolací verdikt v Kováčikovej kauze spochybnil nielen súdny proces v prípade, ale aj nezávislosť samotného vyšetrovania vedeného Pavlom Ďurkom zo skupiny policajtov okolo Jána Čurillu. Na základe tohto sa teraz snažia obžalovaní v kauze Očistec, ktorá sa týka Tibora Gašpara či Norberta Bödöra, rozložiť aj túto kauzu. Aktuálne je na špecializovanom súde.

Na základe zrušenia právoplatného verdiktu týkajúceho sa Kováčika sa bývalý špeciálny prokurátor taktiež mohol vrátiť na generálnu prokuratúru, na čo upozornili Aktuality.sk . Mesačne berie plat asi 1500 eur, hoci do práce nechodí, keďže ostáva obvinený aj v ďalších kauzách.

Autor: Peter Kováč

Neústavnosť volieb v Bratislave sa končí. Nie všetci budú mať v zastupiteľstve svojho poslanca

Odkaz: https://www.sme.sk/domov/c/neustavnost-volieb-v-bratislave-sa-konci-ustavny-sud-vyhovel-ombudsmanovi-nie-vsetci-budu-mat-v-zastupitelstve-svojho-poslanca

Neústavnosť volieb v Bratislave sa končí. Nie všetci budú mať v zastupiteľstve svojho poslanca

Hlavné mesto má necelý mesiac na nové obvody.

V Bratislave sa už zrejme nestane, aby jednému poslancovi stačilo na zvolenie niekoľko desiatok hlasov, kým iný by ich potreboval stovky či tisíce. Zároveň však pravdepodobne končí tri dekády trvajúca éra, v ktorej mala každá mestská časť Bratislavy garantované zastúpenie v mestskom zastupiteľstve.

Tieto a ďalšie dôsledky bude mať na jesenné komunálne voľby v Bratislave čerstvé rozhodnutie Ústavného súdu. Svojím rozhodnutím totiž doterajšiu prax v Bratislave, ktorou sa riadili všetky doterajšie komunálne voľby v hlavnom meste, označil za protiústavnú.

Vyhovel tak verejnému ochrancovi práv Robertovi Dobrovodskému, ktorý sa na Ústavný súd obrátil začiatkom roka.

„Ústavný súd potvrdil moju argumentáciu a zrušil časť zákona o Bratislave o povinnom zastúpení každej mestskej časti v zastupiteľstve. Volebné obvody v Bratislave porušujú princíp rovnosti volebného práva,“ reagoval Dobrovodský na rozhodnutie súdu.

Zákon o Bratislave doteraz stanovoval, že každá mestská časť "má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca".

Rozhodnutie ústavného súdu má už aj praktické následky, keďže len v utorok predseda parlamentu vyhlásil komunálne a krajské voľby na 24. októbra.

Znamená to, že Slovensko sa už nachádza v oficiálnej volebnej kampani, viacerí kandidáti na poslancov už zbierajú podpisy za volebný obvod, ktorý z rozhodnutia ústavného súdu prestane existovať.

„Chýbalo mi už len 50 podpisov z tisíc. Teraz tých 950 môžem hodiť do koša a začať zbierať podpisy odznova,“ hovorí Jozef Uhler, starosta Jaroviec, ktorý plánuje kandidovať za poslanca Bratislavy aj v nadchádzajúcich voľbách. Doterajšie podpisy nemôže použiť, pretože hlavička podpisového hárku s číslom obvodu už nebude platná.

V článku sa dočítate

Čo sa teraz bude diať

Prečo boli vôbec doterajšie pravidlá protiústavné

Ako by po novom mohli vyzerať volebné obvody v Bratislave

Ako sa to dotkne aktuálnych kandidátov

Čo sa teraz bude diať

Hoci sa stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu týka Zákona o Bratislave, Národná rada nemusí mimoriadne zasadnúť, aby zákon zmenila.

Aktívne musí byť bratislavské mestské zastupiteľstvo. To má teraz 27 dní na to, aby sa dohodlo na novom prekreslení volebných obvodov v hlavnom meste, mimoriadne zasadlo a schválilo novú volebnú mapu. Termín, dokedy tak mestskí poslanci musia urobiť, je 21. júl.

Rozhodnutie ústavného súdu ovplyvňuje predovšetkým malé mestské časti Bratislavy s nízkym počtom voličov, ktorých počet nedosahuje potrebný priemerný počet voličov na jeden poslanecký mandát, teda približne 10,5 tisíc.

Po zverejnení rozhodnutia sa Bratislava bude riadiť zvyšnými časťami zákona o Bratislave a ďalšími volebnými pravidlami, ktoré sú všeobecne platné pre všetky ostatné samosprávy na Slovensku s výnimkou Košíc, ktoré majú vlastný zákon.

Keby sa zastupiteľstvo rozhodlo nekonať, v krajnom prípade by voľby v Bratislave mohli byť vyhlásené za protiústavné.

Prečo boli vôbec doterajšie pravidlá protiústavné

Jadrom rozhodnutia Ústavného súdu bola otázka, či môže mať volič v jednej časti Bratislavy pri voľbe mestského zastupiteľstva výrazne silnejší hlas než volič v inej časti toho istého mesta. Ústavný súd odpovedal, že nemôže.

Za protiústavnú označil vetu zákona o Bratislave, podľa ktorej musí mať každá zo 17 mestských častí v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca. Zákon zároveň stanovuje, že mestské zastupiteľstvo má 45 poslancov.

Pravidlo o garantovanom zastúpení každej mestskej časti malo chrániť malé časti Bratislavy, aby pri celomestskom rozhodovaní nestratili hlas. V praxi to spôsobilo iný problém. Poslanci mestského zastupiteľstva nereprezentovali porovnateľný počet obyvateľov.

Pri posledných komunálnych voľbách v roku 2022 mala Bratislava podľa údajov, z ktorých vychádzal ombudsman, 475 577 obyvateľov. Pri 45 mestských poslancoch by na jeden mandát v ideálnom prípade pripadalo približne 10 568 obyvateľov. Skutočnosť bola výrazne iná.

V Devínskej Novej Vsi pripadal jeden mestský poslanec na 17 117 obyvateľov. Rovnako jedného poslanca mal Devín, kde na mandát pripadalo 1952 obyvateľov. V Čunove to bolo 1668 obyvateľov. V Petržalke sa volilo desať mestských poslancov, čo pri 113 377 obyvateľoch znamenalo 11 338 obyvateľov na jedného poslanca.

Rozdiel medzi Devínskou Novou Vsou a Devínom bol teda takmer deväťnásobný. Rozdiel medzi Devínskou Novou Vsou a Čunovom bol viac ako desaťnásobný.

Ak v jednom obvode pripadá na jedného poslanca 17-tisíc obyvateľov a v druhom menej než dvetisíc, hlas voliča v menšom obvode má pri obsadzovaní mandátu výrazne väčšiu váhu. Obyvatelia oboch mestských častí síce formálne volia podľa rovnakých pravidiel, no ich vplyv na zloženie mestského zastupiteľstva nie je porovnateľný.

Práve to je podľa ombudsmana aj Ústavného súdu podstata porušenia rovnosti volebného práva.

Podobne sa problém prejavuje aj pri kandidátoch. Kandidát v malej mestskej časti potrebuje na zvolenie podstatne menej hlasov než kandidát vo veľkej časti mesta.

Ombudsman v návrhu upozornil, že v bratislavských voľbách v roku 2022 stačilo v niektorých obvodoch na zvolenie niekoľko stoviek hlasov. V Devíne bol zvolený kandidát so 401 hlasmi. V Čunove stačilo 633 hlasov. V Záhorskej Bystrici 933 hlasov a vo Vajnoroch 1007 hlasov.

V Petržalke však nebol zvolený ani kandidát, ktorý získal 7821 hlasov. V inom veľkom obvode nestačilo kandidátom ani 6217, 6006 či 4885 hlasov.

Táto prax nie je ani v súlade s medzinárodným štandardom, ktorý používa Benátska komisia Rady Európy. Podľa jej Kódexu dobrej praxe vo volebných veciach by odchýlka v počte obyvateľov pripadajúcich na jeden mandát spravidla mala byť najviac desať percent a určite by nemala prekročiť pätnásť percent, okrem výnimočných prípadov.

Bratislava bola od tohto štandardu ďaleko.

Ombudsman v prípade Bratislavy vypočítal, že rozdiely medzi niektorými obvodmi v potenciálnej váhe hlasu prekročili 100 percentuálnych bodov. Najväčší rozdiel bol medzi Devínskou Novou Vsou a Čunovom: 146,19 percentuálneho bodu. Nasledoval rozdiel medzi Devínskou Novou Vsou a ďalšími malými mestskými časťami.

Preto argument, že každá mestská časť má mať „svojho“ poslanca, podľa ústavnoprávnej logiky nemohol stačiť. Bratislavské mestské zastupiteľstvo nie je zborom mestských častí. Je zastupiteľským zborom obyvateľov hlavného mesta.

Problém nemá len Bratislava

Bratislava bola najviditeľnejším príkladom najmä preto, že nerovné nastavenie mala do veľkej miery predpísané priamo v zákone.

Ombudsman pred rozhodnutím Ústavného súdu preveroval aj ďalšie samosprávy. V prieskume zameranom na voľby v rokoch 2017, 2018 a 2022 konštatoval porušenie základných práv v šiestich z ôsmich samosprávnych krajov a v 27 mestách. Správne mali byť podľa jeho zistení nastavené obvody len v dvoch krajoch a siedmich mestách.

Jedným z prípadov bol Poltár. V komunálnych voľbách v roku 2022 sa tam jedenásť z trinástich poslancov volilo v hlavnom obvode Poltár a ďalšie dva mandáty v samostatných obvodoch Zelené a Slaná Lehota. V hlavnom obvode získal najslabší zo zvolených kandidátov 565 hlasov. V dvoch menších obvodoch stačilo na zvolenie 85 a 48 hlasov. Ombudsman tam konštatoval odchýlku 78 percent od ideálneho počtu voličov na jeden mandát.

Podobne upozorňoval aj na Prešov. V niektorých volebných obvodoch tam v posledných komunálnych voľbách stačilo na zvolenie 617 hlasov, inde nestačilo ani o vyše 300 hlasov viac.

Starší a známy prípad pochádza z Rožňavy. István Mátyus v roku 1999 získal 346 hlasov, no poslancom sa nestal. V inom obvode stačilo kandidátovi 47 hlasov. V obvode, kde kandidoval Mátyus, pripadalo na jedného poslanca 881 obyvateľov, v susednom obvode 174 obyvateľov.

Ústavný súd vtedy voľby nezrušil, no konštatoval problém s veľkými rozdielmi v počte obyvateľov na jeden mandát. Neskôr dal Mátyusovi za pravdu aj Výbor OSN pre ľudské práva.

Ako by po novom mohli vyzerať volebné obvody v Bratislave

Rozhodnutím ústavného súdu budú s istotou dotknuté mestské časti Devín, Jarovce, Rusovce, Čunovo, a Vajnory, ktoré majú od 1800 do 6-tisíc obyvateľov. Mestské zastupiteľstvo bude musieť zabezpečiť, aby boli súčasťou volebného obvodu s vyšším počtom obyvateľov.

Podstatné je, aby sa čo najviac priblížili priemernému počtu obyvateľov na jeden mandát poslanca Bratislavy, teda k číslu 10,5-tisíc. Prípustná je odchýlka Benátskej komisie do 15 percent. V prípade Bratislavy je to počet obyvateľov od 8983 obyvateľov do 12153 obyvateľov na jedného poslanca.

Technicky najjednoduchším riešením by bolo zlúčenie práve volebných obvodov menších častí. Geograficky blízke Jarovce, Rusovce a Čunovo by tvorili jeden obvod s dostatočným počtom obyvateľov a zastupoval by ich jeden poslanec. Devín by sa zas zlúčil s Devínskou Novou Vsou.

V prípade Vajnôr by muselo ísť o volebné zlúčenie so susednou Račou alebo Ružinovom, čo sú však veľké mestské časti a pravdepodobnosť zvolenia poslanca z Vajnôr by výrazne klesla.

Medzi dotknuté časti však môžu spadať aj Záhorská Bystrica a Lamač. Lamač má približne 7800 obyvateľov a tiež sa nezmestí do najviac 15-percentnej odchýlky Benátskej komisie. Len tesne pod týmto limitom je aj Záhorská Bystrica s 8009 obyvateľmi. Práve tieto dve časti by sa tiež mohli volebne zlúčiť.

Teoreticky existujú aj iné možnosti, ako prekresliť obvody, napríklad priradiť k malým mestským častiam chýbajúcu časť voličov z veľkých mestských častí, napríklad z Karlovej Vsi alebo Devínskej Novej Vsi k Devínu, či Petržalky k Jarovciam, Rusovciam a Čunovu.

Rozhodnúť o tom musí mestské zastupiteľstvo.

Ako sa to dotkne aktuálnych kandidátov

Viacerí nezávislí kandidáti, ktorí sa chcú aj tento rok uchádzať o miesto v bratislavskom zastupiteľstve, sú práve uprostred alebo už finišujú so zbieraním podpisov pod svoju kandidatúru. Zbierať ich začali od minulého týždňa po tom, čo mestské zastupiteľstvo schválilo volebné obvody pre októbrové komunálne voľby. Podľa zákona potrebuje nezávislý kandidát do bratislavského mestského zastupiteľstva vyzbierať od voličov aspoň tisícku podpisov.

„Moje vyzbierané podpisy sú po dnešku neplatné, lebo sa obvody budú prečíslovať a budú sa meniť,“ hovorí Uhler. „Musím teraz čakať, aký bude pre Jarovce volebný obvod,“ hovorí.

Minulý týždeň so zberom podpisov začala aj mestská poslankyňa a starostka Devína Jana Jakubkovič. Aj ona postupovala podľa obvodov, ktoré mestské zastupiteľstvo schválilo ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu.

„Neviem, kedy budem môcť začať zbierať podpisy odznova. Nový systém obvodov musí predsa najprv niekto spracovať a navrhnúť, čo môže trvať, musí byť zvolané cez leto mestské zastupiteľstvo, ktoré o obvodoch rozhodne a až potom budem môcť zbierať podpisy,“ hovorí Jakubkovič.

Kandidátky do volieb pritom musia byť odovzdané do 24. augusta. „Pýtam sa, či je takto vytvorený dostatočný priestor, aby kandidát mohol do termínu vyzbierať tisícku podpisov, čo nie je málo,“ hovorí.

Po rozhodnutí Ústavného súdu zrejme budú musieť kandidáti zmeniť aj rozsah svojej plánovanej kampane. Zatiaľ čo Devín, v ktorom Jakubkovič doteraz oslovovala voličov, má dve tisícky obyvateľov, ak by sa spojil do jedného obvodu s inou bratislavskou mestskou časťou, znamenalo by to výrazne zvýšenie počtu voličov, ktorých by potrebovala osloviť na volebný úspech. A to vrátane tých, ktorí kandidátov z vedľajších mestských častí nemusia vôbec poznať.

„Neviem si predstaviť, že by Devín takto v mestskom zastupiteľstve prišiel o zastúpenie. Vidím to na župnom zastupiteľstve, kde je poslanec z inej mestskej časti a do istej miery prirodzene sa tam o Devín nezaujíma,“ hovorí Jakubkovič.

Ani Uhler zatiaľ nevie, ako sa jeho kampaň zmení, ak by ako starosta Jaroviec s 2500 obyvateľmi mal osloviť ďalších päťtisíc voličov v Čunove a Rusovciach, ak by vytvorili jeden obvod. „Malé mestské časti možno takto prídu o miesto v zastupiteľstve, lebo im ho zhltnú väčšie obvody,“ dodal.

V niektorých prípadoch môžu byť zmeny vyvolané rozhodnutím Ústavného súdu určujúce aj v tom, či vôbec kandidovať pôjdu.

Autor: Daniela Hajčáková

Záhadný plán za mrežami odhalili motáky: Čo chcel Marián Kočner od veštkyne?!

Odkaz: https://www.cas.sk/spravy/zahadny-plan-za-mrezami-odhalili-motaky-co-chcel-marian-kocner-od-vestkyne

Záhadný plán za mrežami odhalili motáky: Čo chcel Marián Kočner od veštkyne?!

Spoliehal sa na veštkyňu! Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka († 27) a v prípade prípravy vrážd prokurátorov.

Aj v utorok vypovedal bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby Peter Tóth (55), ktorý sa venoval najmä tzv. motákom posielaným Mariánom Kočnerom (63) z väzby. Pozornosť vzbudil jeden z odkazov, v ktorom sa spomínala „kočka“. Podľa Tótha tým Kočner myslel „bosorku“ (veštkyňu), ktorá mala predpovedať, kedy bude prepustený na slobodu.

Na začiatku utorkového pojednávania Peter Tóth potvrdzoval autenticitu motákov, ktoré mu mal z väzby posielať Marián Kočner. Podľa jeho slov sa v nich nachádzali aj odkazy týkajúce sa snahy o zistenie možností intervencie v prospech obžalovaného. Tóth uviedol, že v jednom z motákov sa hovorilo aj o žiadosti, aby sa Norbert Bödör informoval u vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika o možnostiach zásahu v prospech Mariána Kočnera.

Svedok zároveň povedal, že dostal sprostredkovaný odkaz, podľa ktorého by v prípade takejto intervencie prokurátor vtedajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta zorganizoval tlačovú konferenciu. V tom čase bol totiž Marián Kočner vo väzbe len v súvislosti so zmenkami.

Výsluch o motákoch

Výsluch pokračoval oboznamovaním jednotlivých motákov, ktoré Tóth odovzdal polícii. Pri jednom z nich sa objavila veta, aby zistil, či „kočka nevie bližší termín ukončenia pionierskeho tábora“. Práve tento odkaz si vyžiadal vysvetlenie. „Kočkou“ podľa Tótha obžalovaný myslel bosorku (veštkyňu), ktorá mala zistiť, „azda z kávovej usadeniny či hviezd“, kedy ho prepustia z väzby.

Tóth zároveň zdôraznil, že si motáky nevymyslel a nevyhotovil ich sám. „Nenapísal som si tieto motáky sám, čo podľa mojej mienky je veľmi jednoduché forenznými prostriedkami preukázať. Všetko, čo hovorím o obsahu motákov, je moja interpretácia tých textov na základe toho, akú som mal skúsenosť s Mariánom Kočnerom alebo inými osobami,“ podčiarkol svedok.

Dodal tiež, že z minulosti trochu poznal Kočnerov rukopis, preto mal pocit, že by mohlo ísť o jeho písmo. „Ale, samozrejme, ja nie som grafológ,“ konštatoval Tóth. Na otázku predsedu senátu Miroslava Mazúcha vysvetlil, že dostával originály motákov, nie ich kópie. Podľa jeho slov mu ich doručoval advokát Andrej Šabík s tým, že ide o písomnosti vyprodukované vo väzbe Mariánom Kočnerom. Svedok zároveň pripomenul, že motákov mu Kočner poslal oveľa viac, než si napokon ponechal a odovzdal polícii.

Telefonáty z väzby

Na súde sa prehrávali aj telefonáty Mariána Kočnera z väzby Petrovi Tóthovi. Začali sa tým, ako 27. septembra 2018 Tóth informoval o tom, že polícia zadržala ôsmich podozrivých v súvislosti s vraždou. „Žeby boli ôsmi? To je k***tina,“ reagoval Kočner v telefonáte. Kočner volal Tóthovi v ten istý deň celkovo sedemkrát. Tóth na súde po prehratí telefonátov potvrdil, že si ich v zásade všetky pamätá. „Nie jednotlivo, ale že také niečo prebehlo,“ dodal. „Je to komunikácia medzi mnou a obžalovaným Kočnerom,“ potvrdil.

Prítomný iba Kočner

Spomedzi obžalovaných bol aj v utorok v pojednávacej miestnosti prítomný iba Marián Kočner. Ostatní požiadali o konanie v ich neprítomnosti.

Na Donovaly chodil aj za výkladom osudu

Marián Kočner dlhé roky využíval služby veštkyne Marty Zúbkovej zo Štiavnických Baní. Samotná veštkyňa potvrdila, že Kočner sa u nej zastavoval sporadicky, keď išiel na obľúbené Donovaly. Pýtal sa jej hlavne na politiku, zdravie či rodinu alebo či jeho kamaráta zvolia opäť za generálneho prokurátora. O Jánovi Kuciakovi sa pred ňou údajne nezmienil ani raz. Snažila sa mu pomocou kariet dať odpovede na všetky otázky, ktoré mu nedávali spať.

Autor: Alena Šimková

Maroš Žilinka o brutálnej vražde učiteľky Zuzany (†47): Tragédia v Gelnici poukazuje na...

Odkaz: https://www.cas.sk/spravy/maros-zilinka-o-brutalnej-vrazde-ucitelky-zuzany-47-tragedia-v-gelnici-poukazuje-na

Maroš Žilinka o brutálnej vražde učiteľky Zuzany (†47): Tragédia v Gelnici poukazuje na...

Tragédia v Gelnici poukazuje na nevyhnutnosť reálnej systematickej práce s páchateľmi, a to najmä ak trpia závislosťou od návykových látok. Zdôraznil to generálny prokurátor Maroš Žilinka v reakcii na víkendový brutálny útok v Gelnici.

„Tragédia v Gelnici poukazuje na nevyhnutnosť reálnej systematickej práce s páchateľmi, zvlášť ak trpia závislosťou od návykových látok, a nielen jej simulovanie,“ napísal Žilinka na sociálnej sieti.

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu (20. 6.) v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc. Voči mužovi vzniesli obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň spracovali podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok (23. 6.) vzala obvineného muža do tzv. útekovej a preventívnej väzby.

Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní ôsmich mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku.

Autor: TASR

Dráma na súde v kauze vraždy Kuciaka: Tóth a Kočner si skočili do vlasov! Zarážajúci dôvod

Odkaz: https://www.cas.sk/spravy/drama-na-sude-v-kauze-vrazdy-kuciaka-toth-a-kocner-si-skocili-do-vlasov-zarazajuci-dovod

Dráma na súde v kauze vraždy Kuciaka: Tóth a Kočner si skočili do vlasov! Zarážajúci dôvod

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka († 27) a prípravy vrážd prokurátorov bolo v stredu poriadne dusno. Exsiskár Peter Tóth (55) sa na tretí deň svojej výpovede dostal do slovnej prestrelky s Mariánom Kočnerom (63).

Dôvodom mali byť pohľady a grimasy, ktorými mal obžalovaný svedka počas výsluchu provokovať.

Len pár hodín po začatí stredajšieho pojednávania si bývalý príslušník SIS Peter Tóth a obžalovaný Marián Kočner poriadne skočili do vlasov. Dôvodom slovnej prestrelky mali byť nevhodné grimasy obžalovaného.

Tóth po približne dvoch hodinách upozornil senát, že ho obžalovaný „neustále hypnotizuje pohľadom“ a robí grimasy. Do hry vstúpil aj predseda senátu Miroslav Mazúch, ktorý sa postavil na stranu Kočnera - tvrdil, že bývalý bratislavský podnikateľ má právo sa na svedka pozerať. Upozornil ho však, že musí zachovať kamennú tvár.

Kočnerova reakcia nenechala na seba dlho čakať. Tóthovi odvrkol, že sa na neho len pozerá. Následne si teatrálne zakryl tvár rukami a vyhlásil, že tak vydrží do konca výsluchu. Zdá sa však, že ho po chvíli začali bolieť ruky, pretože netrvalo dlho a opäť ich položil.

Bývalý podnikateľ sa na včerajšom súde dlho neohrial. Približne okolo obeda odišiel z pojednávania s argumentom, že mu nie je dobre. Za jeho nevoľnosťou mala byť histamínová intolerancia. Práve pre ňu k nemu už v minulosti museli privolať sanitku priamo do väzenskej cely.

Autor: Nina Miščíová

Dráma v Lučenci: Roman (43) sa nechcel zmieriť s rozchodom, žena skončila...

Odkaz: https://www1.pluska.sk/krimi/drama-v-lucenci-roman-40-sa-nechcel-zmierit-s-rozchodom-zena-skoncila

Dráma v Lučenci: Roman (43) sa nechcel zmieriť s rozchodom, žena skončila...

Dráma ako z hororu sa odohrala v Lučenci, keď sa 43-ročný Roman odmietal zmieriť s rozchodom. Jeho bývalá partnerka (40) žila mesiace v strachu.

43-ročný Roman a 40-ročná žena z okresu Lučenec sa spočiatku do seba zahľadeli. Vzťah im však vydržal dva a pol roka a krátko po počiatočnej romantike sa začala dráma a veľké problémy. "Prvé tri mesiace to boli absolútne v pohode. Milučký, zlatučký," uviedla podľa TV JOJ žena. Hádky, vyhrážky a fyzické násilie ale začali byť stále častejšou súčasťou každodenného života, až to napokon partnerka celé ukončila.

Roman sa však nevzdával a získal ju späť: "Vyvolával, vypisoval, aj ma chodil čakať, až dovtedy, kým som sa k nemu nevrátila," opísala. Napokon však prežila celé mesiace v strachu a nešťastný vzťah skončila aj po druhýkrát. Tentokrát ale požiadala o súdny zákaz priblíženia, ktorý Roman dodržiaval dva týždne, kým sa opäť zjavil.

Roman dokonca preskočil plot a nocoval na jej terase. "Čakal na ňu až kým sa zobudí a pôjde do práce," uviedol zarážajúce podrobnosti Matúš Sarvaš, okresný prokurátor OP Lučenec. Žena ho objavila ráno pred piatou na dvore, no jeho ponuku na obnovenie vzťahu už odmietla. "Potom keď videl, že z mojej strany nie je ochota, tak prišli vyhrážky zabitím. Že nás obesí. Najskôr mňa a potom seba," dodala bývalá družka.

Strach z násilia a ublíženia v nej zostal doteraz, pričom pri spomienke na hroznú chvíľu sa rozplakala aj počas nakrúcania reportáže. Po 5-hodinovej dráme sa žene nakoniec podarilo uniknúť: "Využila som situáciu, kým išiel bokom a tak preskočila som plot," odhalila.

O pomoc poprosila náhodného okoloidúceho na ulici a prípad napokon ukončil privolaný policajt z Fiľakova. Roman skončil zadržaný a obvinený z viacerých činov. "Jedná sa o marenie výkonu úradného rozhodnutia, jedná sa o porušovanie domovej slobody a taktiež aj o nebezpečné vyhrážanie," vyhodnotil Sarvaš.

"Zo skríningu biologického materiálu bola u 43-ročného muža zistená prítomnosť amfetamínu, extázy a metamfetamínu," doplnila Petra Kováčiková, hovorkyňa KR PZ Banská Bystrica. Prokurátor navrhol mužovi väzobné stíhanie, pričom sudca návrhu vyhovel.

Páčil sa ti článok? Pošleme ti podobné tipy raz týždenne. [Prihlásiť sa]

Autor: Zuzana Drugdová

Kauza Kuciak pokračuje: Svedok Peter Tóth vypovedá už tretí deň v rade

Odkaz: https://www.topky.sk/cl/10/9429529/Kauza-Kuciak-pokracuje--Svedok-Peter-Toth-vypoveda-uz-treti-den-v-rade

Kauza Kuciak pokračuje: Svedok Peter Tóth vypovedá už tretí deň v rade

PEZINOK - Svedok Peter Tóth vypovedá v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a v prípade prípravy vrážd prokurátorov tretí deň v rade. V pojednávacej miestnosti Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku sa aj v stredu nachádza spomedzi štvorice obžalovaných len Marian K.

Výsluch a otázky

Počas pondelka (22. 6.) a utorka (23. 6.) absolvoval Tóth spontánnu výpoveď, odpovedal na otázky prokurátorov, obhajoby, obžalovaného Mariana K. a splnomocnencov poškodených. Prehrávala sa aj telefonická komunikácia Tótha s obžalovaným.

Stredajšie hlavné pojednávanie pokračuje otázkami splnomocnenca poškodených Romana Kvasnicu a následne otázkami senátu. Okrem konfrontácie svedka s dôkazmi je naplánované aj prípadné odstraňovanie rozporov v jeho výsluchu.

Dlhé vypočúvanie

Tóth absolvoval v pondelok približne osemhodinový výsluch, v utorok vypovedal ešte o niečo dlhšie. Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi K. a Alene Zs. vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian K. a Alena Zs. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

Autor: TASR

Boris Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním pre vraždu v Gelnici

Odkaz: https://www.topky.sk/cl/10/9429827/Boris-Susko-je-pripraveny-nariadit-dohlad-nad-sudnym-konanim-pre-vrazdu-v-Gelnici

Boris Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním pre vraždu v Gelnici

MALCOV - Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v prípade vraždy ženy v Gelnici. Ak v prípade zlyhal štát, budú sa zamýšľať nad systémovými zmenami. Uviedol to médiám pred stredajším rokovaním vlády.

Susko o dohľade súdu

„Som pripravený nariadiť aj dohľad nad týmto súdnym konaním. Je to moja právomoc z hľadiska procesného postupu súdu,“ povedal Susko. Tvrdí, že vražda bola individuálnym zlyhaním jednotlivca, ktorý bol prvopáchateľom a nemal kriminálnu minulosť.

archívne video

TK Borisa Suska po rokovaní vlády (Zdroj: Topky/Vlado Anjel)

Minister má informácie, že zákaz priblíženia žena požadovala v čase, keď bol páchateľ vo väzbe. „Logicky takýto návrh súd zamieta,“ podotkol. Predmetom vyšetrovania je podľa neho aj to, či bolo alebo nebolo o zákaz priblíženia požiadané v rámci trestného konania ako súčasť trestu.

Výzva na zdržanlivosť

Susko apeloval, aby sa o prípade nešpekulovalo a počkalo sa na výsledky vyšetrovania. Súd bude podľa neho pracovať štandardne ako v iných prípadoch. „Bol by som nerád, ak by sme z tohto robili vopred nejaké závery a konkrétne súdy, lebo ani vy nevidíte do toho spisu, ani ja. Bude to predmetom skúmania aj prokuratúry a ďalších orgánov. Počkajme si na to, ako sa skončí vyšetrovanie, a potom môžeme spraviť nejaké závery aj z hľadiska ďalšieho postupu prípadných legislatívnych riešení,“ skonštatoval.

Reakcia ministra práce

Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) sa tragédia stať nemala. Rozhodnutia súdov, ktoré padli ešte pred vraždou, musí zdôvodniť súd, tvrdí. Tomáš pripomenul, že na Slovensku fungujú bezpečné ženské domy, kde sa môžu ženy s deťmi ukryť pred týraním a násilím.

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu (20. 6.) v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc. Košický krajský policajný vyšetrovateľ vzniesol voči mužovi obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok (23. 6.) vzala obvineného muža do tzv. útekovej a preventívnej väzby.

Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku.

Autor: TASR

AKTUÁLNE Ústavný súd rozhodol: Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave je protiústavná

Odkaz: https://www.topky.sk/cl/10/9429963/AKTUALNE-Ustavny-sud-rozhodol--Cast-zakona-o-hlavnom-meste-SR-Bratislave-je-protiustavna

AKTUÁLNE Ústavný súd rozhodol: Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave je protiústavná

KOŠICE - Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorý sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol Ústavný súd (ÚS) SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Správu aktualizujeme.

Autor: TASR

Ústavný súd nevyhovel generálnemu prokurátorovi v spore o zákon o meste Košice

Odkaz: https://www.topky.sk/cl/10/9429993/Ustavny-sud-nevyhovel-generalnemu-prokuratorovi-v-spore-o-zakon-o-meste-Kosice

Ústavný súd nevyhovel generálnemu prokurátorovi v spore o zákon o meste Košice

KOŠICE - Ústavný súd (ÚS) SR nevyhovel návrhu generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku, ktorý napadol ako protiústavnú časť zákona o meste Košice. Sporné ustanovenia z novely zákona z roku 2023 umožnili zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti Košíc bez konania miestneho referenda. ÚS rozhodol na stredajšom zasadnutí pléna.

Žilinka napadol zmenu v zákone na podnet 14 košických mestských častí (MČ). „Generálny prokurátor Slovenskej republiky je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende,“ informovala vo februári 2025 hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová. Doplnila, že všetkým ostatným obyvateľom s trvalým pobytom na území Slovenska vrátane mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy zostalo zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie.

ÚS prijal návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie 11. júna 2025 s tým, že zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení.

Parlament koncom apríla tohto roku schválil novelu zákona o meste Košice. Tá má smerovať k tzv. racionalizácii počtu košických mestských častí, ktorých je v súčasnosti 22. O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Ak by nebolo úspešné, od roku 2030 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia.

Autor: TASR

V kauze exšéfa policajných odposluchov vypovedali Martin Kováč aj Bernard Slobodník

Odkaz: https://www.topky.sk/cl/10/9430057/V-kauze-exsefa-policajnych-odposluchov-vypovedali-Martin-Kovac-aj-Bernard-Slobodnik

V kauze exšéfa policajných odposluchov vypovedali Martin Kováč aj Bernard Slobodník

BANSKÁ BYSTRICA - V obnovenom procese s bývalým riaditeľom úradu zvláštnych policajných činností Jozefom R. v stredu na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, vypovedal bývalý člen zločineckého gangu sýkorovci, na 20 rokov odsúdený Martin Kováč aj exfunkcionár niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry Bernard Slobodník. S ďalším sýkorovcom Jurijom Fejerom, ktorý si odpykáva trest v Ilave, sa súd spojil cez videokonferenčné zariadenie.

Svedok Kováč potvrdil, že obžalovaný mal dávať ich skupine, ktorá páchala rôznu trestnú činnosť, informácie o policajných raziách, za čo od šéfa gangu Róberta Lališa údajne dostával finančnú odmenu okolo 30.000 korún. Svedok robil Lališovi šoféra a ochrankára a pamätá si, že raz mu domov do Šale niesol obálku s peniazmi aj on osobne.

„Lališ vždy povedal, že máme takú alebo onakú informáciu. Peniaze od Lališa mu nosili iní dvaja členovia, ale raz ísť nemohli, preto som išiel ja. Nepozeral som do obálky, ale predpokladám, že tam boli peniaze ako vždy,“ vypovedal Kováč s tým, že o tom, že Jozef R. dostával od nich peniaze, vedela len hŕstka ľudí okolo Lališa. O aké informácie malo presne ísť, nevedel svedok konkretizovať. „Keď sme boli v hľadáčiku, Lališ nám len povedal, že sledujú vás, odpočúvajú, dávajte si pozor,“ doplnil Kováč.

Došlo aj na konfrontáciu

Napokon došlo medzi ním a obžalovaným aj na konfrontáciu tvárou v tvár, kde mu do očí zopakoval podstatu toho, čo uviedol pred samosudcom. „Nie je to pravda. Nikdy som žiadne informácie nevynášal a nikdy som od nich žiadne peniaze nedostal,“ zdôraznil Jozef R. Svedok Slobodník síce obžalovaného poznal, ale udržiavali iba pracovný vzťah. K žalovaným skutkom sa bližšie nevedel vyjadriť.

Bývalého šéfa policajných odposluchov Jozefa R. zadržali v rámci policajnej akcie Judáš začiatkom decembra 2020. ŠTS ho v roku 2023 uznal za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sýkorovci, ktorej mal za peniaze vynášať informácie z prostredia polície, a za dva skutky prijímania úplatku. Do nich mali byť zapojení i ďalší policajní funkcionári. Výška úplatkov sa v jednom skutku mala pohybovať zhruba okolo 16.000 eur a v druhom 17.000 eur. ŠTS mu vymeral úhrnný trest odňatia slobody na 11 rokov. Najvyšší súd SR rozsudok zrušil a vec vrátil ŠTS, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a znovu rozhodol.

Autor: TASR

Samosprávy budú musieť rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu

Odkaz: https://www.topky.sk/cl/10/9430121/Samospravy-budu-musiet-respektovat-ustavny-princip-rovnosti-vahy-hlasu

Samosprávy budú musieť rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu

BRATISLAVA/PARTIZÁNSKE - Mestá a obce budú musieť jasne rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch. V nadväznosti na stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o nesúlade časti zákona o hlavnom meste Bratislave s Ústavou SR to uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. ZMOS podľa neho rozhodnutie ÚS rešpektuje, zaoberať sa ním bude musieť mestské zastupiteľstvo hlavného mesta aj parlament. Predseda ZMOS-u zároveň na základe vyjadrenia prokuratúry upozornil, že nerešpektovanie ústavného princípu môže viesť k zrušeniu výsledku volieb v jednotlivých mestách a obciach.

Väčšina samospráv má podľa Božika vôľu riešiť volebné obvody v zmysle podnetov verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý sa vyjadril, že je to jeho povinnosť zo zákona, aby upozornil Generálnu prokuratúru SR na porušovanie ústavy. „Tým budú musieť mestské zastupiteľstvá, poprípade obecné zastupiteľstvá, pokiaľ majú viac obvodov, jasne rešpektovať ústavné princípy, o ktorých sa v minulosti až tak často nehovorilo. Dnes nastal čas, keď sa tomuto musíme prispôsobiť,“ ozrejmil predseda ZMOS-u.

Spomenul, že i Partizánske, kde je primátorom, čaká rokovanie o volebných obvodoch a o tom, že niektoré mestské časti budú spojené do jedného volebného obvodu tak, aby mesto rešpektovalo ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jeho jednotlivých volebných obvodoch. Obdobné rokovanie bude mať Božik podľa svojich slov i v Prievidzi.

Ak nebudú rozhodnutie rešpektovať, môžu byť zrušené výsledky volieb

Božik upozornil, že ak by mestá a obce nerešpektovali rozhodnutie o rovnosti hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch, prokuratúra sa tým bude podľa jej vyjadrenia na rokovaní Rady ZMOS-u zaoberať a správne súdy buď do desiatich dní zrušia na základe podnetu prokuratúry rozhodnutia jednotlivých miest, alebo môžu byť zrušené výsledky volieb. „Ja si myslím, že žiadne mesto a žiaden štatutár mesta, žiadna obec a žiadny štatutár obce si nedovolí riskovať to, že z titulu rozhodnutia, ktoré nebude rešpektovať ústavný princíp, budú buď zrušené rozhodnutia alebo samotné voľby,“ vyhlásil.

Predseda ZMOS-u zároveň podotkol, že ho mrzí a je mu ľúto, že že sa táto iniciatíva ombudsmana neriešila v roku 2023 alebo 2024, čím by sa samosprávy vyhli tomuto tlaku pred komunálnymi voľbami. Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol ÚS SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv.

Ombudsman ustanovenie napadol

Nesúlad s ústavou, ale i Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval ÚS v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva. Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta. Dobrovodský v reakcii na rozhodnutie ÚS uviedol, že verdikt posilňuje ochranu volebných práv obyvateľov Bratislavy.

Autor: TASR

Kauza Kuciak pokračuje: Tóth opisoval sledovanie Jána Kuciaka na objednávku Mariana K.

Odkaz: https://www.topky.sk/cl/10/9429529/Kauza-Kuciak-pokracuje--Toth-opisoval-sledovanie-Jana-Kuciaka-na-objednavku-Mariana-K-

Kauza Kuciak pokračuje: Tóth opisoval sledovanie Jána Kuciaka na objednávku Mariana K.

PEZINOK - Svedok Peter Tóth vypovedá v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a v prípade prípravy vrážd prokurátorov tretí deň v rade. V pojednávacej miestnosti Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku sa aj v stredu nachádza spomedzi štvorice obžalovaných len Marian K.

Výsluch a otázky

Počas pondelka (22. 6.) a utorka (23. 6.) absolvoval Tóth spontánnu výpoveď, odpovedal na otázky prokurátorov, obhajoby, obžalovaného Mariana K. a splnomocnencov poškodených. Prehrávala sa aj telefonická komunikácia Tótha s obžalovaným.

Stredajšie hlavné pojednávanie pokračuje otázkami splnomocnenca poškodených Romana Kvasnicu a následne otázkami senátu. Okrem konfrontácie svedka s dôkazmi je naplánované aj prípadné odstraňovanie rozporov v jeho výsluchu.

Dlhé vypočúvanie

Tóth absolvoval v pondelok približne osemhodinový výsluch, v utorok vypovedal ešte o niečo dlhšie. Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi K. a Alene Zs. vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian K. a Alena Zs. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

Vypovedal o sledovaní novinára Jána Kuciaka

Svedok Peter Tóth vypovedal na stredajšom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku o sledovaní novinára Jána Kuciaka z októbra 2017. Potvrdil, že požiadavku dostal od obžalovaného Mariana K. a „paparazzovaním“ poveril Miroslava Kriaka s jeho tímom. „Určite som to zadal sprostredkovane na osobnom stretnutí s pánom Kriakom. My sme sa za takýmto účelom vždy stretávali v kaviarni na rohu ulíc Tomášikova a Mierová v Bratislave. V blízkosti finančného riaditeľstva, kde bol Kriak v tom čase služobne zaradený,“ ozrejmil Tóth.

Svedok Kriakovi povedal, že ide o Kuciaka, ktorý v tom čase pracoval ako novinár v Aktualitách a ústne mu poskytol základné informácie z nafotených lustračných diagramov. „Kriak si to väčšinou zapísal a potom už vedel, čo má robiť,“ podotkol. Neskôr mu mohol poskytnúť aj informáciu o reálnom Kuciakovom bydlisku, ktorú mal od Mariana K.

Doplnil, že výstupy zo sledovania mu Kriak odovzdal vždy na USB kľúči, ktorý následne odovzdal obžalovanému. „Na USB kľúči určite boli aj fotografie, ale teraz neviem, či boli vložené do textového súboru,“ dodal s tým, že tieto fotografie boli veľmi nekvalitné . „Neviem, či to vyplynulo z textu alebo z ústneho podania pána Kriaka, ale z jeho zistení malo vyplývať, že v priebehu víkendu Ján Kuciak pracoval manuálne na rekonštrukcii domu vo Veľkej Mači,“ ozrejmil.

Zadanie od Mariana K. sa podľa svedka týkalo celkovo do 20 osôb. Okrem viacerých novinárov aj vtedajšieho generálneho prokurátora SR Jaromíra Čižnára, jeho sledovanie však bolo podľa Tótha len „fingované“. Tím sledoval aj vtedajšieho predsedu Krajského súdu v Bratislave, ale s nulovým výsledkom. „Obžalovaný podal požiadavku aj na sledovanie vtedajšieho advokáta a politika Daniela Lipšica. Tím ho vykonal,“ podotkol Tóth. Ako pokračoval, Kriak zachytil i vtedajšieho riaditeľa bezpečnostnej sekcie Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu, ktorý sa stretol s Marekom Gašparecom.

„My sme raz s Kriakom iba náhodne urobili fotku Dušana Kováčika. Nespomínam si, či sa to odovzdalo Marianovi K.,“ doplnil svedok. Obžalovaný zadal podľa Tótha aj sledovanie Richarda Sulíka. „Výsledky zo sledovania som odovzdal Marianovi K.,“ spresnil. Z výpovedí svedka vyplýva, že výstupy zo sledovaní mali slúžiť ako podklady pre projekt Na pranieri.

„Marian K. ma neustále hypnotizuje pohľadom,“ povedal počas hlavného pojednávania Tóth s tým, že ho to dosť vyrušuje. Marian K. na neho podľa jeho slov robil aj grimasy. Obžalovaný reagoval, že sa len pozerá na svedka. „Zachovajte kamennú tvár,“ vyzval Mariana K. predseda senátu Miroslav Mazúch. Obžalovaný však má podľa jeho slov právo pozerať na svedka počas jeho výsluchu.

„Nemohlo ísť o grimasy, pretože oproti nemu sedia dvaja angažovaní prokurátori. Niečo podobné by signalizovali,“ uviedol médiám právny zástupca Mariana K. Marek Para. Svedok bol podľa zástupcu poškodených Romana Kvasnicu citlivý na niečo, čo pozoroval aj on. „Musíme rešpektovať práva Mariana K., je obžalovaný. Trestná činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu, je veľmi závažná. Tresty, ktoré mu hrozia, sú mimoriadne vysoké,“ povedal Kvasnica médiám.

Autor: TASR

Peter Tóth tretí raz od pondelka prišiel na súd vypovedať...

Odkaz: https://dennikn.sk/minuta/5414590/

Peter Tóth tretí raz od pondelka prišiel na súd vypovedať...

Peter Tóth tretí raz od pondelka prišiel na súd vypovedať ako svedok v kauze vraždy Jána Kuciaka z februára 2018. V úvodnom dni hovoril aj o tom, že Marian Kočner mu už v lete 2017 hovoril o tom, že treba „odj*bať novinára“, aby bol pokoj. V utorok sa ukázalo, že na každom slove svedka závisí a obžalovaný Kočner sa bude všetko snažiť využiť vo svoj prospech.

V utorok sa prehrávali nahrávky Kočnerových telefonátov Tóthovi z väzby v septembri 2018. Spolu sa tam bavili aj o vražde podnikateľa Vladimíra Bachledu.

Obžalovaný v tejto súvislosti hovoril o tom, že ho musel niekto „zaj*bať“. „Je to odlišné ako odj*bať. Ja na vraždu používam slovo zaj*bať,“ tvrdil Kočner a snažil sa spochybniť Tóthove svedectvo.

Prečítajte si tiež

Svedok Peter Tóth zase začal vypovedať, sudca musel Kočnera upozorniť, nech udrží „kamennú tvár“

Po dvoch hodinách výpovede Peter Tóth upozornil senát súdu, že...

Odkaz: https://dennikn.sk/minuta/5414762/

Po dvoch hodinách výpovede Peter Tóth upozornil senát súdu, že...

Po dvoch hodinách výpovede Peter Tóth upozornil senát súdu, že Marian Kočner ho svojím pohľadom hypnotizuje. „Nie som útlocitný, ale neustále ma hypnotizuje pohľadom,“ reagoval svedok, na čo mu predseda senátu Miroslav Mazúch vysvetlil, že obžalovaný má právo sa na neho pozerať.

„Má právo aj na grimasy?“ pýtal sa Tóth. Sudca následne upozornil Kočnera, aby zachoval kamennú tvár.

Kočner tvrdil, že sa na svedka len pozerá. „Môžem sa pozerať na pána sudcu či sudkyňu. Mne je to jedno,“ tvrdil obžalovaný a odmietol, že by robil na svedka grimasy.

Tóth povedal, že klame. „Kočner žiadne grimasy,“ varoval obžalovaného predseda senátu. Ten si vzápätí dal ruky na tvár a povedal, že tak bude sedieť už do konca výsluchu Tótha. Vydržal len chvíľku.

Rodičia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej hodnotia výpoveď Petra Tótha...

Odkaz: https://dennikn.sk/minuta/5415354/

Rodičia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej hodnotia výpoveď Petra Tótha...

Rodičia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej hodnotia výpoveď Petra Tótha na súde. „Zatiaľ sa svedok drží a vypovedá tak, ako si to pamätá a myslím, že podporuje verziu, že za celým tým vraždením je Kočner,“ povedal po viac ako dvoch dňoch výpovede Jozef Kuciak.

„Vie o čom, rozpráva aj keď ho druhá strana spochybňuje,“ dodala Zlatica Kušnírová, matka zavraždenej Martiny. „Som rada, že možno tak pomaly trošku spravodlivosť naberá na obrátkach.“

Prečítajte si tiež

Svedok Peter Tóth zase začal vypovedať, sudca musel Kočnera upozorniť, nech udrží „kamennú tvár“

Autor: Veronika Prušová

Dúfam, že vás vražda učiteľky v Gelnici vyrušila

Odkaz: https://dennikn.sk/5413820/dufam-ze-vas-vrazda-ucitelky-v-gelnici-vyrusila/

Dúfam, že vás vražda učiteľky v Gelnici vyrušila

Vražda ženy v Gelnici ukazuje systémové problémy, na ktoré životom doplatili už mnohé ženy, a aj to, ako násilie zasahuje aj deti.

Opakuje sa to stále dokola. Po vražde ženy jej partnerom si v médiách prečítame krátke zhrnutie prípadu, nasleduje vyšetrovanie, súd, rozsudok. Páchateľ putuje za mreže. Koniec.

A potom je zabitá ďalšia žena. A ďalšia. Toto sa opakuje zhruba každý mesiac.

To, že sa vraždy žien partnermi a expartnermi dejú prakticky neustále, by však našu pozornosť nemalo unaviť. Práve naopak. Mali by sme sa pýtať, ako je možné, že sa znova a znova pozeráme na prípady, ktoré sú si také podobné.

Cez víkend manžel zavraždil svoju manželku, učiteľku Zuzanu. Štát vedel, že muž je pre ňu ohrozením, sám ho odsúdil za nebezpečné vyhrážanie. Nikto však nemyslel na to, ako ženu ochrániť, keď agresor vyjde spoza mreží.

Zuzane dokonca ani neoznámili, že muža po štyroch mesiacoch väzby púšťajú von. Nejde pritom o ojedinelú skúsenosť.

Štát nevie, čo s násilníkmi

Už pred viac ako desiatimi rokmi Alenu jej manžel viackrát bodol nožom. Veľmi rýchlo ho vzali do väzby, ale po pol roku ho pustili – na konečné súdne rozhodnutie mal čakať na slobode. Alene o jeho prepustení nikto nepovedal. Dozvedela sa o tom tak, že pridal nový príspevok na Facebook.

„Bolo to strašné. Strašné. Nikto ma na to neupozornil. Mala som hrozný strach,“ spomínala si na to neskôr Alena. „Štát sa vôbec nezaujímal, ako sa mám a čo je so mnou.“

V roku 2023 sa v médiách objavil aj prípad mladej ženy z Humenného, ktorú pred jej bytom napadol expriateľ. Vtlačil ju dnu, vzal jej mobil, znásilnil ju, uväznil [lock]pod posteľou a tvrdil jej, že už má pre ňu vykopaný hrob. Žene sa našťastie v nestráženej chvíľke podarilo vyslobodiť – nahá a krvavá požiadala o pomoc suseda.

Muž skončil za mrežami a hrozil mu až pätnásťročný trest, no vďaka dohode o vine a treste dostal päť a pol roka . Z väzby jej volal, pýtal sa jej, či ho chce nechať zhniť za mrežami, a žiadal ju, aby mu dala k telefónu ich spoločnú trojročnú dcéru.

„Bojím sa, že keď ho pustia, tak to dokončí,“ povedala pred tromi rokmi pre Plusku.

Trestný systém necháva mnohé obete násilia v neistote. Ak agresora uväzní, ženy nevedia, či štát aktívne pracuje na jeho polepšení alebo im len dáva čas, aby sa trocha zotavili a pripravili na jeho návrat.

To, že za mrežami nedochádza vždy k polepšeniu, ukazuje aj prípad Miroslava z Banskej Bystrice. Ten pred takmer 40 rokmi oblial svoju priateľku kyselinou, za čo dostal šesťročný trest.

Z väzenia sa dostal predčasne. Za slušné správanie. Netrvalo dlho, našiel si novú priateľku, 18-ročnú Evu, ktorú uškrtil.

Za vraždu Evy dostal trest 23 rokov, no odpykal si len 16, lebo mu opäť časť trestu odpustili. Pol roka po prepustení z väzenia zabil v roku 2017 zvlášť brutálnym spôsobom ďalšiu ženu.

Miroslav strávil veľkú časť svojho života vo väzení, kde sa mali usilovať o to, aby prestal byť agresívny k ženám vo svojom okolí. Štát mal v jeho prípade zistiť, či je naďalej nebezpečný, a ak áno, uvažovať nad tým, ako jeho násilné správanie obmedziť a okolie chrániť. Namiesto toho mu trest dvakrát skrátili.

„Robíme to, že nejakého lupiča zavrieme do basy, ten sa tam naučí krásne upratovať veci do komínikov, má tam samé pochvalné hodnotenia a prepustíme ho na podmienku. Ale on nepotreboval pracovať na zdokonaľovaní svojej poriadkumilovnosti. To je nepochopenie toho, za čo tam ten človek je,“ hovorí v knihe Bola to láska psychológ Róbert Vavro, ktorý sa venuje téme domáceho násilia, istý čas pracoval vo väznici a pripravuje aj programy pre páchateľov.

Podľa Vavra sú v slovenských väzniciach stovky mužov, ktorí by potrebovali intenzívny program pre páchateľov násilia. Nie vždy sa však k takémuto vzdelávaniu dostanú.

„Ešte aj po tých rokoch som zhrozený z toho, ako to vo väzniciach funguje. Bežne tam pracuje človek, ktorý má desaťročnú skúsenosť ako profesionál vo väzenstve a nevie sa jeden na jedného rozprávať s odsúdeným o jeho trestnom čine a motiváciách, prečo to urobil, čo ho k tomu viedlo. Nevie s ním pracovať v individuálnej ani skupinovej rovine. Namiesto toho tam organizujú rôzne záujmové krúžky a pingpongové turnaje,“ tvrdí Vavro.

Ak si s násilníkmi nedokáže poradiť ani štát, ktorý má k dispozícii prostriedky, právomoci, postupy aj odborníkov, ako si majú s násilníkmi poradiť obete?

Čakáme na to, kým prípad prehrmí

Sme zvyknutí na to, že o vraždách žien sa nekonajú tlačové konferencie. Nikto nepredstúpi pred verejnosť a nevysvetľuje, prečo tu opakovane zomierajú ženy rukou svojich mužov a čo s tým plánujú robiť.

Vraždy žien, teda femicídy, nie sú „individuálnym zlyhaním jednotlivcov“, ako o tom hovorí minister spravodlivosti Boris Susko. Ide o problém celej spoločnosti, v ktorej opakovane dovolíme, aby ponižovanie a zastrašovanie žien prerástlo do vraždy.

Minister Susko sa o prípad z Gelnice zaujímal a súd podľa neho postupoval štandardne, keď žene zamietol žiadosť o zákaz priblíženia v čase, keď páchateľa vzal do väzby. Problémom je, že tento štandardný postup viedol k vražde ženy.

Muž z Gelnice zabíjal jedenásť dní po tom, čo vyšiel z preventívnej väzby. Už to, že ho štyri mesiace držali v base, ukazuje, ako aj súd mal vážnu obavu, že by mohol byť opäť agresívny. Nakoniec ho však potrestal podmienečným trestom a pustili ho na slobodu bez toho, aby ženu akokoľvek ochránili.

Súdy na to pritom majú viaceré možnosti. K podmienečnému trestu môžu násilníkovi pridať zákaz priblíženia k žene, zákaz kontaktovať ju, môžu jeho pohyb monitorovať elektronickým náramkom alebo mu nariadiť výchovné či psychologické poradenstvo.

Podľa analýzy rozsudkov za domáce a sexuálne násilie súdy udelili takéto ochranné opatrenia len v šestine prípadov. Susko mal teda pravdu, keď vravel, že rozhodnutie súdu v prípade z Gelnice je štandardom. No práve to je problém.

Neprimerane nízke tresty

Spomínaná analýza rozsudkov ukázala ešte jednu dôležitú vec. Tresty za násilie na ženách sú u nás veľmi nízke.

Bežná trestná sadzba za týranie blízkej osoby je u nás tri až osem rokov. Odsúdení páchatelia však do väzenia putujú na mimoriadne krátky čas.

Len štyri percentá odsúdených mužov dostali za týranie svojej partnerky trest vyšší ako tri roky, teda nad dolnú hranicu trestnej sadzby. Štyri percentá.

Dve tretiny odsúdených za týranie dostali presne trojročný trest. Súdy ho často volia vtedy, keď páchateľa síce chcú potrestať, ale nechcú ho poslať rovno do väzenia. Ide totiž o hornú hranicu, keď je možné výkon trestu podmienečne odložiť. A aj to robia. Podmienečný trest dostali štyria z piatich páchateľov odsúdených na tri roky.

Viac než štvrtine mužov odsúdených za domáce násilie súd mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu.

Zdá sa, že sudcovia a sudkyne nepovažujú trestnú sadzbu v zákone za primeranú.

Ukázalo sa to aj v prípade muža zo Starej Turej, ktorý bol odsúdený za závažnejšiu formu týrania, za ktorú hrozí trest sedem až pätnásť rokov väzenia. Svoju ženu šestnásť rokov opakovane kopal, fackal a bil päsťou, škrtil ju, trhal jej vlasy a zhodil ju zo schodov. Hoci šlo o brutálne násilie, súd ho odsúdil na sedem a pol roka väzenia, čo bolo na spodnej hranici trestnej sadzby. Čo ďalšie by musel páchateľ urobiť, aby sa súd rozhodol nedať mu minimálny trest za závažné týranie?

Ani vrah z Gelnice nedostal práve najvyšší trest. Za nebezpečné vyhrážanie je bežná trestná sadzba jeden rok. Dostal osem mesiacov s podmienečným odkladom na 15 mesiacov. Otázkou je, akým závažnejším spôsobom by sa mal páchateľ vyhrážať svojej obeti, keď nestačí, že jej pri vyhrážkach drží ruku na krku.

Vedkyňa Sylvia Vella, ktorá skúmala fenomén škrtenia v násilných vzťahoch, jasne upozorňuje: „Dnes na základe štatistík vieme, že od chvíle, čo sa ruky ocitnú na krku, je ďalším krokom vražda,“ povedala v knihe o domácom násilí No Visible Bruises .

Obeťou sú aj deti

Vražda učiteľky Zuzany ukázala ešte jednu dôležitú vec. Obeťami násilia sú aj deti.

V prvom rade jej vlastné, ktoré boli v tom istom dome, keď zomierala. Veľakrát na nej museli vidieť strach a obavy o život. A nakoniec o ňu celkom prišli.

Obeťami sú aj deti, ktoré ju poznali zo školy a teraz sa dozvedajú, že ich triednu učiteľku zabil manžel.

Pred dvoma rokmi bola zabitá aj ďalšia učiteľka základnej školy Jana. Exmanžel ju zastrelil rovno pred školou v Senici, keď na bicykli odchádzala z práce. Žiaci chodili do školy okolo jej fotografie s úzkym čiernym prúžkom v rohu, zastavovali sa pri nej, zapaľovali sviečky. Zomrel im človek, ktorý s nimi trávil niekoľko hodín denne.

A nezabúdajme na deti, ktoré zomrú spolu so svojimi matkami, tak ako sa to stalo v Michalovciach v januári 2023. Stanislav zabil celú svoju rodinu vrátane 12-ročného syna a 14-ročnej dcéry. Deti v škole prišli o svojich spolužiakov. Chodili okolo pietneho miesta so sviečkami, čítali si podrobnosti o ich smrti na internete.

Podľa analýzy organizácií Fenestra a Hana sú deti súčasťou 70 percent násilných domácností. V drvivej väčšine prípadov sa násilie pred deťmi nepodarí utajiť. Vidia ho a premýšľajú, ako sa mu vyhnúť.

Niektoré deti sa svoje matky snažia aktívne chrániť, ako to urobilo aj 11-ročné dievča zo Senice v roku 2022, ktoré svoju matku bránilo vlastným telom, keď ju jej bývalý priateľ bodal nožom. Susedia tvrdia, že dievčaťu sa útok podarilo zastaviť a vďaka tomu mohli zasiahnuť a páchateľa spacifikovať.

Deti o násilí hovoria medzi sebou, analyzujú ho, špekulujú o ňom a pokúšajú sa mu porozumieť. Bez kvalitnej vzťahovej výchovy, na ktorej by im ktosi dokázal presvedčivo vysvetliť, ako násilie vzniká, aké sú varovné signály a prečo sú kontrola a nátlak vo vzťahu nebezpečné, to pochopia len ťažko. Časť z nich bude roky úzkostlivo pozorovať vzťah svojich rodičov a dúfať, že im sa to nestane.

Čo s tým?

Mohli by sme začať tým, že si priznáme, že máme problém. A teraz pár odvážnych nápadov.

Polícia alebo ministerstvo vnútra by mali po každej ďalšej femicíde urobiť tlačovú konferenciu, na ktorej by trpezlivo vysvetľovali, prečo k nim opakovane dochádza a čo robia pre to, aby tomu zamedzili.

Zároveň by podľa vzoru iných krajín mohli vytvoriť komisie, ktoré by podrobne preskúmali niekoľko prípadov zavraždených žien. Hovorili by s ich blízkymi, s rodinou, kolegami, susedkami, deťmi, úradmi, vyšetrovateľmi, jednoducho so všetkými, kto ženu a jej prípad poznal a kto si násilie mohol všimnúť. Vedeli by tak identifikovať momenty, keď sa žene dalo pomôcť, no nestalo sa tak. A upraviť „štandardný postup“.

Štát by sa mal snažiť nadviazať blízke partnerstvo s organizáciami, ktoré ženy chránia pred násilím. Majú totiž množstvo skúseností, vedomostí aj plán , ako s násilím bojovať.

Vzťahová výchova by mala byť pevnou súčasťou vyučovania. Aby deti poznali rozdiel medzi dobrým a zlým vzťahom.

A posledná vec. Keď chceme násiliu porozumieť, musíme o ňom najprv vedieť čo najviac. A naša polícia zrejme nevie ani to, koľko žien u nás zabijú ich (ex)partneri . V posledných rokoch to bolo v priemere 9 žien ročne, teda jedna takmer každý mesiac. Je možné, že to je v skutočnosti ešte viac. Opozičná politička Lucia Plaváková (PS) hovorí, že policajná prezidentka Jana Maškarová jej na stretnutí vravela o 17 ženách zabitých partnermi za minulý rok . Ak je to tak, ide o šokujúco vysoké číslo.

O to naliehavejšie by sa téma femicíd mala stať jednou z hlavných spoločenských a politických tém.

Ilustračné foto. Zdroj – TASR

Autor: Ria Gehrerová

Ústavný súd rozhodol, že volebné obvody v Bratislave porušujú princíp...

Odkaz: https://dennikn.sk/minuta/5415589/

Ústavný súd rozhodol, že volebné obvody v Bratislave porušujú princíp...

Ústavný súd rozhodol, že volebné obvody v Bratislave porušujú princíp rovnosti hlasov. V kľúčovej časti vyhovel návrhu ombudsmana Róberta Dobrovodského. S návrhom týkajúcim sa zákona o meste Košice neuspel na Ústavnom súde Maroš Žilinka.

Verejný ochranca práv Dobrovodský vo svojom návrhu upozorňoval, že zákon o hlavnom meste vyžaduje, aby mala každá mestská časť Bratislavy v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca, bez ohľadu na počet jej obyvateľov.

Na Ústavný súd sa obrátil práve preto, že táto podmienka podľa neho znemožňuje vytvorenie volebných obvodov s približne rovnakým počtom obyvateľov na jeden mandát. V praxi to znamená, že mestské časti s niekoľkonásobne rozdielnym počtom obyvateľov majú rovnaké zastúpenie, čo vedie k výrazným rozdielom vo váhe hlasov.

Ombudsman hovoril o extrémnych rozdieloch, ktoré vznikajú: niekde stačia stovky hlasov a inde tisíce na zvolenie. „Záujem na tom, aby mala každá mestská časť ‘svojho’ poslanca, je legitímny. Nemôže však mať prednosť pred ústavne chráneným právom občanov na rovné volebné právo,“ vyhlásil Dobrovodský ešte začiatkom roka.

Práve v tejto časti teraz uspel so svojim návrhom na Ústavnom súde. Vyplýva to z tlačovej správy z dnešného neverejného zasadnutia pléna súdu.

Plénum totiž rozhodlo, že je v rozpore s ústavou a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach práve veta v zákone o hlavnom meste, podľa ktorej počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca.

Akonáhle vyjde nález Ústavného súdu v Zbierke zákonov, táto sporná veta prestane byť účinná. Parlament má pol roka na to, aby ju opravil – dal do súladu s ústavou. Ak to neurobí, prestane definitívne platiť.

Vo zvyšnej časti návrhu Ústavný súd nevyhovel Dobrovodskému. K rozhodnutiu pripojil odlišné stanovisko sudca Rastislav Kaššák, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia rozhodnutia. S čím presne sa nestotožnil, bude známe neskôr.

Plénum Ústavného súdu ešte nevyhovelo návrhu generálneho prokurátora Maroša Žilinku v prípade zákona o meste Košice. Žilinka namietal na podnet väčšiny starostov mestských častí v Košiciach, že je protiústavné, ak novelou odňali obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v referende.

Žilinka poukazoval na to, že všetci ostatní obyvatelia s trvalým pobytom na území Slovenska, a to vrátane mestských častí Bratislavy, majú zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie.

Zatiaľ nie je známe bližšie odôvodnenie, prečo plénum Ústavného súdu Žilinkovmu podnetu nevyhovelo.

Výsluch svedka Petra Tótha sa skončil, ale na Špecializovaný trestný...

Odkaz: https://dennikn.sk/minuta/5415633/

Výsluch svedka Petra Tótha sa skončil, ale na Špecializovaný trestný...

Výsluch svedka Petra Tótha sa skončil, ale na Špecializovaný trestný súd musí prísť opäť. Kočnerov obhajca Marek Para totiž chce odstraňovať rozpory, a to sa nedá bez zápisnice z výpovede.

Tá však nie je ešte úplne skompletizovaná a skontrolovaná. Po troch dňoch má zhruba 80 strán. Tótha predvolal predseda senátu Miroslav Mazúch na 8. júla.

Po výsluchu Tótha sa tak zopakovala situácia ako v máji so svedkom Zoltánom Andruskóom. Aj ten bude opäť vypovedať, a to len kvôli odstraňovaniu rozporov v júli. Jeho senát predvolal na 6. júla.

V obnovenom procese s exšéfom policajných odposluchov Jozefom Rehákom vypovedal...

Odkaz: https://dennikn.sk/minuta/5415923/

V obnovenom procese s exšéfom policajných odposluchov Jozefom Rehákom vypovedal...

V obnovenom procese s exšéfom policajných odposluchov Jozefom Rehákom vypovedal bývalý člen sýkorovcov, na 20 rokov odsúdený Martin Kováč, aj bývalý funkcionár NAKA Bernard Slobodník.

S ďalším sýkorovcom Jurijom Fejerom, ktorý si odpykáva trest v Ilave, sa súd spojil cez videokonferenčné zariadenie.

Svedok Kováč potvrdil, že obžalovaný Rehák mal dávať ich zločineckému gangu informácie o policajných raziách, za čo od šéfa gangu Róberta Lališa údajne dostával finančnú odmenu okolo 30-tisíc korún.

Svedok robil Lališovi šoféra a ochrankára a pamätá si, že raz mu domov do Šale niesol obálku s peniazmi aj on osobne.

„Lališ vždy povedal, že máme takú alebo onakú informáciu. Peniaze od Lališa mu nosili iní dvaja členovia, ale raz ísť nemohli, preto som išiel ja. Nepozeral som do obálky, ale predpokladám, že tam boli peniaze ako vždy,“ vypovedal Kováč s tým, že o tom, že Rehák dostával od nich peniaze, vedela len hŕstka ľudí okolo Lališa.

O aké informácie malo presne ísť, nevedel svedok konkretizovať. „Keď sme boli v hľadáčiku, Lališ nám len povedal, že sledujú vás, odpočúvajú, dávajte si pozor,“ doplnil Kováč.

Napokon došlo medzi ním a obžalovaným aj na konfrontáciu tvárou v tvár, kde mu do očí zopakoval podstatu toho, čo uviedol pred samosudcom. „Nie je to pravda. Nikdy som žiadne informácie nevynášal a nikdy som od nich žiadne peniaze nedostal,“ zdôraznil Rehák.

Svedok Slobodník síce obžalovaného poznal, ale udržiavali iba pracovný vzťah. K žalovaným skutkom sa bližšie nevedel vyjadriť.

Bývalého šéfa policajných odposluchov Reháka zadržali v rámci policajnej akcie Judáš začiatkom decembra 2020.

Špecializovaný súd ho v roku 2023 uznal za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sýkorovci, ktorej mal za peniaze vynášať informácie z prostredia polície, a za dva skutky prijímania úplatku. Do nich mali byť zapojení i ďalší policajní funkcionári. Výška úplatkov sa v jednom skutku mala pohybovať zhruba okolo 16-tisíc eur a v druhom 17-tisíc eur.

Súd mu vymeral úhrnný trest odňatia slobody na 11 rokov. Najvyšší súd rozsudok zrušil a vec vrátil Špecializovanému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a znovu rozhodol. (tasr, n)

Autor: Marek Bažík

Samosprávy budú musieť rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu, reaguje...

Odkaz: https://dennikn.sk/minuta/5416156/

Samosprávy budú musieť rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu, reaguje...

Samosprávy budú musieť rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu, reaguje ZMOS na rozhodnutie Ústavného súdu, že volebné obvody v Bratislave ho porušujú. Predseda Jozef Božik varuje, že v opačnom prípade hrozí zrušenie výsledkov volieb v jednotlivých mestách a obciach.

Božik tvrdí, že ZMOS rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu a zaoberať sa ním bude musieť mestské zastupiteľstvo hlavného mesta aj parlament.

Väčšina samospráv má podľa neho vôľu riešiť volebné obvody v zmysle podnetov verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý sa vyjadril, že je to jeho povinnosť zo zákona, aby upozornil generálnu prokuratúru na porušovanie ústavy.

„Tým budú musieť mestské zastupiteľstvá, poprípade obecné zastupiteľstvá, pokiaľ majú viac obvodov, jasne rešpektovať ústavné princípy, o ktorých sa v minulosti až tak často nehovorilo. Dnes nastal čas, keď sa tomuto musíme prispôsobiť,“ povedal Božik.ň

Spomenul, že aj Partizánske, kde je primátorom, čaká rokovanie o volebných obvodoch a o tom, že niektoré mestské časti budú spojené do jedného volebného obvodu tak, aby mesto rešpektovalo ústavný princíp rovnosti váhy hlasu.

Dodal, že ho mrzí, že sa táto iniciatíva ombudsmana neriešila v roku 2023 alebo 2024, čím by sa samosprávy vyhli tomuto tlaku pred komunálnymi voľbami.

Kontext:

Verejný ochranca práv Dobrovodský vo svojom návrhu upozorňoval , že zákon o hlavnom meste vyžaduje, aby mala každá mestská časť Bratislavy v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca, bez ohľadu na počet jej obyvateľov.

Na Ústavný súd sa obrátil práve preto, že táto podmienka podľa neho znemožňuje vytvorenie volebných obvodov s približne rovnakým počtom obyvateľov na jeden mandát.

V praxi to znamená, že mestské časti s niekoľkonásobne rozdielnym počtom obyvateľov majú rovnaké zastúpenie, čo vedie k výrazným rozdielom vo váhe hlasov. (tasr, n)

Ako Kočner zavelil, nech sa sledovacie komando zameria na Kuciaka. V deň vraždy činnosť tímu ukončil

Odkaz: https://dennikn.sk/5414962/ako-kocner-zavelil-nech-sa-sledovacie-komando-zameria-na-kuciaka-v-den-vrazdy-cinnost-timu-ukoncil/

Ako Kočner zavelil, nech sa sledovacie komando zameria na Kuciaka. V deň vraždy činnosť tímu ukončil

Tretí proces s obžalovanými objednávateľmi vraždy novinára Jána Kuciaka bude stáť na detailoch. Ukázal to výsluch jedného z kľúčových svedkov Petra Tótha, ktorý ešte aj v čase vraždy s Marianom Kočnerom spolupracoval.

Úvodný záznam v správe zo sledovania novinára Aktualít, ktorý vznikol na objednávku Mariana Kočnera, znel takto: „4. október 2017, čas 12.10 začatý záchyt Jána Kuciaka na Prievozskej ulici 14 v Bratislave.“ O pár mesiacov neskôr, vo februári 2018, ho so snúbenicou Martinou Kušnírovou našla polícia zastrelených v ich dome vo Veľkej Mači.

Z objednávky vraždy novinára je obžalovaný práve Kočner. Práve on dal podľa jeho vtedajšieho spolupracovníka Petra Tótha pokyn na sledovanie Kuciaka. V roku 2017 spoločne s Kočnerom pracoval na projekte Na pranieri, ktorého cieľom bolo diskreditovať novinárov takzvaného hlavného prúdu.

„Označil by som ten projekt ako strážneho psa strážnych psov,“ vypovedal Tóth v stredu na Špecializovanom trestnom súde. Hovoril o sledovaní, ktoré podľa obžaloby viedlo k vražde. Keď pochopil, že sledovanie a celý projekt bol len akousi zásterkou či alibi pre Kočnera, začal v septembri 2018 s políciou spolupracovať.

Dnes je z neho dôležitý svedok. Na súde v treťom opakovanom procese vypovedá už tri dni a stále neskončil. Cestu do Pezinka na špecializovaný súd si bývalý novinár a príslušník Slovenskej informačnej služby Peter Tóth zopakuje aj v júli.

Vypovedá druhýkrát, no obšírnejšie

„Je to podstatná výpoveď pre toto trestné konanie. Teraz je trošku obšírnejšia, ale to je dané väčším záujmom senátu ísť viac do hĺbky pri jeho výsluchu,“ zhodnotil Roman Kvasnica, ktorý zastupuje rodičov zavraždených. „Z nášho pohľadu je to svedok na úrovni svedka Zoltána Andruskóa. Preto je jeho vypočúvanie také dôkladné,“ dodal.

Andruskó tvrdí,[lock] že vraždu Kuciaka si u neho objednala Kočnerova spolupracovníčka Alena Zsuzsová, vypovedal o tom v máji. Aj on sa ešte v júli na súd vráti. Je to ďalší svedok, ktoré spája Kočnera so zastrelením novinára.

Na rozdiel od Andruskóa, ktorý si tento rok zopakoval svoju výpoveď na súde už po tretí raz, Tóth vypovedal len v roku 2020 na prvom procese. Už vtedy označil Kočnera a Zsuzsovú za spolupáchateľov vraždy. Napriek jeho aj Andruskóovmu svedectvu ich však súd oslobodil.

Prečítajte si tiež

Svedok Peter Tóth zase začal vypovedať, sudca musel Kočnera upozorniť, nech udrží „kamennú tvár“

Preto sa proces opakoval a v roku 2022 sa Tóth rozhodol, že vypovedať nebude. V júni 2026 však už opäť trpezlivo odpovedá na súde na všetky otázky. Pýtali sa prokurátori, obhajoba, Kočner aj členovia senátu. Predseda Miroslav Mazúch sa zameral najmä na sledovanie Kuciaka a išiel do detailov.

Aj Kočnerov obhajca Marek Para v závere výsluchu Tótha potvrdil, že časť týkajúca sa sledovania „je rozhodujúca“.

Po troch dňoch si všímal už aj Kočnerove grimasy

Absolvovať výsluch na súde tri dni po sebe, pričom každé pojednávanie trvalo zhruba osem hodín, je mimoriadne náročné. Ukázalo sa to už v máji, keď vypovedal Zoltán Andruskó, ktorý už bol v tretí deň unavený a podráždený.

Podobná situácia sa zopakovala aj pri Petrovi Tóthovi. Ten v stredu po hodinách svedectva zrazu prerušil vetu a požiadal predsedu senátu Miroslava Mazúcha, aby upozornil Kočnera, nech ho prestane hypnotizovať. „Nie som útlocitný, ale neustále ma hypnotizuje pohľadom,“ dodal.

Sudca svedkovi vysvetlil, že obžalovaný má právo ho sledovať. Tóth sa vzápätí opýtal, či má právo aj robiť grimasy. „Kočner, žiadne grimasy,“ napomenul obžalovaného predseda senátu a pripomenul mu, že počas výpovede svedkov musí zachovávať kamennú tvár. Kočner zareagoval tak, že si dal ruky cez tvár a povedal, že tak bude sedieť do konca Tóthovho výsluchu. Napokon v tejto pozícii vydržal len chvíľku.

V stredu však celé pojednávanie neabsolvoval. Pred obednou prestávkou požiadal senát, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, pretože mu nie je dobre. Vyhlásil, že stav sa mu zhoršil v súvislosti s histamínovou intoleranciou.

Veľká Mača číslo 558

Kuciak nebol verejne známou osobou. Zistiť kde býva a akým autom jazdí, nebolo jednoduché. A tak Tóth požiadal Kočnera, či nemôže získať údaje z polície. Často sa totiž chválil známosťou s nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom, ktorý mal kontakty v polícii a neraz podľa Tótha vynášal z vyšetrovaní informácie pre Kočnera. A tak sa v tomto prípade o vec opäť postaral a sledovaciemu komandu dodal vzťahový diagram vypracovaný policajtmi.

Vzťahový diagram je takzvaný pavúk, ktorý pri lustrácii osôb používa polícia. Jeho súčasťou je bydlisko lustrovaných, a ak používajú auto napísané na svoje meno, tak aj typ vozidla s evidenčným číslom. Tóth na súde opísal, že pri Kuciakovi vznikol už v úvode problém. V „pavúku“ mal ako bydlisko uvedenú obec pri Bytči, kde žili jeho rodičia.

„Bolo nereálne, že by tam býval, keďže denne chodil do práce do Bratislavy,“ vysvetľoval Tóth. Ale cez auto a adresu redakcie dokázali Kuciaka vystopovať. Preto sa aj záznam začína na Prievozskej ulici pred redakciou Aktualít. Tóth vypovedal, že až neskôr mu Kočner poslal správu s jednoduchým znením: Veľká Mača 558. Adresu domu, v ktorom býval Kuciak s Kušnírovou.

Ján Kuciak a Martina Kušnírová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Príprava na február?

Tóth počas výsluchu niekoľkokrát zopakoval, že sledovanie Kuciaka k ničomu neviedlo. Od Miroslava Kriaka, ktorý zabezpečoval sledovanie, mal informácie, že „motanie sa okolo Kuciaka nemalo z pohľadu získania nejakých bulvárnych alebo investigatívnych informácií žiaden zmysel“.

Novinár chodil vlastne len z domu do práce a späť. „Ten chlapec je mních,“ opakoval vraj Kriak počas sledovania Tóthovi. „Kuciak spozorovaný v bufete,“ znel jeden z banálnych záznamov. Na obed niečo zjedol a cestou domov si v stánku s rýchlym občerstvením kúpil minerálku a obloženú žemľu.

V záznamoch sa objavovala aj neznáma „ANNA“ – označili tak Kuciakovu snúbenicu. Tóth vysvetlil, že pri záznamoch o nej využil Kriak „spravodajskú formu označovania neznámej osoby“. V čase sledovania totiž komando nevedelo, že Kuciak žije s Martinou Kušnírovou.

Peter Tóth sa s novinármi vôbec nebavil. Počas troch dní sa im vyhýbal a pri konfrontácii s otázkami mlčal. Foto N – Šimon Kern

Na tento detail sa pýtal predseda senátu Mazúch, ktorého rovnako zaujal aj ďalší záznam. Kriak do správy napísal, že v dome akoby nefungovalo svetlo, lebo sa nesvietilo. Spomenul, že pri dome je aj záhradný domček.

Sudcu zaujímalo, odkiaľ to mohol vedieť, keď predtým Tóth tvrdil, že o vnútro bydliska sa u Kuciaka ani u žiadneho iného sledovaného novinára nezaujímali. „Absolútne a nikdy taká požiadavka nebola, aby niekto vstupoval na pozemok alebo do objektu,“ vyhlásil Tóth a vysvetľoval, že záznam zrejme vznikol vďaka tomu, že cez otvorenú bránu rodinného domu videli na pozemok.

Tieto otázky boli dôležité, pretože je už známe, že právoplatne odsúdený vrah Miroslav Marček čakal vo februári na Kuciaka práve v záhradnom domčeku.

Otázka teda vzbudila dojem, že by tento opis mohol neskôr pomôcť vrahom. Uvedomil si to zjavne aj Tóth a začal Kriaka vyviňovať, že len chcel opisom zdôrazniť, ako skromne Kuciak a jeho partnerka žili. Rovnako zaznamenal, že si dom svojpomocne opravovali.

Podstatnú časť sledovacieho materiálu vymazal

Sledovacie komando sa Kuciakovi venovalo niekoľko dní a spravilo okolo dvadsať fotografií. Štyri z nich odovzdal Tóth polícii a v stredu o nich hovoril na súde. Najskôr len opisoval, ako si pamätá, čo zachytávali. Následne mu predložili spis, v ktorom zábery aj spoznal.

Bol to dôležitý moment. Tieto fotografie boli aj na USB kľúči, ktorý Tóth odovzdal. Tento kľúč pôvodne odovzdal Kočnerovi na záver sledovania novinárov. Podľa obžaloby je to jeden z dôkazov, ktorý spája Kočnera s vraždou.

Tóth odovzdal polícii aj Kočnerov mobil iPhone 10 Bentley. Ten mu pôvodne dala Karolína Kočnerová, teda manželka obžalovaného. Vďaka telefónu sa dokázal Tóth v čase Kočnerovej väzby spojiť so Zsuzsovou. V lete 2018 však netušil, s kým v skutočnosti komunikuje, pretože bola v mobile uložená pod iným menom. Pochopil to po jej zadržaní koncom septembra toho roka. Vtedy si aj uvedomil, že sledovanie Kuciaka na jeseň 2017 malo spojitosť s jeho smrťou o niekoľko mesiacov neskôr.

Keď sa v tejto časti dostal k slovu Kočner, zaujímalo ho, prečo Tóth vybral pre políciu len štyri fotografie, keď nafotených ich bolo oveľa viac. Prečo neodovzdal všetky?

„Keď som odovzdával tieto veci, bol stav môjho archívu v počítači iný ako vo februári 2018,“ odpovedal Tóth. „Ako som mohol vo februári vedieť, že v dôsledku nerozvážneho počínania obžalovaného Kočnera sa proti svojej vôli stanem svedkom trestnej veci úkladnej vraždy?“ reagoval protiotázkou.

Odpoveď zaujala člena senátu Mareka Fila, ktorý chcel vedieť, prečo materiál zo sledovania vymazával. Tóth vysvetlil, že mazal podstatnú časť informačného balastu zo sledovania, pretože šetril priestor v notebooku. „Považujem za malý zázrak, že som vôbec nejaké fotografie Kuciaka mal,“ dodal.

Polícii zábery odovzdal v októbri 2018. Rovnako skartoval aj väčšinu motákov, ktoré mu poslal Kočner z väzby s rôznymi inštrukciami.

Tóth si uvedomuje, že mohol celý materiál ukladať na samostatný USB kľúč, vysvetľoval však, že vtedy tak nerozmýšľal. Vychádzal z toho, že vo februári 2018 odovzdal Kočnerovi všetok materiál zo sledovania.

Napokon polícia či obhajoba si podľa neho mohli počítač od neho vyžiadať a mazaný materiál by zrejme spätne získali. Nikto to však neurobil. V roku 2020 notebook „ekologicky zlikvidoval“. Už teda neexistuje.

Tóth tiež tvrdí, že v čase, keď sa obrátil na políciu, už nemal mobil, s ktorým po zadržaní Kočnera v lete 2018 komunikoval so Zsuzsovou.

Kľúčová otázka: Sledoval Kuciaka aj niekto iný?

Sudcu Jána Buvalu zaujal iný detail Tóthovej výpovede. Raz totiž v súvislosti s Kriakovým komandom hovoril o paparazzovaní a inokedy o sledovaní. Člen senátu chcel vedieť prečo.

Svedok vysvetlil, že sledovanie spájal najmä s pôvodným zámerom – vznikom projektu Na pranieri. Súčasťou toho mala byť aj bulvárna časť či sekcia s investigatívnym obsahom. Preto vraj rozlišoval medzi tými pojmami.

Kľúčovejšia však bola otázka, či má svedok informáciu o tom, že by sa počas sledovania o Kuciaka zaujímal aj niekto iný. Teda či si Kriakov tím nevšimol, že by novinára sledovala aj nejaká iná skupina.

„Nie, takú vedomosť som nemal,“ odpovedal jednoznačne Tóth.

Aj táto odpoveď môže byť dôležitá. Je to podporný dôkaz, že na USB kľúčoch medzi fotkami či videami zo sledovania nemohli byť materiály od niekoho iného a všetky pochádzajú od jedného zadávateľa – Kočnera.

Proces bude stáť na detailoch

Aj takéto detaily a navonok nenápadné otázky a odpovede sú v procese zásadné pre rozhodovanie sudcov. Verejnosť sa o tom, že na detailoch záleží, mohla presvedčiť už v utorok z Kočnerovej reakcie pri prehrávaní jeho telefonátov z väzby Tóthovi. Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že sa bude snažiť svedka nachytať na každom slovíčku.

Napríklad aj na tom, aký je rozdiel medzi slovami „odj*bať“ a „zaj*bať“.

Tóth totiž v pondelok tvrdil, že už v lete 2017 počas ich spoločnej dovolenky na Kočnerovej luxusnej jachte obžalovaný hovoril, že treba „odj*bať novinára“, aby bol pokoj. V telefonáte z väzby však Kočner v súvislosti s vraždou podnikateľa Vladimíra Bachledu hovoril o tom, že ho musel niekto „zaj*bať“.

Týmto rozdielom presviedčal senát, že keď hovorí o vražde, používa slovo „zaj*bať“ a nie „odj*bať“, ako tvrdil v pondelok Tóth.

„Tisíc percent je to o detailoch,“ reagoval Kočnerov advokát Para na zmienku, či budú podstatné. „Stopercentne už aj z tých otázok súdu vidieť, že sa zameriava na každú jednu okolnosť, ktorá má význam pre hodnotenie,“ dodal obhajca s tým, že Tótha veľmi podrobne s klientom počúvali.

Naznačil, že sa svojimi otázkami zamerali na to, čo svedok vydával alebo nevydával polícii, či tam niečo nechýbalo a podobne. „Skutočne pôjde o detaily, ale nemôžem ich ešte prezradiť,“ povedal Para. Napriek tomu v nasledujúcej odpovedi prezradil, že využijú aj Tóthovo tvrdenie o tom, že fotografie zo sledovania Kuciaka boli vo veľmi zlej kvalite a ten, kto ho nepoznal, ho na základe takýchto záberov nemohol spoznať.

„Aj s týmto detailom tiež pracujeme,“ dodal.

V deň vraždy Kočner ukončil sledovanie

Obžalovaný sa svedka pýtal aj na to, prečo dal Kuciaka sledovať až v októbri, keď o ňom prvý článok napísal v januári 2017. Tótha sa opýtal, ako si to vysvetľuje. „Nevysvetľujem si to nijak. Vy ste rozhodovali, čo sa má kedy robiť,“ odpovedal rázne.

Na súde si musia vykať aj ľudia, ktorí sú si známi a tykali si. Tóth a Kočner si boli v minulosti blízki, no ich vzťah taký v súčasnosti nie je. Podľa Petra Tótha sa napríklad stále zhodujú v názore na takzvaný mainstream.

Do konfrontácie Kočnera a svedka vstúpil predseda senátu ešte s jednou podstatnou otázkou. Sudca Mazúch sa opýtal, či Tóth vedel v roku 2017 o priamej konfrontácii Kočnera s novinárom Kuciakom. Svedok si spomenul na medializovaný telefonát, v ktorom sa Kočner vyhrážal novinárovi a hovoril, že bude na neho hľadať špinu. A nielen na neho, ale aj na jeho rodinu.

Telefonát prebehol v septembri 2017. Po ňom Kočner „zavelil“, že sa má komando zamerať na Kuciaka. Kriak so svojimi ľuďmi sa zameral aj na ďalších novinárov verejne známych ľudí.

Prečítajte si tiež

Kočner zopakoval, že ho Kuciak nezaujímal. Prečo mu písal na Vianoce v roku 2017, si nespomenul

Trvalo to do 21. februára 2018. Vtedy okolo jednej v noci prišla Tóthovi správa od Kočnera, že ukončuje činnosť Kriakovho tímu. Tóth si ju prečítal až po niekoľkých hodinách. „Chodil som totiž veľmi skoro spávať, lebo som skoro vstával,“ vysvetlil.

Práve v ten deň vrahovia zastrelili vo Veľkej Mači Kuciaka aj jeho snúbenicu. Verejnosť sa to dozvedela až o päť dní neskôr – v pondelok 26. februára skoro ráno. Večer predtým ich telá našli policajti.

Foto N – Šimon Kern

Autor: Veronika Prušová

Svedok Tóth vypovedal o sledovaní novinára Kuciaka

Odkaz: https://hn24.hnonline.sk/hn24/96288165-svedok-toth-vypovedal-o-sledovani-novinara-kuciaka

Svedok Tóth vypovedal o sledovaní novinára Kuciaka

Zadanie od Mariana Kočnera sa podľa svedka týkalo celkovo do 20 osôb. Okrem viacerých novinárov aj vtedajšieho generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, jeho sledovanie však bolo podľa Tótha len „fingované“.

Svedok Peter Tóth vypovedal na stredajšom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku o sledovaní novinára Jána Kuciaka z októbra 2017. Potvrdil, že požiadavku dostal od obžalovaného Mariana Kočnera a „paparazzovaním“ poveril Miroslava Kriaka s jeho tímom.

„Určite som to zadal sprostredkovane na osobnom stretnutí s pánom Kriakom. My sme sa za takýmto účelom vždy stretávali v kaviarni na rohu ulíc Tomášikova a Mierová v Bratislave. V blízkosti finančného riaditeľstva, kde bol Kriak v tom čase služobne zaradený,“ ozrejmil Tóth.

Svedok Kriakovi povedal, že ide o Kuciaka, ktorý v tom čase pracoval ako novinár v Aktualitách a ústne mu poskytol základné informácie z nafotených lustračných diagramov.

„Kriak si to väčšinou zapísal a potom už vedel, čo má robiť,“ podotkol. Neskôr mu mohol poskytnúť aj informáciu o reálnom Kuciakovom bydlisku, ktorú mal od Mariana Kočnera.

Doplnil, že výstupy zo sledovania mu Kriak odovzdal vždy na USB kľúči, ktorý následne odovzdal obžalovanému. „Na USB kľúči určite boli aj fotografie, ale teraz neviem, či boli vložené do textového súboru,“ dodal s tým, že tieto fotografie boli veľmi nekvalitné.

„Neviem, či to vyplynulo z textu alebo z ústneho podania pána Kriaka, ale z jeho zistení malo vyplývať, že v priebehu víkendu Ján Kuciak pracoval manuálne na rekonštrukcii domu vo Veľkej Mači,“ ozrejmil.

Zadanie od Mariana Kočnera sa podľa svedka týkalo celkovo do 20 osôb. Okrem viacerých novinárov aj vtedajšieho generálneho prokurátora SR Jaromíra Čižnára, jeho sledovanie však bolo podľa Tótha len „fingované“.

Tím sledoval aj vtedajšieho predsedu Krajského súdu v Bratislave, ale s nulovým výsledkom. „Obžalovaný podal požiadavku aj na sledovanie vtedajšieho advokáta a politika Daniela Lipšica. Tím ho vykonal,“ podotkol Tóth. Ako pokračoval, Kriak zachytil i vtedajšieho riaditeľa bezpečnostnej sekcie Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu, ktorý sa stretol s Marekom Gašparecom.

„My sme raz s Kriakom iba náhodne urobili fotku Dušana Kováčika. Nespomínam si, či sa to odovzdalo Marianovi K.,“ doplnil svedok. Obžalovaný zadal podľa Tótha aj sledovanie Richarda Sulíka. „Výsledky zo sledovania som odovzdal Marianovi K.,“ spresnil. Z výpovedí svedka vyplýva, že výstupy zo sledovaní mali slúžiť ako podklady pre projekt Na pranieri.

Tóth vypovedá už tretí deň v rade. V pondelok (22. 6.) aj v utorok (23. 6.) absolvoval vždy približne osemhodinový výsluch. Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi K. a Alene Zs. vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian K. a Alena Zs. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd.

Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

Autor: TASR

Robí na mňa grimasy, sťažoval sa Tóth na Kočnera. Sudca ich v procese Kuciak napomenul

Odkaz: https://hnonline.sk/slovensko/96288196-robi-na-mna-grimasy-stazoval-sa-toth-na-kocnera-sudca-ich-v-procese-kuciak-napomenul

Robí na mňa grimasy, sťažoval sa Tóth na Kočnera. Sudca ich v procese Kuciak napomenul

Svedok Peter Tóth priznal, že svoj osobný počítač čistil po marci 2018, teda mesiac po vražde Jána Kuciaka. Mobilný telefón predal.

Tretí deň pokračoval výsluch Petra Tótha.

Odpovedal na otázky senátu.

Dostal sa do sporu s Marianom Kočnerom.

Identifikoval fotografie zo sledovania.

V stredu, symbolicky na Jána, pokračoval tretí deň výsluchu kľúčového svedka Petra Tótha. Bývalý spolupracovník Mariana Kočnera ho usvedčuje z objednávky vraždy novinára. Ani osem rokov po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej nebol objednávateľ odsúdený.

Na súde prehrali Kočnerove telefonáty z väzby. Tóth hovorí o alibi aj vyrábaní dôkazov

V stredu na svedka smerovali otázky zo strany senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Predsedá mu sudca Miroslav Mazúch. Výsluch trvá každý deň aj osem hodín, je to únavné nielen pre svedka, senát, ale aj prítomnú verejnosť. Procesu sa zúčastňujú aj rodiny poškodených a pozorne počúvajú každé slovo.

V článku sa ešte dočítate:

Prečo sledovali aj Richarda Sulíka.

Ako sa dostali k sledovaniu Borisa Beňu.

Sledovali aj Martinu Kušnírovú.

Aké otázky mali na svedka sudcovia.

Dostupné pre predplatiteľov

Medzi bývalými priateľmi vládne citeľná animozita a uprostred výsluchu sa svedok obrátil na senát. „Nie som útlocitný, ale Kočner ma stále hypnotizuje pohľadom. Mohol by sa pozerať pred seba?" požiadal senát. Obžalovaný reagoval, že len pozerá na svedka. Sudca Tótha upozornil, že pojednávanie je verejné a obžalovaný ako aj verejnosť môžu sledovať svedka, aby videli aj to, ako sa pri výpovedi tvári.

„Zachovajte kamennú tvár," obrátil sa sudca na obžalovaného. „Ja ju mám stále," reagoval Kočner. „Podľa mňa robil grimasy," kontroval Tóth. „Grimasy sa nepripúšťajú. Sme v súdnej sieni, vyzerá to tu ako na základnej škole," upozornil prítomných na slušné správanie predseda senátu. Popoludní už Kočner požiadal senát, aby pojednával v jeho neprítomnosti. Ďalšieho výsluchu Tótha sa tak nezúčastnil.

Svedok čelil otázkam

„Aktuálne nie, do budúcnosti nemôže človek nič vylúčiť," reagoval svedok Tóth aj na otázku, či má obavy o svoj život.

Svedectvo kľúčového svedka sa obhajoba snaží spochybniť. Podľa Mareka Paru na bývalého spravodajského dôstojníka tajnej služby musia smerovať konkrétne otázky, lebo v prípade podľa neho ide o detaily. Aj preto sa počas troch dní stále dookola vracali k téme sledovania, či kauze motákov alebo fotografiám a USB kľúčom. Obhajca pre médiá povedal, že svedok sa kŕčovito snaží usvedčiť jeho klienta.

Poukázal na to, že Tóth začal vypovedať a spolupracovať až pol roka po vražde novinára. A hoci polícii odovzdal Kočnerove telefóny, svoj telefón medzitým predal a počítač si priebežne vyčistil. Obhajoba sa domnieva, že o tom, že má Tóth vypovedať na polícii, vedelo viac ľudí. Tóth, ktorý bol pôvodne utajeným svedkom, tvrdil, že o tom informoval len manželku.

Ešte v utorok zaznela aj telefonická komunikácia z väzby medzi Kočnerom a Tóthom, v ktorej okrem iného komentovali zadržanie vrahov novinára. Kočner uviedol, že Tóth interpretoval obsah telefonátov nesprávne a účelovo.

Bolo jasné, že mu Kuciak pije krv, tvrdí Tóth. Ak by Kočner vedel o Slobodníkovom vynášaní, mohlo to byť inak

Advokát poškodených Roman Kvasnica si naopak myslí, že svedectvo Tótha a zdôvodnenie je logické. Pýtal sa ho, kedy získali adresu novinára a kto ju komu posielal. Sledovanie Jána Kuciaka začalo v októbri 2017, podľa Tótha mu vtedy Kočner poslal správu cez Threemu s miestom bydliska.

Na otázku, či on sám žiadal adresu novinára, reagoval, že Kočner chcel, aby začali s prácou na Kuciakovi, tak sa ho Tóth pýtal cez Threemu na adresu. „Avšak medzičasom Kriakova skupina zistila adresu, tak ten údaj od Kočnera bol už dubiózny," dodal Tóth.

Zamerali sa aj na Sulíka

Miroslav Kriak v minulosti pracoval v Slovenskej informačnej službe na odbore sledovania. Kriak naverboval aj ďalších dvoch členov sledovacieho tímu – policajta Štefana Mlynarčíka a Juraja Škripa.

Komandu velil Kriak a zo sledovania robieval výstupy pre Tótha. Pred súdom uviedol, že mu Tóth povedal, že budú sledovanie robiť pre SIS. O tom, že by mali robiť sledovačku pre Kočnera, nepočul ani jeden z trojice.

„S Kriakom sme sa stretávali v bratislavskej kaviarni pri Finančnej správe, kde bol Kriak v tom čase pracovne zaradený," vysvetlil svedok, kde úkoloval sledovačku. Nevedel povedať, či dal Kriakovi aj informáciu o motorovom vozidle, ktorá bola uvedená vo vzťahovom diagrame. „Z činnosti Kriakovej skupiny alebo lustračného diagramu vyplynulo, že používal VW Passat staršej výroby," reagoval svedok na otázku.

Otázky senátu smerovali najmä k sledovaniu Kuciaka, pýtali sa napríklad, či dostal informáciu o mene Anna. Tóth tvrdil, že je to možné. Ďalší z trojice sledovateľov Štefan Mlynarčík totiž vypovedal, že nemali informácie o tom, s kým Ján býva v dome. Zachytili v jeho prítomnosti mladú ženu, no nevedeli, o koho ide. Neznámej, teda Martine Kušnírovej, dali kód Anna.

„Zachytil som ho pred domom s inými osobami, jednou rukou som držal volant a druhou som fotil,“ reagoval Mlynarčík na otázku, či fotili aj Martinu Kušnírovú.

Kriak o žene v prítomnosti Kuciaka informoval aj Tótha, ten tomu vraj nevenoval pozornosť. Matka Martiny však neverí, že jej dcéra bola náhodná obeť, vedela vraj príliš veľa.

Na súde vyšlo najavo, že meno Anna zaznelo v správe o sledovaní najmenej štyrikrát, a bola zaznamenaná aj na videách.

Lustroval Kuciaka, figuruje v Očistci. Súd riešil korupciu, úplatky mali ísť z rúk do rúk. Vorobjov je nevinný

Senát zaujímalo, či počas sledovania novinárov zachytili aj iné osoby. Bolo ich viacero, napríklad stretnutie Dušana Kováčika v istom podniku, alebo Richarda Sulíka v podniku na Kuchajde. „Kočner dúfal, že sa tam podarí zachytiť nejaké kokaínové orgie," povedal svedok. Zachytili aj stretnutie vtedajšieho námestníka SIS Borisa Beňu s Gašparecom.

„To stretnutie s Gašparecom nebolo služobnou činnosťou, ale bohapustými kšeftami so závadovou osobou," reagoval Tóth s tým, že informáciu odovzdal Kočnerovi. V snahe sledovať Daniela Lipšica narazili na Beňu a Tóthove komando z tohto stretnutia vypracovalo záznam. Beňa a Gašparec sa stretli v kaviarni Wespa na Mliekárenskej.

Senát zaujímalo, prečo - ak mali pre projekt Na pranieri sledovať novinárov - sledovali politikov a iných ľudí. Na priamu otázku sudcu, či Tóth zadal Kriakovi požiadavku aj na iných ľudí ako z novinárskeho prostredia, reagoval súhlasne.

„Vždy som mu zadal takú požiadavku, akú stanovil Kočner," odvetil na otázku senátu. Výsledky zo sledovania vraj dával vždy len Kočnerovi.

Miroslav Kriak sa v čase, keď sledovali novinárov, stretával s bývalým policajným viceprezidentom Jaroslavom Málikom. Ukázalo to vyšetrovanie Kuciakovej vraždy. Meno Málika spomínal aj Tóth, podľa neho si Kriak u neho zháňal informácie. Málik to v minulosti odmietol, priznal však, že sa pozná aj s Tóthom.

Predložili mu fotografie

Senát sa pýtal svedka aj na informácie ohľadom kauzy Technopol 2. Na stretnutí Tótha s Kočnerovým známym Dučákom a advokátom Ivanom Šabíkom pod Starým mostom zaznela informácia o tejto kauze.

„ Dučák povedal, že Kočner svojim konaním ohrozuje celý systém a začal vymenovávať, že je spolu so synom angažovaný v kauze Technopol," spomína svedok. Dučák podľa neho hovoril, že Kočner „nás všetkých dostane do basy". Podľa Tótha bol Dučák hystericky, v stave totálneho rozčúlenia. Svedok v minulosti tvrdil aj to, že mu Norbert Bödör ukazoval správy z aplikácie Signal o stave vyšetrovania kauzy Technopol. V nej sú stíhaní Kočnerovi ľudia.

Sudca Ján Buvala sa svedka spýtal, prečo hovorí o sledovaní novinárov ako o paparazzovaní. Tóth tvrdí, že z jeho strany nejde o eufemizmus, vnímal projekt Na pranieri ako novinársky projekt.

Slovo si vzal Kočner. Andruskó mu musel vysvetliť, prečo si myslel, že sú so Zsuzsovou milenci

Sudkyňa Renáta Radovčičová sa ho zas dopytovala, či mal z tej sledovacej činnosti nejaký prospech. „Bol som nadšený z toho, že konečne bude existovať mediálny projekt, ktorý by som označil ako strážneho psa strážnych psov. Tak som povedal, že na ňom budem participovať bez nároku na finančnú odmenu. Súčasťou projektu bolo, že Kočner mi pomôže financovať vozidlá," reagoval. Kočner pritom včera spomenul benefity, ktoré Tóthovi plynuli z ich spolupráce.

Prokurátori svedkovi predložili na identifikáciu štyri fotografie zo sledovania novinára Kuciaka. Ten potvrdil, že ide o fotografie od Kriakovej skupiny. Zachytili na nich novinára na autobusovej stanici, pred redakciou Aktualít, pri rekonštrukcii rodinného domu vo Veľkej Mači, aj pri interakcii so susedmi. Podľa svedka tých fotiek bolo viac, asi tak do dvadsať.

Na to sa Kočner svedka spýtal, prečo zasahoval do materiálu a polícii selektívne vydal len štyri fotografie a neodovzdal vyšetrovateľovi celý materiál.

„Povedal som, že som prekopíroval výsledky tímu Kriaka jedna k jednej, a to v čase stavu môjho archívu k februáru 2018, keď Marian Kočner požadoval vyhotovenie vyúčtovania USB kľúčov. Ak sa nemýlim, v októbri alebo v novembri 2018, bol stav môjho archívu iný ako vo februári 2018. Ako som mohol tušiť, že sa v dôsledku nerozvážneho počínania Kočnera stanem svedkom úkladnej vraždy?" odvetil.

Dodal, že nič nebránilo polícii, aby požiadali o jeho osobný počítač, ale nikto oň nejavil záujem.

Mazal počítač

Tóth zopakoval, že väčšinu dát v počítači vymazal, no presne si nepamätal kedy, ale mohlo to byť po marci 2018. Priznal, že vymazal podstatnú časť informačného balastu, ktorý vyplynul z činnosti Kriakovho tímu, lebo šetril priestor. Bolo to asi mesiac po vražde a tiež po prvej Kočnerovej výpovedi pred vyšetrovateľom.

Mobilný telefón zas predal ešte predtým, ako začal spolupracovať s políciou. Nevedel kedy presne, bolo to v čase medzi 27.9. a 5.10. 2018. Teda v období, keď polícia zadržala vrahov Jána Kuciaka.

Paru zaujímalo, prečo zachoval práve tieto štyri na súde predložené fotografie. „Pravdepodobne, keď som to v počítači vymazával, tak som si zrejme povedal, že zachovám aspoň tieto fotografie," reagoval s tým, že chápe, že otázka smeruje k tomu, že to mohol nahrať na USB kľúč.

„Opakovane hovoríte, že polícia ani obhajoba od vás nežiadali prístup k počítaču. Ako to mohli od vás žiadať, keď o tom obsahu nemali vedomosť?" spýtal sa Para. „Otázka je mierne zavádzajúca, lebo ak vydávam elektronicky uchované dôkazy, tak to implikuje, že museli byť niekde uložené, a nikto to odo mňa nežiadal," reagoval svedok.

Podľa Kočnera si Tóth zachoval len fotografie, ktoré pre projekt Na pranieri nemali nejaký význam. Narážal aj na to, že Tóth sám sledoval novinára a nafotil ho, no fotografiu z počítača vymazal. Svedok sa bránil, že jeho fotografia bola ešte nekvalitnejšia ako tie štyri.

Na snímke niekdajší príslušník Slovenskej informačnej služby Peter Tóth.

FOTO: TASR/Martin Baumann

Sudcu zaujímalo, či mal Branislav Zurian jeho dôveru. Jemu sa totiž Tóth zveril ako prvému. „Zaregistroval som ho len na tlačovke. A príchod Zuriana na čelo NAKA bol spojený s očistou polície a neostávalo mi nič iné, ako mu dôverovať, evidentne mal dôveru prezidenta PPZ Lučanského," povedal svedok. Zurian po celý čas k svedkovi vystupoval zodpovedne, na nič ho nenavádzal ani mu nekládol sugestívne otázky.

„Viem, prečo sa pýtam, odporúčal vám pána Zuriana pán Böhm?" spýtal sa ho Kočner. Sudca otázku nepripustil.

„Predtým, ako ste sa stretli so Zurianom, odporučila vám ho nejaká iná osoba?" spresnil otázku. Tóth totiž tvrdí, že zavolal na políciu, nechal na seba číslo a Zurian sa mu sám ozval. Kočner chcel, aby Tóth odpovedal len áno či nie. Svedok však odpovedal, že jemu nemusí nikto odporúčať, na koho sa má obracať.

Ukázali mu dôkazné materiály

Prokurátori na súde predkladali aj dôkazné materiály, ku ktorým sa mal svedok vyjadriť. Ukázali mu puzdro, v ktorom mu podľa jeho slov Karolína Kočnerová staršia vydala telefón. Zobral ho domov, dal ho na nabíjačku a vytiahol si z neho telefónne číslo na SIS Alino. Neskôr ho vydal vyšetrovateľovi.

Predložili mu čierny iPhone, ktorý bol priložený Andreou Kočnerovou k písomnostiam, ktoré si k nemu odložila. Vydal ho vyšetrovateľovi Petrovi Juhásovi. Predpokladá, že bol vybitý a nedotýkal sa ho.

Ďalej mu predložili tri USB kľúče, dva z nich odovzdal ako vyúčtovacie kľúče Kočnerovi.

Predložili mu aj albumy s fotografiami a spýtali sa, či je medzi nimi aj ním vyhotovená fotografia. Po dlhom listovaní svedok povedal, že jedna fotografia by sa mohla podobať na tú, ktorú vyhotovil. V spise je však priradená ku dňu sledovania Kriakom. Fotka z bufetu redakcie Aktualít, ktorú už na súde spomínal, medzi tými fotografiami nie je. Zaujímal sa o ňu Para.

Svedok povedal, že asi taká fotografia neexistuje a myslel si to nesprávne. Vraj sa o nej len písalo v správe sledovateľov.

Sudca preto prečítal text sledovateľov k fotografiám. 11.októbra o 12.15h: Kuciak spozorovaný v bufete, kúpil si menu a bufet opustil. V stánku si kúpil obloženú žemľu a minerálku a prešiel na nástupište číslo 5. Svedok to komentoval slovami, že Kriak mu vravel, že sa Kuciak nezdravo stravoval.

Sudca sa ho spýtal na informáciu, ktorá zaznela zo spisu sledovacieho komanda, že v dome Jána Kuciaka nie sú závesy, je tam tma a zrejme prespáva v letnom domčeku. „Načo je v správe opísaný priestor domu a letného domčeka?" spýtal sa Mazúch. Bývalý siskár tvrdí, že Kriak to popisoval tak ako to zachytil od cesty a chcel poukázať na to, že Ján Kuciak žije skromne, dom je v žalostnom stave a snaží sa ho dať svojpomocne do poriadku.

Zopakoval ešte, že mu Kriak vravel, že „táto robota nemá zmysel, ten chlapec je mních". Odmietol, že by Kriak chcel vstupovať do jeho súkromia. Ani Kočner vraj nedal pokyn na zasahovanie do súkromia.

Jeden zo sledovateľov zas cestoval v autobuse smerom do Galanty s Kuciakom, sadol si za neho a opísal, čo pozeral novinár v mobilnom telefóne.

Sudca svedkovi predložil aj vzťahový diagram Jána Kuciaka. Svedok poprel, že by predložený vzťahový diagram bol súčasťou tých, ktoré mu odovzdal Kočner. Je tam uvedený trvalý pobyt Veľká Mača Galanta, od 20. júla 2017.

„Avšak na tom diagrame, ktorý som dostal od Kočnera, bola uvedená adresa v Bytči," reagoval svedok. Nebolo tam pri mene novinára uvedené motorové vozidlo. Pri osobe brata je uvedené motorové vozidlo VW Passat.

Exsiskár tvrdil, že Kriakovmu tímu značku vozidla, ktoré mal používať Kuciak, asi neposunul. Nepamätal si na to. Sudca sa ho pýtal, že ak by túto informáciu mal, tak od koho by ju mal. Povedal, že len od Kočnera.

Výsluch svedka Petra Tótha bol ukončený, predvolaný bude 8. júla ešte pre odstránenie rozporov v jeho výpovedi. Naplánované je aj odstránenie rozporov vo výpovedi Zoltána Andruskóa.

Autor: Katarína Šelestiaková

Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním pre vraždu v Gelnici

Odkaz: https://hnonline.sk/slovensko/96288204-susko-je-pripraveny-nariadit-dohlad-nad-sudnym-konanim-pre-vrazdu-v-gelnici

Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním pre vraždu v Gelnici

Minister má informácie, že zákaz priblíženia žena požadovala v čase, keď bol páchateľ vo väzbe.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v prípade vraždy ženy v Gelnici. Ak v prípade zlyhal štát, budú sa zamýšľať nad systémovými zmenami. Uviedol to médiám pred stredajším rokovaním vlády.

„Som pripravený nariadiť aj dohľad nad týmto súdnym konaním. Je to moja právomoc z hľadiska procesného postupu súdu,“ povedal Susko. Tvrdí, že vražda bola individuálnym zlyhaním jednotlivca, ktorý bol prvopáchateľom a nemal kriminálnu minulosť.

Minister má informácie, že zákaz priblíženia žena požadovala v čase, keď bol páchateľ vo väzbe. „Logicky takýto návrh súd zamieta,“ podotkol. Predmetom vyšetrovania je podľa neho aj to, či bolo alebo nebolo o zákaz priblíženia požiadané v rámci trestného konania ako súčasť trestu.

Susko apeloval, aby sa o prípade nešpekulovalo a počkalo sa na výsledky vyšetrovania. Súd bude podľa neho pracovať štandardne ako v iných prípadoch.

„Bol by som nerád, ak by sme z tohto robili vopred nejaké závery a konkrétne súdy, lebo ani vy nevidíte do toho spisu, ani ja. Bude to predmetom skúmania aj prokuratúry a ďalších orgánov. Počkajme si na to, ako sa skončí vyšetrovanie, a potom môžeme spraviť nejaké závery aj z hľadiska ďalšieho postupu prípadných legislatívnych riešení,“ skonštatoval.

Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) sa tragédia stať nemala. Rozhodnutia súdov, ktoré padli ešte pred vraždou, musí zdôvodniť súd, tvrdí. Tomáš pripomenul, že na Slovensku fungujú bezpečné ženské domy, kde sa môžu ženy s deťmi ukryť pred týraním a násilím.

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc.

Košický krajský policajný vyšetrovateľ vzniesol voči mužovi obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok (23. 6.) vzala obvineného muža do tzv. útekovej a preventívnej väzby.

Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku.

Autor: TASR

Ústavný súd zasiahol: Časť zákona o Bratislave označil za protiústavnú

Odkaz: https://hnonline.sk/slovensko/96288236-ustavny-sud-zasiahol-cast-zakona-o-bratislave-oznacil-za-protiustavnu

Ústavný súd zasiahol: Časť zákona o Bratislave označil za protiústavnú

V stredu o tom rozhodol Ústavný súd, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Časť zákona o hlavnom meste Bratislave, ktorý sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná.

V stredu o tom rozhodol Ústavný súd, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Porušovanie rovnosti volebného práva

Nesúlad s ústavou, ale i Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval ÚS v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva.

Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta.

Diskriminácia obyvateľov

„V dôsledku výrazne odlišných volebných obvodov zapríčinených napadnutým ustanovením majú hlasy jednotlivých voličov vo voľbách do mestského zastupiteľstva výrazne odlišnú váhu, a teda aj potenciál ovplyvniť výsledok volieb, a to predovšetkým výrazným zvýhodnením voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta,“ upozornil vo svojom podnete, ktorý na ÚS podal na konci januára.

Mieni, že doterajším znením zákona tak dochádza k diskriminácii obyvateľov i kandidátov do zastupiteľstva v rôznych volebných obvodoch hlavného mesta.

Ombudsman vo svojom podnete zdôraznil, že základné právo na rovnosť aktívneho a pasívneho volebného práva, ktoré je právom voličov a kandidátov do zastupiteľstva, musí mať prednosť pred záujmom na zastúpenie určitého územia obce v prípade ich vzájomnej kolízie.

Autor: TASR

Ústavný súd nevyhovel Žilinkovi v spore o zákon o meste Košice

Odkaz: https://hnonline.sk/slovensko/96288250-ustavny-sud-nevyhovel-zilinkovi-v-spore-o-zakon-o-meste-kosice

Ústavný súd nevyhovel Žilinkovi v spore o zákon o meste Košice

Sporné ustanovenia z novely zákona z roku 2023 umožnili zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti Košíc bez konania miestneho referenda.

Ústavný súd nevyhovel návrhu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napadol ako protiústavnú časť zákona o meste Košice.

Sporné ustanovenia

Sporné ustanovenia z novely zákona z roku 2023 umožnili zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti Košíc bez konania miestneho referenda. Ústavný súd rozhodol na stredajšom zasadnutí pléna.

Žilinka napadol zmenu v zákone na podnet 14 košických mestských častí. „Generálny prokurátor Slovenskej republiky je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende,“ informovala vo februári 2025 hovorkyňa Generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Doplnila, že všetkým ostatným obyvateľom s trvalým pobytom na území Slovenska vrátane mestských častí hlavného mesta Slovenska Bratislavy zostalo zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie.

Súd pozastavil účinnosť

Ústavný súd prijal návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie 11. júna 2025 s tým, že zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení.

Parlament koncom apríla tohto roku schválil novelu zákona o meste Košice. Tá má smerovať k tzv. racionalizácii počtu košických mestských častí, ktorých je v súčasnosti 22.

O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Ak by nebolo úspešné, od roku 2030 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia.

Autor: TASR

Dobrovodský: Verdikt Ústavného súdu posilňuje ochranu volebných práv obyvateľov Bratislavy

Odkaz: https://hnonline.sk/slovensko/96288256-dobrovodsky-verdikt-ustavneho-sudu-posilnuje-ochranu-volebnych-prav-obyvatelov-bratislavy

Dobrovodský: Verdikt Ústavného súdu posilňuje ochranu volebných práv obyvateľov Bratislavy

Rozhodnutie podľa ombudsmana potvrdzuje, že aj legitímne ciele územnej samosprávy musia rešpektovať ústavnú požiadavku rovnosti volebného práva.

Rozhodnutie Ústavného súdu o protiústavnosti určenia počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach Bratislavy predstavuje významný krok k posilneniu ochrany volebných práv obyvateľov hlavného mesta.

Ústavný súd zasiahol: Časť zákona o Bratislave označil za protiústavnú

V reakcii na stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu to vyhlásil verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorého návrhu v tejto súvislosti ÚS vyhovel.

„Ústavný súd sa stotožnil s tým, že napadnutá právna úprava zasahuje do ústavne garantovaného práva občanov voliť a byť volení za rovnakých podmienok a potvrdil význam princípu rovnosti hlasov ako jednej zo základných podmienok demokratických volieb,“ uviedol ombudsman.

Rozhodnutie podľa neho potvrdzuje, že aj legitímne ciele územnej samosprávy musia rešpektovať ústavnú požiadavku rovnosti volebného práva.

Dodáva, že po vyhlásení nálezu Ústavného súdu v zbierke zákonov tak bude potrebné zmeniť nedávno prijaté uznesenie bratislavského mestského zastupiteľstva, ktoré bolo prijaté na základe doterajšej právnej úpravy.

Ústavný súd v stredu rozhodol, že časť zákona o hlavnom meste Slovenska Bratislave je protiústavná. Dal za pravdu ombudsmanovi, ktorý na konci januára podal podnet, v ktorom za nesúladné s ústavou označil ustanovenie, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman v prípade tohto uznesenia skonštatoval porušenie rovnosti volebného práva. Odvolávajúc sa na odlišnú váhu voličov vo výrazne odlišných volebných obvodoch upozornil na výrazné zvýhodnenie voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta.

Autor: TASR

V kauze exšéfa policajných odposluchov vypovedali Kováč aj Slobodník

Odkaz: https://hn24.hnonline.sk/hn24/96288278-v-kauze-exsefa-policajnych-odposluchov-vypovedali-kovac-aj-slobodnik

V kauze exšéfa policajných odposluchov vypovedali Kováč aj Slobodník

Svedok Martin Kováč potvrdil, že obžalovaný mal dávať ich skupine, ktorá páchala rôznu trestnú činnosť, informácie o policajných raziách, za čo od šéfa gangu Róberta Lališa údajne dostával finančnú odmenu okolo 30-tisíc korún.

V obnovenom procese s bývalým riaditeľom úradu zvláštnych policajných činností Jozefom Rehákom v stredu na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, vypovedal bývalý člen zločineckého gangu sýkorovci, na 20 rokov odsúdený Martin Kováč aj exfunkcionár niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry Bernard Slobodník.

S ďalším sýkorovcom Jurijom Fejerom, ktorý si odpykáva trest v Ilave, sa súd spojil cez videokonferenčné zariadenie.

Svedok Kováč potvrdil, že obžalovaný mal dávať ich skupine, ktorá páchala rôznu trestnú činnosť, informácie o policajných raziách, za čo od šéfa gangu Róberta Lališa údajne dostával finančnú odmenu okolo 30-tisíc korún.

Svedok robil Lališovi šoféra a ochrankára a pamätá si, že raz mu domov do Šale niesol obálku s peniazmi aj on osobne.

„Lališ vždy povedal, že máme takú alebo onakú informáciu. Peniaze od Lališa mu nosili iní dvaja členovia, ale raz ísť nemohli, preto som išiel ja. Nepozeral som do obálky, ale predpokladám, že tam boli peniaze ako vždy,“ vypovedal Kováč s tým, že o tom, že Jozef R. dostával od nich peniaze, vedela len hŕstka ľudí okolo Lališa.

O aké informácie malo presne ísť, nevedel svedok konkretizovať. „Keď sme boli v hľadáčiku, Lališ nám len povedal, že sledujú vás, odpočúvajú, dávajte si pozor,“ doplnil Kováč.

Napokon došlo medzi ním a obžalovaným aj na konfrontáciu tvárou v tvár, kde mu do očí zopakoval podstatu toho, čo uviedol pred samosudcom. „Nie je to pravda. Nikdy som žiadne informácie nevynášal a nikdy som od nich žiadne peniaze nedostal,“ zdôraznil Rehák.

Svedok Slobodník síce obžalovaného poznal, ale udržiavali iba pracovný vzťah. K žalovaným skutkom sa bližšie nevedel vyjadriť.

Bývalého šéfa policajných odposluchov Jozefa R. zadržali v rámci policajnej akcie Judáš začiatkom decembra 2020. ŠTS ho v roku 2023 uznal za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sýkorovci, ktorej mal za peniaze vynášať informácie z prostredia polície, a za dva skutky prijímania úplatku.

Do nich mali byť zapojení i ďalší policajní funkcionári. Výška úplatkov sa v jednom skutku mala pohybovať zhruba okolo 16-tisíc eur a v druhom 17-tisíc eur.

ŠTS mu vymeral úhrnný trest odňatia slobody na 11 rokov. Najvyšší súd SR rozsudok zrušil a vec vrátil ŠTS, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a znovu rozhodol.

Autor: TASR

Manžel ju zavraždil po návrate z väzby. Šutaj Eštok chce po tragédii v Gelnici vyvolať rokovanie

Odkaz: https://hnonline.sk/slovensko/96288306-manzel-ju-zavrazdil-po-navrate-z-vazby-sutaj-estok-chce-po-tragedii-v-gelnici-vyvolat-rokovanie

Manžel ju zavraždil po návrate z väzby. Šutaj Eštok chce po tragédii v Gelnici vyvolať rokovanie

Učiteľku základnej školy podľa médií zavraždil jej manžel necelé dva týždne po tom, čo bol prepustený z väzby po odsúdení na podmienečný trest za nebezpečné vyhrážanie v opilosti práve voči manželke.

Víkendová vražda učiteľky manželom po jeho prepustení z väzby vyvolala na Slovensku diskusiu o možnom zlyhaní úradov. Politici dnes sľúbili prešetrenie prípadu, generálny prokurátor Maroš Žilinka poukázal na potrebu systematickej práce s páchateľmi.

Učiteľku základnej školy podľa médií zavraždil jej manžel necelé dva týždne po tom, čo bol prepustený z väzby po odsúdení na podmienečný trest za nebezpečné vyhrážanie v opilosti práve voči manželke.

Súd poslal do väzby muža, ktorý je obvinený z vraždy manželky v Gelnici

Žena predtým žiadala uložiť manželovi zákaz priblíženia, súd jej návrhu nevyhovel, lebo vtedy bol muž ešte vo väzbe. Uvedená tragédia sa stala v meste Gelnica a polícia podozrivého zadržala na úteku. Vyšetrovateľ ho obvinil z vraždy a súd poslal do väzby.

"Bude to predmetom skúmania prokuratúry a ďalších orgánov. Počkajme, ako sa skončí vyšetrovanie a potom môžeme urobiť nejaké závery aj z hľadiska ďalšieho postupu prípadných legislatívnych riešení," povedal minister spravodlivosti Boris Susko.

Postup súdu, ktorý zamietol zákaz priblíženia, označil minister za logický. Samotná vražda bola podľa neho výsledkom individuálneho zlyhania páchateľa.

Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním pre vraždu v Gelnici

Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka zostáva otázkou, či sudca predtým uložil manželovi obete zodpovedajúci trest, či žalobca vykonával príslušný dohľad a či väzenská správa poskytla príslušné informácie.

Minister vnútra spolu s šéfkou polície chcú v tejto súvislosti vyvolať rokovanie. Opozícia zase zvolala schôdzu parlamentného výboru pre ľudské práva.

"Musíme v najbližších dňoch zvolať spoločné stretnutie, aby sme si aj z hľadiska systémového nastavenia povedali, či ten systém funguje, či je nastavený optimálne, a či v rámci celej zodpovednosti – od súdu až po prokuratúru – bolo urobené všetko. Respektíve, čo môžeme urobiť aj do budúcnosti, aby sa takéto udalosti už nikdy neopakovali," povedal Šutaj Eštok.

Autor: ČTK

ZMOS reaguje na verdikt Ústavného súdu. Volebné obvody čakajú pre rovnosť hlasov zmeny

Odkaz: https://hnonline.sk/slovensko/96288347-zmos-reaguje-na-verdikt-ustavneho-sudu-volebne-obvody-cakaju-pre-rovnost-hlasov-zmeny

ZMOS reaguje na verdikt Ústavného súdu. Volebné obvody čakajú pre rovnosť hlasov zmeny

Predseda ZMOS-u Jozef Božik na základe vyjadrenia prokuratúry upozornil, že nerešpektovanie ústavného princípu môže viesť k zrušeniu výsledku volieb v jednotlivých mestách a obciach.

Mestá a obce budú musieť jasne rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch. V nadväznosti na stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu o nesúlade časti zákona o hlavnom meste Bratislave s Ústavou to uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.

ZMOS podľa neho rozhodnutie súdu rešpektuje, zaoberať sa ním bude musieť mestské zastupiteľstvo hlavného mesta aj parlament.

Ústavný princíp

Predseda ZMOS-u zároveň na základe vyjadrenia prokuratúry upozornil, že nerešpektovanie ústavného princípu môže viesť k zrušeniu výsledku volieb v jednotlivých mestách a obciach.

Väčšina samospráv má podľa Božika vôľu riešiť volebné obvody v zmysle podnetov verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý sa vyjadril, že je to jeho povinnosť zo zákona, aby upozornil Generálnu prokuratúru na porušovanie ústavy.

„Tým budú musieť mestské zastupiteľstvá, poprípade obecné zastupiteľstvá, pokiaľ majú viac obvodov, jasne rešpektovať ústavné princípy, o ktorých sa v minulosti až tak často nehovorilo. Dnes nastal čas, keď sa tomuto musíme prispôsobiť,“ ozrejmil predseda ZMOS-u.

Spomenul, že i Partizánske, kde je primátorom, čaká rokovanie o volebných obvodoch a o tom, že niektoré mestské časti budú spojené do jedného volebného obvodu tak, aby mesto rešpektovalo ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jeho jednotlivých volebných obvodoch. Obdobné rokovanie bude mať Božik podľa svojich slov i v Prievidzi.

Božik upozornil, že ak by mestá a obce nerešpektovali rozhodnutie o rovnosti hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch, prokuratúra sa tým bude podľa jej vyjadrenia na rokovaní Rady ZMOS-u zaoberať a správne súdy buď do desiatich dní zrušia na základe podnetu prokuratúry rozhodnutia jednotlivých miest, alebo môžu byť zrušené výsledky volieb.

Počet poslancov

„Ja si myslím, že žiadne mesto a žiaden štatutár mesta, žiadna obec a žiadny štatutár obce si nedovolí riskovať to, že z titulu rozhodnutia, ktoré nebude rešpektovať ústavný princíp, budú buď zrušené rozhodnutia alebo samotné voľby,“ vyhlásil.

Predseda ZMOS-u zároveň podotkol, že ho mrzí a je mu ľúto, že že sa táto iniciatíva ombudsmana neriešila v roku 2023 alebo 2024, čím by sa samosprávy vyhli tomuto tlaku pred komunálnymi voľbami.

Časť zákona o hlavnom meste Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol Ústavný súd, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv.

Nesúlad s ústavou, ale i Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval Ústavný súd v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva. Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta. Dobrovodský v reakcii na rozhodnutie súd uviedol, že verdikt posilňuje ochranu volebných práv obyvateľov Bratislavy.

Autor: TASR

Známe slovenské firmy majú voči štátu miliónové sekery. Medzi desať najväčších dlžníkov sa zaradil aj Decodom

Odkaz: https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96288353-zname-slovenske-firmy-maju-voci-statu-milionove-sekery-medzi-desat-najvacsich-dlznikov-sa-zaradil-aj-decodom

Známe slovenské firmy majú voči štátu miliónové sekery. Medzi desať najväčších dlžníkov sa zaradil aj Decodom

Pády tradičných slovenských značiek zanechávajú miliónové nedoplatky.

Legendárne firmy padajú a zanechávajú miliónové záväzky voči štátu.

Voči výrobcovi nábytku eviduje poisťovňa pohľadávku asi 1,1 milióna eur.

Krach Bukocelu vyhnal jeho záväzky na 3,3 milióna eur a rast nekončí.

Nemocnice kumulujú dlhy asi 840 miliónov eur a suma rýchlo rastie.

Pády tradičných značiek, ktoré sa počas desaťročí stali slovenskými legendami, nie sú v poslednom čase ničím výnimočným.

Minulý rok v konkurzoch skončil napríklad textilný závod v Bánovciach nad Bebravou Eterna alebo drevárenský gigant Bukocel z Hencoviec pri Vranove nad Topľou.

Portál Finstat krach Bukocelu dokonca označil za najväčší bankrot vlaňajška. Príkladom z tohto roka je zase koniec najväčšieho slovenského výrobcu nábytku Decodom z Topoľčian. Konkurzné konanie začalo pred necelým mesiacom.

Minimálne jednu vec majú tieto neslávne konce známych firiem spoločné. Zanechávajú za sebou miliónové dlhy v Sociálnej poisťovni.

V článku sa ešte dočítate:

ktoré firmy mimo nemocníc dlhujú Sociálnej poisťovni najviac,

ako rástli záväzky počas dvoch mesiacov,

prečo súd zamietol plán firmy GETBID,

čo tlačí nemocnice k sume 840 miliónov eur.

Dostupné pre predplatiteľov

Sekera po nábytkároch

Konkrétne Decodom sa snažil počas marca a apríla zachrániť reštrukturalizáciou. Dlhy spoločnosti počas nej však ďalej rástli.

Správa firmy o jej hospodárení od začiatku reštrukturalizačného konania ukázala napríklad nevyplatené mzdy za marec a apríl v objeme takmer pol milióna eur. Záväzky spoločnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam vzrástli o takmer 277-tisíc eur.

Sociálna poisťovňa pred niekoľkými dňami aktualizovala svoj zoznam dlžníkov na poistnom. Decodom sa v ňom zaradil do prvej desiatky firiem, ktoré jej dlžia najviac a ktorých dlh presahuje milión eur. V prípade nábytkárov je to konkrétne necelých 1,1 milióna eur.

Na opačnom konci rebríčka je spomínaný Bukocel. Ten patrí do skupiny Bukóza Holding. Jeho časti sa začali rúcať už v roku 2024, keď bol začatý konkurz proti spoločnosti Bukóza Export-Import. Neskôr sa do konkurzu dostali aj jeho ostatné časti: Bukóza Invest, Bukóza Progres a Bukocel.

Najväčšie dlhy spomedzi firiem

Jeho dlh voči Sociálnej poisťovni v súčasnosti predstavuje 3,3 milióna eur, pričom vlani na jeseň to bolo ešte okolo 1,8 milióna eur.

V rebríčku tak oproti vlaňajšku preskočil personálno-poradenskú firmu GETBID, ktorej oproti jeseni dlh narástol z približne 2,1 milióna eur na takmer 2,3 milióna eur.

Živnostníkov ubúda v tisícoch, eseročiek zas pribúda. Konsolidácia naštartovala zmenu uvažovania podnikateľov

Ide pritom o aktívnu firmu so sídlom v Bratislave, ktorá poskytuje služby v oblasti výberu a vyhľadávania kandidátov, dočasného pridelenia zamestnancov a outsourcingu.

Podľa dát z portálu Otvorené súdy spoločnosť ešte v októbri minulého roka podala na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie. Okresný súd v Nitre však spoločnosti túto žiadosť zamietol.

„Navrhovateľ k návrhu na povolenie reštrukturalizácie nepripojil reštrukturalizačný posudok správcu, zoznam záväzkov dlžníka, zoznam spriaznených osôb s dlžníkom a ani poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka,“ uvádza sa v rozhodnutí súdu.

Nad firmami ostávajú štátne nemocnice

Prekvapením nie je, že na popredných priečkach vo veľkosti pohľadávok voči Sociálnej poisťovni sa stále držia štátne nemocnice, ktoré jej dlžia stovky miliónov eur.

Celkový objem pohľadávok poisťovne voči nemocniciam v pôsobnosti ministerstiev zdravotníctva, obrany a vnútra ku koncu júna dosiahol približne 840 miliónov eur, pričom vlani to bolo ešte 600 miliónov eur.

Medzi prvé tri najzadlženejšie patrí Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorej záväzok voči poisťovni predstavuje 167 miliónov eur.

Šaškov rezort po kontrole nemocníc chystá osem opatrení. Skutočná skúška však príde až po voľbách

Po nej nasleduje Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach, ktorá na poistnom dlží 111,6 milióna eur. Prvú trojku uzatvára Univerzitná nemocnica Martin, voči ktorej poisťovňa eviduje pohľadávku vo výške 76 miliónov eur.

„Za zadlžovaním štátnych nemocníc je kombinácia viacerých faktorov, ako sú nižšia efektivita produkcie, chýbajúce motivácie na vyrovnané hospodárenie, ale aj nahromadený kapitálový dlh a minimálne možnosti ovplyvniť množstvo zákazníkov, teda pacientov,“ zhodnotil analytik INESS Martin Vlachynský.

Autor: Martin Laczko

Tóth vypovedá v kauze Kuciak už tretí deň po sebe, spomedzi obžalovaných je na súde prítomný len Kočner

Odkaz: https://sita.sk/toth-vypoveda-v-kauze-kuciak-uz-treti-den-po-sebe-spomedzi-obzalovanych-je-na-sude-pritomny-len-kocner/

Tóth vypovedá v kauze Kuciak už tretí deň po sebe, spomedzi obžalovaných je na súde prítomný len Kočner

Výsluch je zameraný na otázky členov senátu, a tiež na odstraňovanie rozporov vo výpovedi svedka s jeho skoršími výpoveďami.

V kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku , Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho pokračuje v stredu na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku v poradí tretí pojednávací deň výpoveď svedka Petra Tótha .

Konkrétne je v stredu výsluch zameraný na otázky členov senátu, a tiež na odstraňovanie rozporov vo výpovedi svedka s jeho skoršími výpoveďami. Spomedzi štyroch obžalovaných je na súde prítomný len Marian Kočner . Ten sa na pojednávaní zúčastnil aj v utorok 23. júna aj väčšinu dňa v pondelok 24. júna .

Projekt Na pranieri

Bývalý novinár a spravodajský dôstojník ešte v rámci prvého procesu týkajúceho sa vraždy novinára v roku 2020 na súde povedal, že obžalovaný Marian Kočner ho poveril sledovaním viacerých novinárov vrátane Kuciaka, ktoré aj financoval. Sledovanie novinárov malo byť podľa Tótha súčasťou projektu Na pranieri .

Kočner podľa neho tvrdil, že chce v rámci tohto projektu kritizovať prácu médií, a tiež o novinároch vyhľadávať bulvárne informácie týkajúce sa ich stykov s politikmi, konzumácie alkoholu, drog alebo „ avantúr „. Na získavaní informácií o vzťahoch novinárov a politikov mal podľa Tótha záujem aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör .

Sledovanie Kuciaka

Jána Kuciaka sa sledovanie týkalo na prelome septembra a októbra 2017 . Žiadne kompromitujúce skutočnosti však na neho členovia sledovacieho komanda zorganizovaného Tóthom nezistili. „ Hovorili, že ten chlapec žije ako mních,“ povedal v roku 2020 Tóth a dodal, že podľa výsledkov sledovania Kuciak trávil čas iba v práci alebo doma. Zároveň nepracoval s ľudskými zdrojmi, preto u neho nezistili ani kontakty na politikov alebo konkurenčných podnikateľov.

„ A tým sa to skončilo ,“ povedal Tóth. Ako však doplnil, po vražde investigatívneho novinára Kuciaka si začal uvedomovať, že projekt Na pranieri bol len krycím manévrom pri príprave zločinu. V opakovanom procese v roku 2022 však už vypovedať odmietol pre trestné stíhanie, ktoré sa už vtedy voči nemu viedlo.

Pre sledovanie novinárov ale aj ďalších osôb čelí Tóth spolu s Kočnerom, a tiež členmi sledovacieho komanda Štefanom Mlynarčíkom , Miroslavom Kriakom a Jurajom Škrípom obžalobe z porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, ktoré bolo spáchané formou organizovanej skupiny. Proces na Mestskom súde Bratislava I by sa mal začať v septembri .

Komunikácia so Zsuzsovou

Tóth takisto v rámci aktuálneho tretieho súdneho procesu týkajúceho sa vraždy novinára na súde povedal, že po vzatí Mariana Kočnera do väzby pre kauzy zmenky v júni 2018 zabezpečoval celé leto toho roku komunikáciu s kontaktom „ SIS Alino „, pričom išlo o ženu, ktorú Kočner označoval ako „ tá moja Maďarka „.

To, že ide o Alenu Zsuzsovú sa podľa vlastných slov uvedomil až po jej zadržaní. Komunikácia, ktorú podľa vlastných slov zabezpečoval medzi Kočnerom, ktorý mu telefonoval z väzby, alebo prípadne posielal takzvané „ motáky „, a Zsuzsovou bola podľa Tótha pre neho bezvýznamná a až neskôr si uvedomil niektoré súvislosti.

Zlom podľa Tótha nastal 27. septembra 2018 , keď zadržali podozrivých z vraždy Jána Kuciaka vrátane Zoltána Andruskóa . Zsuzsová ho vtedy kontaktovala, pričom sa ho pýtala, či Kočner nemá napríklad nového advokáta, spoluväzňa, alebo či za ním nechodí nový vyšetrovateľ. „ Náramne jej záležalo na tom, aby zistila, či Marian Kočner nespolupracuje v prípade vraždy Jána Kuciaka,“ skonštatoval Tóth. Zsuzsovú však následne tiež zadržali.

Kočnerovo zadanie

Svedok tiež uviedol, že v rámci objednávky na sledovanie novinárov od Kočnera dostal zadanie na 28 osôb , pričom obdržal na ne aj takzvané „vzťahové diagramy“. „ To ma dosť zarazilo, pretože som si uvedomil, že z toho bude problém. A aj bol ,“ skonštatoval Tóth s tým, že zjavne išlo o diagramy z databáz polície alebo ministerstva vnútra.

Medzi vytypovanými osobami bol podľa Tótha aj Kuciak, čo ho neprekvapilo, keďže Kočner sa na neho sťažoval posledný rok. „ V zásade som veril interpretácii Mariana Kočnera, že tie (Kuciakove, pozn. SITA) texty sú založené na nejakej manipulácii,“ uviedol svedok. Kuciaka podľa neho sledovali päť až sedem dní , pričom Tóth zopakoval, že výsledok sledovania bolo, že Kuciak „ žije ako mních „. Výsledky toho, čo nazval „paparazzovanie“ odovzdal Tóth Kočnerovi na dvoch USB kľúčoch.

Zároveň Tóth zdôraznil, že 21. februára 2018 , teda v deň vraždy, mu Kočner oznámil, že činnosť sledovacieho tímu pozastavuje. Toto bola podľa neho jedna zo skutočností, v dôsledku ktorých si neskôr začal spájať obžalovaného s vraždou. K tomu sa pridali aj tvrdenia, ktoré Kočner uviedol v telefonátoch Tóthovi z väzby. Napríklad totiž tvrdil, že nevie, kto bola zadržaná Zsuzsová.

Autor: Martin Šálek

Ústavný súd nevyhovel Žilinkovmu návrhu, zákon o meste Košice je v súlade s ústavou

Odkaz: https://sita.sk/sud-nevyhovel-navrhu-generalneho-prokuratora-na-vyslovenie-nesuladu-viacerych-ustanoveni-zakona-o-meste-kosice-s-ustavou-sr-a-dohovorom-o-ochrane-ludskych-prav-a-zakladnych-slobod/

Ústavný súd nevyhovel Žilinkovmu návrhu, zákon o meste Košice je v súlade s ústavou

Ústavný súd SR odmietol návrh generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napadol platnosť viacerých ustanovení zákona o meste Košice.

Ústavný súd (ÚS) SR nevyhovel návrhu generálneho prokurátora Maroša Žilinku na vyslovenie nesúladu viacerých ustanovení zákona o meste Košice s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd , za účasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania. Informovala o tom hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová .

ÚS SR prijal na ďalšie konanie podnet Žilinku týkajúci sa zákona o meste Košice v celom rozsahu zhruba pred rokom, rovnako vtedy pozastavil účinnosť viacerých ustanovení dotknutého zákona. Išlo o časť, kde sa hovorí o tom, že mestské časti vytvára, zrušuje, zlučuje alebo rozdeľuje mesto štatútom, a na prijatie týchto zmien je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov mestského zastupiteľstva . Návrh na zmenu štatútu v tejto veci ale nemožno predložiť na rokovanie v poslednom roku pred riadnymi voľbami do orgánov samospráv. ÚS SR taktiež v júni 2025 pozastavil ďalšie odseky zákona.

„ Uznesenie podľa odseku 2 nadobudne účinnosť ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí, ak sa Rada starostov do 60 dní odo dňa jeho schválenia neuznesie na jeho odmietnutí. Ak Rada starostov uznesenie podľa odseku 2 odmietne, môže ho mestské zastupiteľstvo opätovne prerokovať a trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov mestského zastupiteľstva prijať. V takom prípade uznesenie podľa odseku 2 nadobudne účinnosť ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí aj napriek jeho odmietnutiu Radou starostov. Opätovne prijaté uznesenie podľa odseku 2 Rada starostov nemôže odmietnuť ,“ píše sa v ustanoveniach, ktoré Žilinka napadol, s tým, že ak mestské zastupiteľstvo uznesenie o zmene štatútu do 60 dní od jeho odmietnutia Radou starostov opätovne neprijme, rovnaký návrh možno predložiť až v ďalšom volebnom období.

Žilinka konal na podnet mestkých zastupiteľov

Podrobné vymedzenie územia mestských častí ustanoví štatút. Zmeny hraníc mestských častí iné ako podľa odseku 2 schvaľuje mestské zastupiteľstvo uznesením, ktoré nadobudne účinnosť, ak ho schvália miestne zastupiteľstvá všetkých územne dotknutých mestských častí trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, uvádza ďalší odsek, ktorý vtedy ÚS SR pozastavil. Pozastavenie sa týkalo aj časti zákona, ktorá hovorí o tom, že Rada starostov môže odmietnuť uznesenie zastupiteľstva týkajúce sa zmeny štatútu k mestským častiam. Vo zvyšnej časti návrhu na pozastavenie účinnosti ÚS SR nevyhovel.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal podnet na začatie konania na ÚS SR v súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa mestských častí mesta Košice vo februári minulého roka, napadol vtedy na ústavnom súde viaceré ustanovenia zákona o meste Košice, a to na podnet 14 mestských častí .

Košičania stratili priame právo rozhodovať

Podnet generálneho prokurátora sa týka preskúmania súladu daných ustanovení s ústavou a Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd . Navrhol aj pozastavenie ich účinnosti. Bol toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných , keďže zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende, hoci všetci ostatní obyvatelia s trvalým pobytom na území Slovenska, a to vrátane mestských častí Bratislavy, majú zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie.

V tom čase prebiehala debata o viacerých návrhoch na racionalizáciu počtu košických mestských častí. Napokon bola nedávno v parlamente schválená novela zákona o meste Košice z dielne poslancov Igora Šimka ( Hlas-SD ) a Andreja Sitkára ( Smer-SD ). Do návrhu pribudol inštitút referenda, podľa neho by mesto Košice mohlo po dohode s mestskými poslancami a starostami pripraviť alternatívny model územného členenia. O takto pripravenom návrhu by následne obyvateľstvo metropoly východu rozhodovalo v referende.

Zároveň sú podmienky návrhu nastavené tak, že maximálny počet mestských častí by nemohol byť viac než desať a najmenšia z nich by nemala mať menej ako päťtisíc obyvateľov , aby bol zachovaný cieľ racionalizácie a efektívnejšieho fungovania samosprávy. Ak takýto návrh nebude pripravený, prípadne nebude schválený v referende, do určitého času, automaticky sa počet mestských častí zníži zo súčasných 22 na štyri , ktoré kopírujú súčasné okresy Košice I až Košice IV .

Autor: Katarína Lörincová

Exsiskár Tóth vypovedá o sledovaní Kuciaka. Kočner ho hypnotizoval pohľadom, proces bude pokračovať bez neho

Odkaz: https://www.ta3.com/clanok/1056997/den-treti-na-sude-k-vrazde-kuciaka-exsiskar-toth-znova-vypoveda-otazky-teraz-bude-klast-senat

Exsiskár Tóth vypovedá o sledovaní Kuciaka. Kočner ho hypnotizoval pohľadom, proces bude pokračovať bez neho

Výsluch kľúčového svedka Petra Tótha v kauze vraždy Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov pokračuje aj v stredu na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Počas pondelka (22. 6.) a utorka (23. 6.) absolvoval Tóth spontánnu výpoveď, odpovedal na otázky prokurátorov, obhajoby, obžalovaného Kočnera a splnomocnencov poškodených. Prehrávala sa aj telefonická komunikácia Tótha s obžalovaným. Počas dvoch dní vypovedal viac než 16 hodín.

Stredajšie hlavné pojednávanie pokračuje otázkami splnomocnenca poškodených Romana Kvasnicu a následne otázkami senátu. Okrem konfrontácie svedka s dôkazmi je naplánované aj prípadné odstraňovanie rozporov v jeho výsluchu.

Sledovali Kuciakov dom

Na detily zo sledovania novinára sa pýtal predseda senátu Miroslav Mazúch. Tóth v súvislosti so sledovaním Jána Kuciaka povedal, že pred jeho domom vo Veľkej Mači sa objavilo auto modrej farby z Prešova. Na modrom vozidle s prešovskou značkou jazdí mama zastrelenej Martiny Zlatica Kušnírová.

Sledovanie Kuciaka malo podľa svedka slúžiť na prípravu Kočnerovho projektu „Na pranieri“, v rámci ktorého sa chcel venovať diskreditácii viacerých novinárov. Zodpovedal za to práve Peter Tóth. Pred súdom vyhlásil, že až niekoľko mesiacov po vražde pochopil, že projekt bol len zásterkou a mal slúžiť Kočnerovi len ako akési alibi.

Motáky a kompromitujúce materiály

Tóth počas utorkového výsluchu odmietol tvrdenia, že zasahoval do obsahu takzvaných motákov od Kočnera, a vyhlásil, že je pripravený podrobiť sa grafologickému skúmaniu. Potvrdil tiež, že pred odchodom zo Slovenskej informačnej služby pôsobil ako šéf kontrarozviedky.

Počas výsluchu sa riešili aj okolnosti okolo strany Cieľ, osoby Reného Vaneka či možné kompromitujúce materiály na niektorých verejných činiteľov. Tóth uviedol, že momentálne nemá obavy o svoj život, zároveň však dodal, že „do budúcnosti človek nemôže nič vylúčiť“.

Marian Kočner a Alena Zsuzsová čelia obžalobe z objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ako aj z prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.

Autor: Martin Linhart, TASR

Dalo sa tragédii v Gelnici zabrániť? Minister spravodlivosti avizuje preverenie postupu súdu

Odkaz: https://www.ta3.com/clanok/1057083/dalo-sa-tragedii-v-gelnici-zabranit-minister-spravodlivosti-avizuje-preverenie-postupu-sudu

Dalo sa tragédii v Gelnici zabrániť? Minister spravodlivosti avizuje preverenie postupu súdu

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v prípade vraždy ženy v Gelnici. Ak v prípade zlyhal štát, budú sa zamýšľať nad systémovými zmenami. Uviedol to médiám pred stredajším rokovaním vlády.

Minister zvažuje dohľad nad súdnym konaním

„Som pripravený nariadiť aj dohľad nad týmto súdnym konaním. Je to moja právomoc z hľadiska procesného postupu súdu,“ povedal Susko. Tvrdí, že vražda bola individuálnym zlyhaním jednotlivca, ktorý bol prvopáchateľom a nemal kriminálnu minulosť.

Minister má informácie, že zákaz priblíženia žena požadovala v čase, keď bol páchateľ vo väzbe. „Logicky takýto návrh súd zamieta,“ podotkol. Predmetom vyšetrovania je podľa neho aj to, či bolo alebo nebolo o zákaz priblíženia požiadané v rámci trestného konania ako súčasť trestu.

Susko apeloval, aby sa o prípade nešpekulovalo a počkalo sa na výsledky vyšetrovania. Súd bude podľa neho pracovať štandardne ako v iných prípadoch.

„Bol by som nerád, ak by sme z tohto robili vopred nejaké závery a konkrétne súdy, lebo ani vy nevidíte do toho spisu, ani ja. Bude to predmetom skúmania aj prokuratúry a ďalších orgánov. Počkajme si na to, ako sa skončí vyšetrovanie, a potom môžeme spraviť nejaké závery aj z hľadiska ďalšieho postupu prípadných legislatívnych riešení,“ skonštatoval.

Vražda v Gelnici je podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) odsúdeniahodná a bezprecedentná. Je otázkou, či sudca uložil adekvátny trest, či prokurátor robil dohľad nad výkonom trestu a či Zväz väzenskej justičnej stráže informoval tak, ako informovať mal, povedal. „Spolu s pani prezidentkou policajného zboru chceme v najbližších dňoch zvolať spoločné stretnutie, aby sme si aj z hľadiska systémového nastavenia povedali, či ten systém funguje, či je nastavený optimálne, a či v rámci zodpovednosti od sudcu až po prokurátora, bolo urobené všetko,“ poznamenal minister s tým, že sa budú rozprávať, aké zmeny spraviť, aby sa takáto tragédia nezopakovala.

Minister práce: Tragédia sa nemala stať

Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) sa tragédia stať nemala. Rozhodnutia súdov, ktoré padli ešte pred vraždou, musí zdôvodniť súd, tvrdí. Tomáš pripomenul, že na Slovensku fungujú bezpečné ženské domy, kde sa môžu ženy s deťmi ukryť pred týraním a násilím.

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu (20. 6.) v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc.

Košický krajský policajný vyšetrovateľ vzniesol voči mužovi obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok (23. 6.) vzala obvineného muža do tzv. útekovej a preventívnej väzby.

Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku.

Pozrite si aj reportáž o prípade vraždy tehotnej ženy v Partizánskom:

Autor: TASR

Tóth sa musí vrátiť vypovedať. Advokáti: Súd otvára nové dimenzie, zavážia detaily, jeho výpoveď je mimoriadne podstatná

Odkaz: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/819253-kauza-kuciak-marian-kocner-peter-toth-alena-zsuzsova-vrazda-specializovany-trestny-sud/

Tóth sa musí vrátiť vypovedať. Advokáti: Súd otvára nové dimenzie, zavážia detaily, jeho výpoveď je mimoriadne podstatná

Každý deň viac ako šesť hodín na lavici svedkov. Peter Tóth čelil v stredu na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku otázkam senátu. Svedok v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a v prípade prípravy likvidácií trojice prokurátorov už odpovedal tento týždeň na otázky prokurátorov, obhajoby aj bývalého podnikateľa a obžalovaného Mariana Kočnera. Na konci pojednávacieho trojdnia už bolo na ňom badať únavu. Najbližšie má vypovedať až 8. júla.

Roman Kvasnica o výpovedi svedka Petra Tótha v 3. pojednávací deň

Video

Zdroj: Pravda

Tóth je bývalý novinár a expríslušník Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorý sa v minulosti stretával a spolupracoval s Kočnerom. V kauze Kuciak vystupuje ako svedok. V pondelok a utorok absolvoval spontánnu výpoveď, odpovedal na otázky prokurátorov Petra Kysela a Vladimíra Kuruca, obhajoby a takisto obžalovaného a v súdnej sieni zaznela aj telefonická komunikácia Tótha s Kočnerom.

Kočner, Tóth, rodiny obetí. Kauza Kuciak pokračuje

Fotogaléria 6 fotiek

+3

Senát prišiel na rad až v stredu. V pojednávacej miestnosti sedel na lavici obžalovaných len Kočner. Pred obednou prestávku požiadal predsedu senátu Miroslava Mazúcha, aby sa pokračovalo v jeho neprítomnosti, pretože mu nie je dobre. Alena Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragić neprišli. Tótha predvolali najbližšie na 8. júla, kedy by sa mali odstraňovať rozpory v jeho výpovedi. Sprostredkovateľa vraždy Zoltána Andruskóa, ktorý si už odpykáva 15-ročný trest, na 6. júla.

Kočner mu dal PIN kód

Právny zástupca poškodených Roman Kvasnica požiadal v stredu na úvod predsedu senátu, aby mohol položiť Tóthovi ešte tri otázky. Spýtal sa svedka, či bol správny PIN kód k mobilu, ktorý mu Kočner oznámil v motáku.

„Áno, ten PIN kód bol správny. Otvoril som ním telefón Bentley,“ uviedol svedok s tým, že zariadenie bolo bez SIM karty. Ako ďalej povedal, iPhone tak nemal pripojenie na mobilnú sieť. A ak ho chcel použiť, napríklad vstúpiť do aplikácie Tatra Banky, o čo ho mal Kočner viackrát žiadať, tak musel byť pripojený na domácej WiFi.

Tóth v stredu použil slovo „sledovanie“ v súvislosti so zisťovaním diskreditujúcich materiálov na novinárov. Predtým hovoril o paparazzovaní. Pôvodne si myslel, že sledovať novinára mali kvôli Kočnerovmu projektu Na pranieri.

Kočnerov obhajca Marek Para o výpovedi Petra Tótha v 3. pojednávací deň

Video

Zdroj: Pravda

Sledovali aj Sulíka

Mazúcha zaujímalo, či za sledovanie Kuciaka bolo zaplatené. Tím Miroslava Kriaka dostával podľa Tótha mesačne odmeny, zaplatili mu aj za október 2017. V rovnakom mesiaci sledovali ešte jednu osobu okrem novinára Aktualít, ale svedok si nepamätal o koho išlo.

„Ten tím pracoval vždy niekoľko dní v každom týždni,“ vypovedal. Vyúčtovanie za sledovania na záver vypracoval Kriak. Dal mu ho na dvoch vyúčtovacích USB kľúčoch, ktoré Tóth odovzdal Kočnerovi.

Foto: Pravda, Robert Hüttner

Peter Tóth Peter Tóth čaká pred pojednávaciou miestnosťou na súde v Pezinku

Šéf senátu sa pýtal na počty sledovaných ľudí a počty USB kľúčov do vraždy Kuciaka. Počet USB sa podľa neho nezhodoval s počtom sledovaných osôb. Kľúčov mohlo byť aj niekoľko desiatok, ale sledovaných osôb menej. Tóth si nakrátko vypýtal čas, aby ich mohol „prepočítať v hlave“. Následne odpovedal, že ich mohlo byť maximálne do 20 s tým, že niektoré tam vystupovali epizodicky.

Ako ďalej vypovedal, od Kočnera dostal zadanie, aby sa z prostredia prokuratúry zamerali na Jaromíra Čižnára. Sledovanie bývalého generálneho prokurátora však fingovali. Ďalej chcel sledovať vtedajšieho predsedu Krajského súdu v Bratislave. „Meno si už nespomínam,“ dodal Tóth s tým, že išlo o rok 2017.

Kočner vtedy prišiel so „špecifickou informáciou“, že v Omšení má byť oficiálna sudcovská akcia, po ktorej mala údajne nasledovať voľná zábava pri alkohole. Cieľom bolo, aby zachytili predsedu bratislavského súdu v „stave opitosti“. Sledovali ho, avšak s nulovým výsledkom. Kočner mal zadať aj požiadavku na sledovanie vtedy advokáta a politika Daniela Lipšica. „Vykonalo sa?“ spýtal sa Mazúch. „Áno,“ odpovedal Tóth.

Obžalovaný Lipšic však nebol jediný politik, koho dal Kočner podľa Tótha sledovať. V zadaní sa objavilo aj meno vtedajšieho predsedu strany Sloboda a solidarita Richarda Sulíka. Výsledky zo sledovania takisto odovzdal Kočnerovi. Ako dodal, Kriakovi vždy zadal len takú požiadavku, akú mu stanovil Kočner.

Kauza Kuciak: Svedok Peter Tóth prišiel vypovedať aj na tretí pojednávací deň

Video

Zdroj: Pravda

Sťažoval sa, že ho hypnotizuje

Svedok upozornil predsedu senátu, že ho Kočner neustále hypnotizuje pohľadom a požiadal Mazúcha, či by sa obžalovaný mohol pri jeho výsluchu pozerať pred seba. Kočner reagoval, že sa len pozerá na svedka, ako vypovedá, a že „to je moc, čo svedok hovorí“.

Šéf senátu reagoval, že obžalovaný má právo sa na neho pozerať. Tóth sa spýtal, či má teda Kočner aj „právo na grimasy“, na čo mu sudca odpovedal, že to určite nie. „Zachovajte, Kočner, kamennú tvár,“ vyzval ho Mazúch. Grimasy sa nepripúšťajú, vyzerá to ako na základnej škole, skonštatoval sudca.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

Kauza Kuciak / Kočner / Marian Kočner v rúšku prichádza v sprievode polície na súd

Prokurátori navrhli predložiť Tóthovi štyri fotografie, spoznal ich všetky. Opísal, že ide o zábery, ktoré spravil Kriakov tím. Označil ich však za „výrazne nekvalitné“. Viackrát zopakoval, že Kuciaka na nich vie identifikovať len preto, lebo vie o tom, že by na nich novinár mal byť. Fotky mu určite odovzdal na USB kľúči Kriak.

Kočner ho konfrontoval s otázkou, prečo neodovzdal polícii fotky v takom rozsahu, ako ich dostal na USB. Časť záberov – informačný balast – vymazal vraj kvôli úložisku v počítači, pretože v tom čase cloudové služby nefungovali tak ako dnes.

Kauza Kuciak: Prokurátor Peter Kysel o výpovedi svedka P. Tótha

Video

Zdroj: Pravda

Významná časť skladačky

Kočnerov obhajca Marek Para odmietol, že by sa Kočner počas pojednávania prezentoval výraznou mimikou. „Nemohlo ísť o grimasy, lebo oproti nemu sedia dvaja angažovaní prokurátori, takže by niečo podobné signalizovali,“ uviedol. Grimasy vnímal skôr ako výhovorku.

Para sa domnieva, že fotografie zo sledovania novinára, ktoré dnes predložili na súde svedkovi, sú najvýznamnejšou časťou výpovede aj u sprostredkovateľa vraždy Zoltána Andruskóa, aj u Tótha. „Myslím, že je určite rozhodujúca,“ zhrnul.

„Nebudem zachádzať do podrobností, ale myslím, že sme položili veľmi vecné otázky a dosiahli odpovede, ktoré budeme vedieť v rámci tých detailov, ktoré som povedal, že budú významné, aj zužitkovať. Ale k tomu hodnoteniu ešte budem musieť pristúpiť. Dnes tá výpoveď totiž podľa mňa neskončí,“ podotkol.

V konečnom rozhodnutí podľa Paru zavážia detaily. „Už aj z otázok súdu je vidieť, že sa zameriava na každú jednu okolnosť, ktorá má význam pre hodnotenie,“ podotkol s tým, že doteraz neblokovali získanie žiadneho z dôkazov. „Pán Peter Tóth bol celkom jednoznačne zainteresovaný na, ako to on volá – paparazzovaní novinárov – za čo je podaná aj samotná obžaloba. Z tohto pohľadu je ten výsledok jeho dôkazu alebo výpovede veľmi významnou časťou skladačky, ktorú súd bude na záver hodnotiť,“ povedal.

Svedok čelí spolu s Marianom K., Miroslavom K., Štefanom M. a Jurajom Š. obžalobe podanej pre pokračovací prečin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. Ide o skutky týkajúce sa tzv. paparazzovania novinárov. Hlavné pojednávanie by sa v tejto veci malo na Mestskom súde Bratislava I. začať 17. septembra. (tasr)

Mimoriadne podstatná výpoveď

Obhajca poškodených Kvasnica počas prestávky uviedol, že Tóth bol citlivý na niečo, čo pozoroval aj on. Kočnerove „grimasy“, ako ich nazval svedok, hodnotiť nechcel. „Musíme rešpektovať jeho práva. Je obžalovaný. Trestná činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu je veľmi závažná. Tresty, ktoré mu hrozia sú mimoriadne vysoké,“ podotkol.

Tóth vypovedal už tretí deň. Kvasnica zopakoval, že jeho výpoveď je mimoriadne podstatná. Prvé dva dni vypovedal približne po osem hodín. „Keď to vydrží rodina, tak to musia všetci vydržať, pretože rodiny oboch zavraždených znášajú pre nich toto utrpenie už viac ako osem rokov. Čo sa týka svedkov, vás ako kolegov zavraždeného Jána Kuciaka, čo sa týka nás – obhajcov, právnych zástupcov, poškodených, musíme to všetci vydržať,“ poznamenal.

„Do istej miery je to z nášho pohľadu poškodených, svedok na úrovni svedka Andruskóa, čo sa týka svedeckého významu,“ priblížil. Kvasnica považuje za dobré, že súd otvára teraz „iné dimenzie“ ako to robil senát v roku 2020.

Tóthova pozícia je podľa obhajcu daná aj tým, že bol vtiahnutý do tejto trestnej činnosti a je tam vysoký záujem z jeho strany, aby nebol spájaný ako aktívny podielnik na úkladnej vražde Kuciaka.

O čom Tóth vypovedal prvé dni

Expodnikateľ sa Tótha v rámci svojich otázok okrem iného pýtal aj na to, či dopísal do jedného z motákov, ktoré mu posielal z väzby, vetu. Svedok zásahy odmietol, ochotný je ísť aj na grafologický rozbor.

Začiatkom týždňa opisoval aj to, kedy začal mať podozrenie voči Kočnerovi a Zsuzsovej, že sú zapletení do objednávky vraždy Kuciaka. Zlom nastal u neho v čase po zadržaní Miroslava Marčeka a spol., keď začal vnímať odkazy, ktoré písal expodnikateľ svojej volavke z väzby. Polícii potom odovzdal dokumenty, ktoré si u neho odložila Kočnerova rodina, a takisto podnikateľov luxusný mobil iPhone Bentley.

Nepochyboval o ich zapojení

Tóth vypovedal už pred šiestimi rokmi, v januári 2020. Povedal vtedy, že nemá najmenšie pochybnosti o tom, že Kočner a Zsuzsová spoločne zosnovali vraždu investigatívca. Na jeseň 2022 vypovedať odmietol, čo tento týždeň v pondelok odôvodnil nastúpením Daniela Lipšica na post špeciálneho prokurátora.

Kočner ho mal poveriť, aby okrem Jána Kuciaka sledovala najatá partia aj iných novinárov. Celkovo 28 ľudí, pričom túto úlohu dostali Miroslav Kriak a Štefan Mlynarčík. Tóth nazýval sledovanie žurnalistov „paparazzovaním“. Spolu s Kočnerom a ďalšími čelí podľa TASR obžalobe podanej pre pokračovací prečin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy.

Advokát poškodených Roman Kvasnica ešte v pondelok vyzdvihol, že Tóthova výpoveď je mimoriadne podstatná, a to aj preto, že dal polícii vecné dôkazy ako mobil. „Ak by nebolo Petra Tótha, tak si dovolím konštatovať, že táto trestná vec by bola veľmi ťažko vyšetrená. Čo sa týka jeho výpovede, vypovedá konzistentne. Podľa mňa je to vierohodné ako vypovedá. Veľmi pozorne kontrolujem, čo hovorí oproti tomu, čo vypovedal v roku 2020 pred súdom. Je to konzistentné, je to rovnaké,“ priblížil Kvasnica. Tóthova výpoveď podľa neho len potvrdzuje dôvodnosť podania obžaloby na Kočnera.

Foto: Pravda, Robert Hüttner

Kauza Kuciak Rodiny obetí spolu s ich právnym zástupcom (vpravo) prichádzajú na súd v Pezinku

Osem rokov od vraždy

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian Kočner a Alena Zsuzsová.

Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Kočnera a Zsuzsovej aj Dušan Kracina a Darko Dragić. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

Kauza Kuciak / Kočner /

Peter Tóth

Kauza Kuciak

Marian Kočner v rúšku prichádza v sprievode polície na súd

Peter Tóth prichádza na súd v Pezinku

Rodiny obetí spolu s ich právnym zástupcom (vpravo) prichádzajú na súd v Pezinku

Rodiny obetí spolu s ich právnym zástupcom (vpravo) čakajú na začiatok pojednávania na súde v Pezinku

Peter Tóth čaká pred pojednávaciou miestnosťou na súde v Pezinku

Robert Hüttner, Pravda

Pravda, Robert Hüttner

Autor: Henrieta Mihalková

Zamestnanci školy sa súdia s poisťovňou. Zo života im zobrali celé mesiace, tvrdí zriaďovateľ

Odkaz: https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/818791-zamestnanci-skoly-sa-sudia-s-poistovnou-zo-zivota-im-zobrali-cele-mesiace-tvrdi-zriadovatel/

Zamestnanci školy sa súdia s poisťovňou. Zo života im zobrali celé mesiace, tvrdí zriaďovateľ

Cítia krivdu a dúfajú v spravodlivosť. Zamestnanci súkromnej základnej školy v metropole Novohradu sa súdia so Sociálnou poisťovňou, ktorá im neuznala takmer polročné obdobie do poistenia, ani nárok na vyplatenie peňazí z garančného fondu. Vo veci padli už dva verdikty, no každý iný. Zriaďovateľ sa pýta, ako je to možné.

Zriaďovateľ školy o spore so sociálnou poisťovňou

Video

Zdroj: TV Pravda

Nepríjemný problém riešia pracovníci Súkromnej základnej školy v Lučenci, ktorí sa sporia so Sociálnou poisťovňou na Správnom súde v Banskej Bystrici. Ich patálie začali v októbri 2023, keď školu vyradili zo siete kvôli mareniu výkonu inšpekcie zo strany zriaďovateľa. Ten však od začiatku trvá na tom, že k ničomu takému nedošlo.

Takmer sto žiakov naďalej vyučovali, na tamojšom elokovanom pracovisku, až do začiatku apríla 2024. Potom, v máji, rezort školstva rozhodol o ich opätovnom zaradení do siete a v septembri toho istého roka mohli opäť otvoriť svoje brány. Problémy tým ale neskončili.

„Keďže na ministerstve zistili, že našu školu nezrušili poriadne a nechali nám pobočky, cez ktoré sme fungovali ďalej, tak dostali špičkový nápad a vymazali nám IČO – pre istotu spätne s dátumom 30. októbra 2023,“ hovorí zriaďovateľ školy Branislav Becher.

„Na to, že nemáme IČO, ma prvá upozornila práve Sociálna poisťovňa,“ pokračoval. „Začali nám tvrdiť, že neexistujeme a ľudia teda nemajú nárok na uznanie uvedeného obdobia do poistenia. Takisto na odstupné z garančného fondu,“ priblížil. Poisťovňa vtedy začala podľa neho konať dosť zvláštne. „So spätnou platnosťou ľuďom rušila poistenie. Zrazu im zo života zobrali päť a pol mesiaca. Dôsledkom toho sú nevyplatené dávky zo spomínaného garančného fondu a podobne,“ zhodnotil.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

Branislav Becher, zriaďovateľ, Alena, manželka Branislav Becher, zriaďovateľ Súkromnej základnej školy v Lučenci, s manželkou Alenou.

Desiatky žalobcov

Kvôli týmto problémom podali desiatky zamestnancov na Sociálnu poisťovňu žalobu. „Nejaké verdikty už padli – napríklad Okresný súd v Banskej Bystrici právoplatne rozhodol, že súkromná základná škola ako podnikateľský subjekt existuje a momentálne je v konkurze. Do neho sme ju dali my, zamestnanci,“ ozrejmil Becher. Podčiarkol, že na vyplatenie dávok z garančného fondu musí byť zamestnávateľ v platobnej neschopnosti a už podaním návrhu na konkurz im na to vzniká právo.

„Tú podmienku sme splnili, no poisťovňa to stále odmieta s odôvodnením, že sme neexistovali. Zároveň si sama vymáha pohľadávky od, podľa nej, už neexistujúcej spoločnosti,“ poznamenal. „Priamo v uznesení pritom okresný súd konštatoval, že rozhodnutie o vyradení školy zo siete nemá vplyv na jej existenciu ako právneho subjektu,“ zopakoval. V kontraste s tým ale banskobystrický správny súd už v jednom prípade rozhodol, že škola neexistuje. „Takže máme dva rovnocenné súdy s úplne rozdielnymi verdiktmi,“ upozornil zriaďovateľ.

Tvrdí, že súdnych sporov v tejto veci bude viac, lebo poškodených zamestnancov je zhruba tridsať. Keďže každý z nich dostal zo Sociálnej poisťovne rozhodnutie o tom, že im niečo zamietajú, všetci to vraj riešia individuálne. My sme sa stretli práve v deň pojednávania vo veci jeho manželky, ktorá v škole pôsobila ako lektorka ruštiny.

„V tom čase som bola na materskej,“ objasnila. „Nerozumiem, prečo mi Sociálna poisťovňa chce odobrať šesť mesiacov práce, keď od môjho muža viem, že k zániku školy nedošlo,“ povedala Alena Nikulicheva. „Takisto viem, že Sociálna poisťovňa pýta peniaze prostredníctvom prihlasovacej pohľadávky do konkurzného konania voči spoločnosti, ktorá podľa nej neexistuje. Nerozumiem slovenskému právu – prečo v jednej veci rozhodne každý súd inak?“ pýta sa. „Som cudzinka a chcem pochopiť, prečo by sa tie súdy nemali spojiť,“ uzavrela.

Verdikt v jej prípade zatiaľ nepadol. Pojednávanie sudkyňa odročila za účelom stanovenia tlmočníka, keďže účastníčka konania slovenskému jazyku úplne nerozumie, na augustový termín. „Uvidíme, ako to bude pokračovať ďalej,“ doplnil Becher.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

Správny súd, Banská Bystrica Správny súd v Banskej Bystrici.

Poisťovňa: Nesplnené podmienky

S otázkami sme sa obrátili aj na Sociálnu poisťovňu. Jej hovorca Martin Kontúr reagoval, že dotknutá základná škola zanikla 31. októbra 2023 pre vyradenie zo siete škôl ministerstvom školstva z dôvodu neudelenia akreditácie.

„Následne bola z tohto dôvodu zrušená registrácia zamestnávateľa ako platiteľa poistného na sociálne poistenie. V skutočnosti však uvedená základná škola ďalej vykonávala činnosť bez právneho dôvodu a pokračovala v zamestnávaní spomínaných osôb,“ uviedol hovorca.

„Vo všetkých žiadostiach o dávku garančného poistenia sa tieto osoby domáhajú uspokojenia neuspokojených mzdových nárokov za mesiac apríl 2024, čiže za obdobie, keď základná škola už v právnom zmysle ako zamestnávateľ neexistovala,“ tvrdí. Z toho podľa neho vyplýva, že u týchto „zamestnancov“ nie je splnená ani jedna zo základných podmienok nároku na dávku.

„Sociálna poisťovňa zákon o sociálnom poistení len vykonáva a nie je v jej kompetencii povoliť výnimky zo zákona, respektíve odstrániť tvrdosť zákona v prípadoch ako je aj v rámci súkromnej základnej školy v Lučenci,“ dodal Kontúr s tým, že v jednom prípade už správny súd potvrdil zákonnosť ich postupu.

Autor: Eva Štenclová

Počet poslancov v Bratislave je protiústavný, rozhodol Ústavný súd a dal za pravdu ombudsmanovi

Odkaz: https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/819423-pocet-poslancov-v-bratislave-je-protiustavny-rozhodol-ustavny-sud-a-dal-za-pravdu-ombudsmanovi/

Počet poslancov v Bratislave je protiústavný, rozhodol Ústavný súd a dal za pravdu ombudsmanovi

Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorý sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol Ústavný súd (ÚS) SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Správu budeme aktualizovať.

Politológ Lenč: Ak Ráž zvíťazí v Bratislave, Smer získa silnú politickú zbraň

Video

Ohlásená kandidatúra ministra dopravy Jozefa Ráža podľa politológa mení volebnú mapu hlavného mesta. / Zdroj: ta3

Autor: TASR

Súd zmietol Žilinkov návrh zo stola, košické mestské časti sa môžu zlučovať aj bez referenda

Odkaz: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/819457-sud-zmietol-zilinkov-navrh-zo-stola-kosicke-mestske-casti-sa-mozu-zlucovat-aj-bez-referenda/

Súd zmietol Žilinkov návrh zo stola, košické mestské časti sa môžu zlučovať aj bez referenda

Ústavný súd (ÚS) SR nevyhovel návrhu generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku, ktorý napadol ako protiústavnú časť zákona o meste Košice. Sporné ustanovenia z novely zákona z roku 2023 umožnili zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti Košíc bez konania miestneho referenda. ÚS rozhodol na stredajšom zasadnutí pléna.

Žilinka napadol zmenu v zákone na podnet 14 košických mestských častí (MČ). „Generálny prokurátor Slovenskej republiky je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende,“ informovala vo februári 2025 hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová.

Doplnila, že všetkým ostatným obyvateľom s trvalým pobytom na území Slovenska vrátane mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy zostalo zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie.

ÚS prijal návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie 11. júna 2025 s tým, že zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení.

Parlament koncom apríla tohto roku schválil novelu zákona o meste Košice. Tá má smerovať k tzv. racionalizácii počtu košických mestských častí, ktorých je v súčasnosti 22. O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Ak by nebolo úspešné, od roku 2030 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia.

Autor: 24.06.2026 16:20

V kauze exšéfa policajných odposluchov vypovedali odsúdený sýkorovec Kováč aj exfunkcionár NAKA Slobodník

Odkaz: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/819475-v-kauze-exsefa-policajnych-odposluchov-vypovedali-odsudeny-sykorovec-kovac-aj-exfunkcionar-naka-slobodnik/

V kauze exšéfa policajných odposluchov vypovedali odsúdený sýkorovec Kováč aj exfunkcionár NAKA Slobodník

V obnovenom procese s bývalým riaditeľom úradu zvláštnych policajných činností Jozefom R. v stredu na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, vypovedal bývalý člen zločineckého gangu sýkorovci, na 20 rokov odsúdený Martin Kováč aj exfunkcionár niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry Bernard Slobodník. S ďalším sýkorovcom Jurijom Fejerom, ktorý si odpykáva trest v Ilave, sa súd spojil cez videokonferenčné zariadenie.

Svedok Kováč potvrdil, že obžalovaný mal dávať ich skupine, ktorá páchala rôznu trestnú činnosť, informácie o policajných raziách, za čo od šéfa gangu Róberta Lališa údajne dostával finančnú odmenu okolo 30.000 korún. Svedok robil Lališovi šoféra a ochrankára a pamätá si, že raz mu domov do Šale niesol obálku s peniazmi aj on osobne.

„Lališ vždy povedal, že máme takú alebo onakú informáciu. Peniaze od Lališa mu nosili iní dvaja členovia, ale raz ísť nemohli, preto som išiel ja. Nepozeral som do obálky, ale predpokladám, že tam boli peniaze ako vždy,“ vypovedal Kováč s tým, že o tom, že Jozef R. dostával od nich peniaze, vedela len hŕstka ľudí okolo Lališa.

O aké informácie malo presne ísť, nevedel svedok konkretizovať. „Keď sme boli v hľadáčiku, Lališ nám len povedal, že sledujú vás, odpočúvajú, dávajte si pozor,“ doplnil Kováč.

Napokon došlo medzi ním a obžalovaným aj na konfrontáciu tvárou v tvár, kde mu do očí zopakoval podstatu toho, čo uviedol pred samosudcom. „Nie je to pravda. Nikdy som žiadne informácie nevynášal a nikdy som od nich žiadne peniaze nedostal,“ zdôraznil Jozef R. Svedok Slobodník síce obžalovaného poznal, ale udržiavali iba pracovný vzťah. K žalovaným skutkom sa bližšie nevedel vyjadriť.

Bývalého šéfa policajných odposluchov Jozefa R. zadržali v rámci policajnej akcie Judáš začiatkom decembra 2020. ŠTS ho v roku 2023 uznal za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sýkorovci, ktorej mal za peniaze vynášať informácie z prostredia polície, a za dva skutky prijímania úplatku. Do nich mali byť zapojení i ďalší policajní funkcionári. Výška úplatkov sa v jednom skutku mala pohybovať zhruba okolo 16.000 eur a v druhom 17.000 eur.

ŠTS mu vymeral úhrnný trest odňatia slobody na 11 rokov. Najvyšší súd SR rozsudok zrušil a vec vrátil ŠTS, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a znovu rozhodol.

Autor: TASR

Verdikt, ktorý vystrašil mestá: Ak neopravia volebné obvody, môžu prísť o výsledky volieb

Odkaz: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/819487-verdikt-ktory-vystrasil-mesta-ak-neopravia-volebne-obvody-mozu-prist-o-vysledky-volieb/

Verdikt, ktorý vystrašil mestá: Ak neopravia volebné obvody, môžu prísť o výsledky volieb

Mestá a obce budú musieť jasne rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch. V nadväznosti na stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o nesúlade časti zákona o hlavnom meste Bratislave s Ústavou SR to pre TASR uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.

ZMOS podľa neho rozhodnutie ÚS rešpektuje, zaoberať sa ním bude musieť mestské zastupiteľstvo hlavného mesta aj parlament. Predseda ZMOS-u zároveň na základe vyjadrenia prokuratúry upozornil, že nerešpektovanie ústavného princípu môže viesť k zrušeniu výsledku volieb v jednotlivých mestách a obciach.

Politológ Lenč: Ak Ráž zvíťazí v Bratislave, Smer získa silnú politickú zbraň

Video

Ohlásená kandidatúra ministra dopravy Jozefa Ráža podľa politológa mení volebnú mapu hlavného mesta. / Zdroj: ta3

Väčšina samospráv má podľa Božika vôľu riešiť volebné obvody v zmysle podnetov verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý sa vyjadril, že je to jeho povinnosť zo zákona, aby upozornil Generálnu prokuratúru SR na porušovanie ústavy. „Tým budú musieť mestské zastupiteľstvá, poprípade obecné zastupiteľstvá, pokiaľ majú viac obvodov, jasne rešpektovať ústavné princípy, o ktorých sa v minulosti až tak často nehovorilo. Dnes nastal čas, keď sa tomuto musíme prispôsobiť,“ ozrejmil predseda ZMOS-u.

Spomenul, že i Partizánske, kde je primátorom, čaká rokovanie o volebných obvodoch a o tom, že niektoré mestské časti budú spojené do jedného volebného obvodu tak, aby mesto rešpektovalo ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jeho jednotlivých volebných obvodoch. Obdobné rokovanie bude mať Božik podľa svojich slov i v Prievidzi.

Božik upozornil, že ak by mestá a obce nerešpektovali rozhodnutie o rovnosti hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch, prokuratúra sa tým bude podľa jej vyjadrenia na rokovaní Rady ZMOS-u zaoberať a správne súdy buď do desiatich dní zrušia na základe podnetu prokuratúry rozhodnutia jednotlivých miest, alebo môžu byť zrušené výsledky volieb. „Ja si myslím, že žiadne mesto a žiaden štatutár mesta, žiadna obec a žiadny štatutár obce si nedovolí riskovať to, že z titulu rozhodnutia, ktoré nebude rešpektovať ústavný princíp, budú buď zrušené rozhodnutia alebo samotné voľby,“ vyhlásil.

Čo čaká Bratislavu? Vallo: Sme druhým najchudobnejším mestom Európy, no budem kandidovať znova

Video

Bratislavský primátor Matúš Vallo je v úrade už osem rokov. Priznáva chyby, no má za sebou aj viaceré prínosy. V rozhovore pre Pravdu otvorene hovorí o ostrej kritike politikov aj o rozvoji mesta. / Zdroj: TV Pravda, Robert Hüttner

Predseda ZMOS-u zároveň podotkol, že ho mrzí a je mu ľúto, že že sa táto iniciatíva ombudsmana neriešila v roku 2023 alebo 2024, čím by sa samosprávy vyhli tomuto tlaku pred komunálnymi voľbami.

Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol ÚS SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv.

Nesúlad s ústavou, ale i Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval ÚS v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva. Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta. Dobrovodský v reakcii na rozhodnutie ÚS uviedol, že verdikt posilňuje ochranu volebných práv obyvateľov Bratislavy.

Autor: TASR

Mali by mať občania právo skrátiť poslancom volebné obdobie referendom? Pýtali sme sa odborníkov

Odkaz: https://spravy.stvr.sk/2026/06/prezident-p-pellegrini-vyhlasi-iba-dve-referendove-otazky-odvolava-sa-na-rozhodnutie-ustavneho-sudu/

Mali by mať občania právo skrátiť poslancom volebné obdobie referendom? Pýtali sme sa odborníkov

Podľa odborníkov by sa zákon mohol zneužívať.

24. 6. 2026 10:00:00

Národná rada SR.

Foto: RTVS

V referende, ktoré bude 4. júla, sa občania vyjadria k dvom otázkam. Prezident Peter Pellegrini sa rozhodol, že prvú otázku, ktorá súvisela so skrátením volebného obdobia parlamentu, nevyhlási. Odvoláva sa pritom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý v roku 2023 uznal podobnú otázku za protiústavnú.

Od roku 2023 môže skrátiť volebné obdobie Národnej rady len samotný parlament svojím uznesením, v referende sa o tom rozhodnúť nedá. Niektorí odborníci napriek tomu hovoria, že navrhovaná referendová otázka sa nemusela vyňať.

„Táto otázka bola napísaná tak, že sa o nej referendum konať mohlo, pretože sa nie priamo referendom skracovalo volebné obdobie, ale dával sa pokyn parlamentu, aby svojím uznesením volebné obdobie skrátil. Ale je veľa iných právnikov, ktorí si myslia opak,“ povedal ústavný právnik a advokát Radoslav Procházka.

„Kým ústava neumožňuje vyslovene skrátiť volebné obdobie parlamentu ľudovým hlasovaním, tak to možné nie je,“ uviedol vedúci Katedry ústavného práva UK Marián Giba.

Zdroj: STVR

Kritika z minulosti

Referendá s otázkou o predčasnom ukončení volebného obdobia parlamentu boli kritizované už v minulosti. Téma sa objavila v rokoch 2000, 2004 aj 2023. V roku 2023 sa kvôli tomu prezidentka Zuzana Čaputová obrátila aj na Ústavný súd. Ten vtedy uznal otázku za protiústavnú. Prezident Peter Pellegrini preto nepovažoval za potrebné to opäť preverovať.

Sledujte spravodajstvo

STVR na WhatsApp

„Prezident alebo prezidentka sa nemusia vôbec obracať na Ústavný súd. Je plne v ich právomoci sa rozhodnúť akoby sami,“ objasnil politológ z Katedry politológie UK Erik Láštic.

Ak by sme podľa neho naozaj chceli skracovať volebné obdobie parlamentu referendom, najskôr by sme sa v ňom museli pýtať na návrh zmeny Ústavy SR.

„Ktorý by do ústavy doplnil špecifické ustanovenie o tom, že skrátenie volebného obdobia Národnej rady SR je možné dosiahnuť aj prostredníctvom referenda. To znamená, najprv je potrebné prijať všeobecnú zmenu a potom ktokoľvek v budúcnosti môže na základe toho petičnou akciou také referendum zvolať,“ dodal Láštic.

„Myslím si, že by občania mali mať právo odňať mandát poslancom, ktorým ho dali, ale zároveň uznávam, že môžem byť s týmto názorom v menšine,“ skonštatoval Procházka.

„Možnosť odvolávať parlament alebo skracovať mu referendom volebné obdobie, to prakticky nikde na svete neexistuje. Pozná to ústava Lichtenštajnska a Lotyšska, ale to sú výnimky, ktoré neudávajú nejaký trend,“ vysvetlil Giba.

Podľa odborníkov by sa zákon mohol zneužívať. Každá opozícia by sa mohla snažiť vyvolať takéto referendum.

„Môžeme mať rôzny názor na rôzne vlády, ale používať inštitút referenda, v podstate na politický boj, tak nie je to šťastné riešenie,“ povedal politológ Tomáš Jahelka z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

Moje odložené články

Autor: Karin Popovcová

Kuciak, Lipšic aj Sulík. Tóth pred súdom vysvetľoval podrobnosti o sledovaní novinárov a ďalších osôb

Odkaz: https://spravy.stvr.sk/2026/06/svedok-peter-toth-pred-sudom-potvrdil-od-koho-dostal-poziadavku-na-sledovanie-novinara-jana-kuciaka/

Kuciak, Lipšic aj Sulík. Tóth pred súdom vysvetľoval podrobnosti o sledovaní novinárov a ďalších osôb

Jeho výsluch na ŠTS sa skončil po troch dňoch.

24. 6. 2026 10:26:14 Aktualizované: 24. 6. 2026 15:25:00

Na súd sa P. Tóth dostavil už v pondelok.

Foto: TASR/Martin Baumann

Svedok Peter Tóth vypovedal na stredajšom (24. 6.) hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku o sledovaní novinára Jána Kuciaka z októbra 2017. Potvrdil, že požiadavku dostal od obžalovaného Mariana Kočnera a paparazzovaním poveril Miroslava Kriaka s jeho tímom. Jeho výsluch sa v stredu skončil po troch dňoch. Súd ho však predvolal aj na hlavné pojednávanie 8. júla.

„Určite som to zadal sprostredkovane na osobnom stretnutí s pánom Kriakom. My sme sa za takýmto účelom vždy stretávali v kaviarni na rohu ulíc Tomášikova a Mierová v Bratislave, v blízkosti finančného riaditeľstva, kde bol Kriak v tom čase služobne zaradený,“ ozrejmil Tóth.

Svedok Kriakovi povedal, že ide o Kuciaka, ktorý v tom čase pracoval ako novinár v Aktualitách, a ústne mu poskytol základné informácie z nafotených lustračných diagramov.

„Kriak si to väčšinou zapísal a potom už vedel, čo má robiť,“ podotkol. Neskôr mu mohol poskytnúť aj informáciu o reálnom Kuciakovom bydlisku, ktorú mal od Mariana Kočnera. Doplnil, že výstupy zo sledovania mu Kriak odovzdal vždy na USB kľúči, ktorý následne odovzdal obžalovanému.

„Na USB kľúči určite boli aj fotografie, ale teraz neviem, či boli vložené do textového súboru,“ dodal s tým, že tieto fotografie boli veľmi nekvalitné. „Neviem, či to vyplynulo z textu alebo z ústneho podania pána Kriaka, ale z jeho zistení malo vyplývať, že v priebehu víkendu Ján Kuciak pracoval manuálne na rekonštrukcii domu vo Veľkej Mači,“ ozrejmil.

Fotografie na USB kľúči

Tóth spoznal všetky štyri fotografie, ktoré mu boli na hlavnom pojednávaní predložené. „Sú to tie fotky, ktoré boli vykonané v rámci činnosti skupiny Miroslava Kriaka,“ priblížil. Na fotografiách identifikoval Kuciaka, avšak poukázal na to, že zábery nie sú kvalitné.

„Túto osobu môžem identifikovať len preto, pretože viem, že má ísť o fotku Jána Kuciaka,“ povedal opakovane. Fotografie mu podľa jeho slov doručil Kriak na USB kľúči. Pôvodne ich podľa jeho mienky bolo o niečo viac.

Obžalovaný Marian Kočner sa v nadväznosti na to svedka spýtal, prečo neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní fotografie v takom rozsahu, ako ich mal dostať na USB. „Predovšetkým si myslím, že tvrdenie, že som zasahoval do materiálu, je pokus o manipuláciu,“ reagoval Tóth s tým, že v čase odovzdania materiálov polícii bol stav jeho archívu iný ako vo februári 2018.

„Ako som mohol vo februári vedieť, že v dôsledku nerozvážneho počínania obžalovaného Mariana K. sa proti svojej vôli stanem svedkom v trestnej veci úkladnej vraždy,“ položil otázku. Argumentoval, že medzi februárom 2018 a odovzdaním dokumentov vymazal zo svojho počítača podstatnú časť informačného balastu.

„Vtedy ešte neboli cloudové služby, tak som šetril priestor na svojom počítači,“ doplnil. Považuje za malý zázrak, že v čase odovzdania materiálov polícii ešte nejaké fotografie Kuciaka vôbec v počítači mal. „Ako som opakovane uvádzal, informačná produkcia smerom ku Kuciakovi bola z pohľadu projektu Na pranieri úplne irelevantná,“ poznamenal.

Sledovať mal 20 osôb

Zadanie od Kočnera sa podľa svedka týkalo celkovo do 20 osôb. Okrem viacerých novinárov aj vtedajšieho generálneho prokurátora SR Jaromíra Čižnára. Jeho sledovanie však bolo podľa Tótha len fingované. Tím sledoval aj vtedajšieho predsedu Krajského súdu v Bratislave, ale s nulovým výsledkom.

„Obžalovaný podal požiadavku aj na sledovanie vtedajšieho advokáta a politika Daniela Lipšica. Tím ho vykonal,“ podotkol Tóth. Ako pokračoval, Kriak zachytil i vtedajšieho riaditeľa bezpečnostnej sekcie Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu, ktorý sa stretol s Marekom Gašparecom.

Sledujte spravodajstvo

STVR na Facebooku

„My sme raz s Kriakom iba náhodne urobili fotku Dušana Kováčika. Nespomínam si, či sa to odovzdalo Marianovi Kočnerovi,“ doplnil svedok. Obžalovaný zadal podľa Tótha aj sledovanie Richarda Sulíka.

„Výsledky zo sledovania som odovzdal Marianovi Kočnerovi,“ spresnil. Z výpovedí svedka vyplýva, že výstupy zo sledovaní mali slúžiť ako podklady pre projekt Na pranieri.

„Marian Kočner ma neustále hypnotizuje pohľadom,“ povedal počas hlavného pojednávania Tóth s tým, že ho to dosť vyrušuje. Kočner na neho podľa jeho slov robil aj grimasy. Obžalovaný reagoval, že sa len pozerá na svedka. „Zachovajte kamennú tvár,“ vyzval ho predseda senátu Miroslav Mazúch. Obžalovaný však má podľa jeho slov právo pozerať na svedka počas jeho výsluchu.

„Nemohlo ísť o grimasy, pretože oproti nemu sedia dvaja angažovaní prokurátori. Niečo podobné by signalizovali,“ uviedol médiám právny zástupca Mariana Kočnera Marek Para.

Svedok bol podľa zástupcu poškodených Romana Kvasnicu citlivý na niečo, čo pozoroval aj on. „Musíme rešpektovať práva Mariana K., je obžalovaný. Trestná činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu, je veľmi závažná. Tresty, ktoré mu hrozia, sú mimoriadne vysoké,“ povedal Kvasnica médiám.

Vypovedá od pondelka

Bývalý šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Tóth absolvoval v pondelok (22. 6.) aj v utorok (23. 6.) vždy približne osemhodinový výsluch. V stredu vypovedal takmer do 15.00 h. Súd ho predvolá aj na hlavné pojednávanie, ktoré sa uskutoční 8. júla. Odstraňovať sa budú prípadné rozpory v jeho výpovedi.

Tóth okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Kočnerovi a Alene Zsuzsovej vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.

Tóth v závere svojho stredajšieho výsluchu reagoval aj na predložený vzťahový diagram, na ktorom je ako adresa trvalého pobytu Kuciaka uvedená Veľká Mača. Svedok vypovedal, že on mal k dispozícii taký materiál, na ktorom bola ako trvalý pobyt Kuciaka vyznačená Bytča.

„Musel byť vyhotovený inokedy ako vzťahový diagram, ktorý som dostal vo vzťahu ku Kuciakovi od Mariana K.,“ zdôraznil Tóth.

Podľa splnomocnenca poškodených Romana Kvasnicu je dobré, že súd v rámci výsluchu otvára aj iné dimenzie, ako to robil senát ŠTS v roku 2020.

„Čo sa týka svedka Tótha, je vypočúvaný opakovane. Jeho výpoveď je mimoriadne podstatná pre toto trestné konanie. Do istej miery je to z nášho pohľadu svedok na úrovni svedka Andruskóa, čo sa týka dôkazného významu,“ povedal médiám.

Sledujte spravodajstvo

STVR na WhatsApp

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian Kočner a Alena Zsuzsová.

Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej aj Dušan Kracina a Darko Dragič.

Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

.

Moje odložené články

Autor: Erik Rédli

Minister spravodlivosti Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v prípade vraždy ženy v Gelnici.

Odkaz: https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/minister-spravodlivosti-susko-je-pripraveny-nariadit-dohlad-nad-sudnym-konanim-v-pripade-vrazdy-zeny-v-gelnici/

Minister spravodlivosti Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v prípade vraždy ženy v Gelnici.

Mimoriadna správa

24. júna 2026

Ak v prípade zlyhal štát, budú sa zamýšľať nad systémovými zmenami.

„Som pripravený nariadiť aj dohľad nad týmto súdnym konaním. Je to moja právomoc z hľadiska procesného postupu súdu,“ povedal minister Boris Susko (Smer-SD) pred stredajším (24. 6.) rokovaním vlády.

Tvrdí, že vražda bola individuálnym zlyhaním jednotlivca, ktorý bol prvopáchateľom a nemal kriminálnu minulosť. Minister má informácie, že zákaz priblíženia žena požadovala v čase, keď bol páchateľ vo väzbe.

„Logicky takýto návrh súd zamieta,“ podotkol. Predmetom vyšetrovania je podľa neho aj to, či bolo alebo nebolo o zákaz priblíženia požiadané v rámci trestného konania ako súčasť trestu. Susko apeloval, aby sa o prípade nešpekulovalo a počkalo sa na výsledky vyšetrovania. Súd bude podľa neho pracovať štandardne ako v iných prípadoch.

„Bol by som nerád, ak by sme z tohto robili vopred nejaké závery a konkrétne súdy, lebo ani vy nevidíte do toho spisu, ani ja. Bude to predmetom skúmania aj prokuratúry a ďalších orgánov. Počkajme si na to, ako sa skončí vyšetrovanie, a potom môžeme spraviť nejaké závery aj z hľadiska ďalšieho postupu prípadných legislatívnych riešení,“ skonštatoval.

Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) sa tragédia stať nemala. Rozhodnutia súdov, ktoré padli ešte pred vraždou, musí zdôvodniť súd, tvrdí.

Tomáš pripomenul, že na Slovensku fungujú bezpečné ženské domy, kde sa môžu ženy s deťmi ukryť pred týraním a násilím.

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu (20. 6.) v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc. Košický krajský policajný vyšetrovateľ vzniesol voči mužovi obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby.

Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok (23. 6.) vzala obvineného muža do tzv. útekovej a preventívnej väzby. Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku. (TASR)

Regióny

Časť zákona o hlavnom meste Slovenska Bratislava je protiústavná, rozhodol Ústavný súd.

Odkaz: https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/cast-zakona-o-hlavnom-meste-slovenska-bratislava-je-protiustavna-rozhodol-ustavny-sud/

Časť zákona o hlavnom meste Slovenska Bratislava je protiústavná, rozhodol Ústavný súd.

Mimoriadna správa

24. júna 2026

Týka sa počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach.

Ústavný súd (ÚS) SR o tom rozhodol v stredu (24. 6.). V tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského. (TASR)

Slovensko

Časť zákona o hlavnom meste je v nesúlade s ústavou, rozhodol Ústavný súd. V prípade Košíc návrhu nevyhovel

Odkaz: https://spravy.stvr.sk/2026/06/ustavny-sud-vyhovel-navrhu-ombudsmana-cast-zakona-o-hlavnom-meste-je-v-nesulade-s-ustavou/

Časť zákona o hlavnom meste je v nesúlade s ústavou, rozhodol Ústavný súd. V prípade Košíc návrhu nevyhovel

Ide o poslancov a mestské časti.

24. 6. 2026 14:48:59 Aktualizované: 24. 6. 2026 15:29:00

Ilustračná snímka.

Foto: Unsplash

Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislava, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu (24. 6.) o tom rozhodol Ústavný súd (ÚS) SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského. Nevyhovel však návrhu generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku k zákonu o meste Košice.

Nesúlad s ústavou, ale aj Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval ÚS v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca.

Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva. Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta.

„V dôsledku výrazne odlišných volebných obvodov zapríčinených napadnutým ustanovením majú hlasy jednotlivých voličov vo voľbách do mestského zastupiteľstva výrazne odlišnú váhu, a teda aj potenciál ovplyvniť výsledok volieb. Predovšetkým výrazným zvýhodnením voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta,“ upozornil vo svojom podnete. Na ÚS ho podal na konci januára.

Sledujte spravodajstvo

STVR na Facebooku

Mieni, že doterajším znením zákona tak dochádza k diskriminácii obyvateľov i kandidátov do zastupiteľstva v rôznych volebných obvodoch hlavného mesta.

Ombudsman vo svojom podnete zdôraznil, že základné právo na rovnosť aktívneho a pasívneho volebného práva, ktoré je právom voličov a kandidátov do zastupiteľstva, musí mať prednosť pred záujmom na zastúpenie určitého územia obce v prípade ich vzájomnej kolízie.

Dobrovodský v reakcii na stredajšie rozhodnutie uviedol, že predstavuje významný krok k posilneniu ochrany volebných práv obyvateľov hlavného mesta.

„Ústavný súd sa stotožnil s tým, že napadnutá právna úprava zasahuje do ústavne garantovaného práva občanov voliť a byť volení za rovnakých podmienok a potvrdil význam princípu rovnosti hlasov ako jednej zo základných podmienok demokratických volieb,“ uviedol ombudsman.

Rozhodnutie ÚS podľa neho potvrdzuje, že aj legitímne ciele územnej samosprávy musia rešpektovať ústavnú požiadavku rovnosti volebného práva. Dodáva, že po vyhlásení nálezu Ústavného súdu v zbierke zákonov tak bude potrebné zmeniť nedávno prijaté uznesenie bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ), ktoré bolo prijaté na základe doterajšej právnej úpravy.

Novela o meste Košice

Žilinka v januári podal návrh, v ktorom na podnet štrnástich mestských častí napadol ako protiústavnú časť zákona o meste Košice. Sporné ustanovenia z novely zákona z roku 2023 umožnili zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti Košíc bez konania miestneho referenda.

Sledujte spravodajstvo

STVR na WhatsApp

„Generálny prokurátor Slovenskej republiky je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende,“ informovala vo februári 2025 hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová.

Doplnila, že všetkým ostatným obyvateľom s trvalým pobytom na území Slovenska vrátane mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy zostalo zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie.

ÚS prijal návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie 11. júna 2025 s tým, že zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení.

Parlament koncom apríla tohto roku schválil novelu zákona o meste Košice. Tá má smerovať k racionalizácii počtu košických mestských častí, ktorých je v súčasnosti 22.

O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Ak by nebolo úspešné, od roku 2030 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia.

Moje odložené články

Autor: TASR

Ústavný súd nevyhovel návrhu generálneho prokurátora Žilinku, ktorý napadol ako protiústavnú časť zákona o meste Košice.

Odkaz: https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/ustavny-sud-nevyhovel-navrhu-generalneho-prokuratora-zilinku-ktory-napadol-ako-protiustavnu-cast-zakona-o-meste-kosice/

Ústavný súd nevyhovel návrhu generálneho prokurátora Žilinku, ktorý napadol ako protiústavnú časť zákona o meste Košice.

Mimoriadna správa

24. júna 2026

Sporné ustanovenia z novely umožnili zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti bez miestneho referenda.

Ústavný súd (ÚS) SR o návrhu Maroša Žilinku rozhodol na stredajšom (24. 6.) zasadnutí pléna. (TASR)

Regióny

Verdikt Ústavného súdu posilňuje ochranu volebných práv obyvateľov Bratislavy, vyhlásil Róbert Dobrovodský.

Odkaz: https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/verdikt-ustavneho-sudu-posilnuje-ochranu-volebnych-prav-obyvatelov-bratislavy-vyhlasil-robert-dobrovodsky/

Verdikt Ústavného súdu posilňuje ochranu volebných práv obyvateľov Bratislavy, vyhlásil Róbert Dobrovodský.

Mimoriadna správa

24. júna 2026

Súd vyhovel jeho návrhu a vyhlásil príslušnú časť zákona o hlavnom meste za protiústavnú.

Ústavný súd sa stotožnil s tým, že napadnutá právna úprava zasahuje do ústavne garantovaného práva občanov voliť a byť volený za rovnakých podmienok a potvrdil význam princípu rovnosti hlasov ako jednej zo základných podmienok demokratických volieb,“ uviedol v stredu (24. 6.) ombudsman.

Rozhodnutie ÚS podľa neho potvrdzuje, že aj legitímne ciele územnej samosprávy musia rešpektovať ústavnú požiadavku rovnosti volebného práva. Dodáva, že po vyhlásení nálezu Ústavného súdu v zbierke zákonov bude potrebné zmeniť nedávno prijaté uznesenie bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ), ktoré bolo prijaté na základe doterajšej právnej úpravy.

ÚS v stredu rozhodol, že časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave je protiústavná. Dal za pravdu ombudsmanovi, ktorý na konci januára podal podnet, v ktorom označil za nesúladné s ústavou ustanovenie, že počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca.

Ombudsman v prípade tohto uznesenia skonštatoval porušenie rovnosti volebného práva. Odvolávajúc sa na odlišnú váhu voličov vo výrazne odlišných volebných obvodoch, upozornil na výrazné zvýhodnenie voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta. (TASR)

Regióny

V kauze exšéfa policajných odposluchov vypovedali Martin Kováč aj Bernard Slobodník.

Odkaz: https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/v-kauze-exsefa-policajnych-odposluchov-vypovedali-martin-kovac-aj-bernard-slobodnik/

V kauze exšéfa policajných odposluchov vypovedali Martin Kováč aj Bernard Slobodník.

Mimoriadna správa

24. júna 2026

S Jurijom Fejerom, ktorý si odpykáva trest v Ilave, sa súd spojil cez videokonferenciu.

Obaja vypovedali v stredu (24. 6.) v obnovenom procese s bývalým riaditeľom úradu zvláštnych policajných činností Jozefom R. na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica.

Svedok Kováč, bývalý člen gangu sýkorovci, potvrdil, že obžalovaný mal dávať ich skupine, ktorá páchala rôznu trestnú činnosť, informácie o policajných raziách, za čo od šéfa gangu Róberta Lališa údajne dostával finančnú odmenu okolo 30-tisíc korún.

Svedok robil Lališovi šoféra a ochrankára a pamätá si, že raz mu domov do Šale niesol obálku s peniazmi aj on osobne. „Lališ vždy povedal, že máme takú alebo onakú informáciu. Peniaze od Lališa mu nosili iní dvaja členovia, ale raz ísť nemohli, preto som išiel ja. Nepozeral som do obálky, ale predpokladám, že tam boli peniaze ako vždy,“ vypovedal Kováč.

Uviedol, že Jozef R. dostával od nich peniaze, vedela len hŕstka ľudí okolo Lališa. O aké informácie malo presne ísť, nevedel svedok konkretizovať.

„Keď sme boli v hľadáčiku, Lališ nám len povedal, že sledujú vás, odpočúvajú, dávajte si pozor,“ doplnil Kováč. Napokon došlo medzi ním a obžalovaným aj na konfrontáciu tvárou v tvár, kde mu do očí zopakoval podstatu toho, čo uviedol pred samosudcom.

„Nie je to pravda. Nikdy som žiadne informácie nevynášal a nikdy som od nich žiadne peniaze nedostal,“ zdôraznil Jozef R.

Svedok Slobodník, exfunkcionár niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry, síce obžalovaného poznal, ale udržiavali iba pracovný vzťah. K žalovaným skutkom sa bližšie nevedel vyjadriť.

Bývalého šéfa policajných odposluchov Jozefa R. zadržali v rámci policajnej akcie Judáš začiatkom decembra 2020. ŠTS ho v roku 2023 uznal za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny sýkorovci, ktorej mal za peniaze vynášať informácie z prostredia polície, a za dva skutky prijímania úplatku. Do nich mali byť zapojení i ďalší policajní funkcionári. Výška úplatkov sa v jednom skutku mala pohybovať zhruba okolo 16-tisíc eur a v druhom 17-tisíc eur.

ŠTS mu vymeral úhrnný trest odňatia slobody na jedenásť rokov. Najvyšší súd SR rozsudok zrušil a vec vrátil ŠTS, aby ju v potrebnom rozsahu prerokoval a znovu rozhodol. (TASR)

Slovensko

Mestá a obce budú musieť jasne rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch.

Odkaz: https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/mesta-a-obce-budu-musiet-jasne-respektovat-ustavny-princip-rovnosti-vahy-hlasu-obcanov-v-jednotlivych-volebnych-obvodoch/

Mestá a obce budú musieť jasne rešpektovať ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch.

Mimoriadna správa

24. júna 2026

Uviedol to predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.

Urobil tak v nadväznosti na stredajšie (24. 6.) rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o nesúlade časti zákona o hlavnom meste Bratislave s Ústavou SR.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) podľa neho rozhodnutie ÚS rešpektuje, zaoberať sa ním bude musieť mestské zastupiteľstvo hlavného mesta aj parlament. Predseda ZMOS-u zároveň na základe vyjadrenia prokuratúry upozornil, že nerešpektovanie ústavného princípu môže viesť k zrušeniu výsledku volieb v jednotlivých mestách a obciach.

Väčšina samospráv má podľa Božika vôľu riešiť volebné obvody v zmysle podnetov verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý sa vyjadril, že je to jeho povinnosť zo zákona, aby upozornil Generálnu prokuratúru SR na porušovanie ústavy.

„Tým budú musieť mestské zastupiteľstvá, poprípade obecné zastupiteľstvá, pokiaľ majú viac obvodov, jasne rešpektovať ústavné princípy, o ktorých sa v minulosti až tak často nehovorilo. Dnes nastal čas, keď sa tomuto musíme prispôsobiť,“ ozrejmil predseda ZMOS-u.

Spomenul, že i Partizánske, kde je primátorom, čaká rokovanie o volebných obvodoch a o tom, že niektoré mestské časti budú spojené do jedného volebného obvodu tak, aby mesto rešpektovalo ústavný princíp rovnosti váhy hlasu občanov v jeho jednotlivých volebných obvodoch. Obdobné rokovanie bude mať Božik podľa svojich slov i v Prievidzi.

Božik upozornil, že ak by mestá a obce nerešpektovali rozhodnutie o rovnosti hlasu občanov v jednotlivých volebných obvodoch, prokuratúra sa tým bude podľa jej vyjadrenia na rokovaní Rady ZMOS-u zaoberať a správne súdy buď do desiatich dní zrušia na základe podnetu prokuratúry rozhodnutia jednotlivých miest, alebo môžu byť zrušené výsledky volieb.

„Ja si myslím, že žiadne mesto a žiaden štatutár mesta, žiadna obec a žiadny štatutár obce si nedovolí riskovať to, že z titulu rozhodnutia, ktoré nebude rešpektovať ústavný princíp, budú buď zrušené rozhodnutia alebo samotné voľby,“ vyhlásil.

Predseda ZMOS-u zároveň podotkol, že ho mrzí a je mu ľúto, že že sa táto iniciatíva ombudsmana neriešila v roku 2023 alebo 2024, čím by sa samosprávy vyhli tomuto tlaku pred komunálnymi voľbami.

Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol ÚS SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv.

Nesúlad s ústavou, ale i Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval ÚS v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva. Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta.

Dobrovodský v reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu uviedol, že verdikt posilňuje ochranu volebných práv obyvateľov Bratislavy. (TASR)

Slovensko

Peter Tóth vypovedá v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka tretí deň v rade

Odkaz: https://www.postoj.sk/196384/dnes-treba-vediet

Peter Tóth vypovedá v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka tretí deň v rade

Svedok Peter Tóth vypovedal na hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu v Pezinku o sledovaní novinára Jána Kuciaka z októbra 2017. Potvrdil, že požiadavku dostal od obžalovaného Mariana Kočnera a „paparazzovaním“ poveril Miroslava Kriaka s jeho tímom.

„Určite som to zadal sprostredkovane na osobnom stretnutí s pánom Kriakom. My sme sa za takýmto účelom vždy stretávali v kaviarni na rohu ulíc Tomášikova a Mierová v Bratislave. V blízkosti finančného riaditeľstva, kde bol Kriak v tom čase služobne zaradený,“ ozrejmil Tóth.

Svedok Kriakovi povedal, že ide o Kuciaka, ktorý v tom čase pracoval ako novinár v Aktualitách, a ústne mu poskytol základné informácie z nafotených lustračných diagramov. „Kriak si to väčšinou zapísal a potom už vedel, čo má robiť,“ podotkol. Neskôr mu mohol poskytnúť aj informáciu o reálnom Kuciakovom bydlisku, ktorú mal od Kočnera.

Doplnil, že Kriak mu výstupy zo sledovania vždy odovzdal na USB kľúči, ktorý následne dal obžalovanému. „Na USB kľúči určite boli aj fotografie, ale teraz neviem, či boli vložené do textového súboru,“ dodal s tým, že fotografie boli veľmi nekvalitné. „Neviem, či to vyplynulo z textu alebo z ústneho podania pána Kriaka, ale z jeho zistení malo vyplývať, že v priebehu víkendu Ján Kuciak pracoval manuálne na rekonštrukcii domu vo Veľkej Mači,“ ozrejmil.

Zadanie od Kočnera sa podľa svedka týkalo celkovo do 20 osôb. Okrem viacerých novinárov aj vtedajšieho generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, jeho sledovanie však bolo podľa Tótha len „fingované“. Tím sledoval aj vtedajšieho predsedu Krajského súdu v Bratislave, ale s nulovým výsledkom.

„Obžalovaný podal požiadavku aj na sledovanie vtedajšieho advokáta a politika Daniela Lipšica. Tím ho vykonal,“ podotkol Tóth. Ako pokračoval, Kriak zachytil i vtedajšieho riaditeľa bezpečnostnej sekcie Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu, ktorý sa stretol s Marekom Gašparecom.

„My sme raz s Kriakom iba náhodne urobili fotku Dušana Kováčika. Nespomínam si, či sa to odovzdalo Marianovi K.,“ doplnil svedok. Obžalovaný zadal podľa Tótha aj sledovanie Richarda Sulíka. „Výsledky zo sledovania som odovzdal Marianovi K.,“ spresnil. Z výpovedí svedka vyplýva, že výstupy zo sledovaní mali slúžiť ako podklady pre projekt Na pranieri.

„Marian K. ma neustále hypnotizuje pohľadom,“ povedal počas hlavného pojednávania Tóth s tým, že ho to dosť vyrušuje. Kočner na neho podľa jeho slov robil aj grimasy. Obžalovaný reagoval, že sa len pozerá na svedka. „Zachovajte kamennú tvár,“ vyzval Kočnera predseda senátu Miroslav Mazúch. Obžalovaný však má podľa jeho slov právo pozerať na svedka počas jeho výsluchu.

Tóth vypovedá už tretí deň v rade. V pondelok (22. 6.) aj v utorok (23. 6.) absolvoval vždy približne osemhodinový výsluch. Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky Kočner a Zsuzsová. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd. Prípad sa tak po tretí raz dostal na Špecializovaný trestný súd.

Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Autor: TASR

24. jún – Deň pamiatky obetí komunistického režimu / Špecializovaný trestný súd odsúdil Komunistickú stranu Slovenska

Odkaz: https://www.postoj.sk/196383/specializovany-trestny-sud-odsudil-komunisticku-stranu-slovenska

24. jún – Deň pamiatky obetí komunistického režimu / Špecializovaný trestný súd odsúdil Komunistickú stranu Slovenska

Pred piatimi rokmi 24. júna 2021 sme si začali prvýkrát pripomínať Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Ešte žijúcich politických väzňov z obdobia komunistického režimu muselo určite zabolieť, keď videli po krajine červené bilbordy so žltým nápisom „Bez socializmu to nepôjde!“, so znakom prekríženého kosáka a kladiva a s textom „100 rokov komunistov na Slovensku 1921 – 2021, Komunistická strana Slovenska“.

Bilbordy boli vážnou neúctou k vyše 70 000 obetiam komunistického režimu, prenasledovaným, väzneným a popraveným...

Po piatich rokoch prišla spravodlivosť. Špecializovaný trestný súd v Pezinku vo svojom trestnom rozkaze 16T/3/2026 z 28. mája 2026 odsúdil za uvedené bilbordy väčšinu predsedníctva Komunistickej strany Slovenska, ako aj samotnú Komunistickú stranu Slovenska za podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd s cieľom poukázať na hnutie, režim a ideológiu, ktoré v minulosti smerovali k potláčaniu základných práv a slobôd, vyzdvihnúť ich a robiť im v pozitívnom zmysle reklamu, pričom sa súd odvolával na to, že režim z rokov 1948 – 1989 založený na komunistickej ideológii bol nemorálny, protiprávny, odsúdeniahodný a smeroval k potlačeniu základných práv a slobôd.

Trestný rozkaz Špecializovaného trestného súdu, ktorým bolo rozhodnuté, má povahu odsudzujúceho rozsudku. Obvinení boli odsúdení na peňažný trest vo výške tisíc eur alebo náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov. Samotná Komunistická strana Slovenska bola odsúdená na peňažný trest tritisíc eur. Spolu teda majú zaplatiť desaťtisíc eur.

Voči trestnému rozkazu sa obvinení mohli odvolať, čím by následne prebehlo súdne konanie. Nikto z odsúdených sa však neodvolal, a tak trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

Trestný rozkaz samosudcu JUDr. Jozef Piknu je v novodobej histórii prelomový a poukazuje na to, že za propagáciu režimu založeného na komunistickej ideológii môžu byť odsúdení nielen členovia Komunistickej strany Slovenska, ale aj iní občania, ktorí budú propagovať neľudský komunistický režim z rokov 1948 – 1989.

Zostava len otázkou, či odsúdení zaplatia tisíc eur alebo si vyberú dvanásťmesačný skúsenostný pobyt, ktorý by im aspoň sčasti priblížil pobyt v komunistických väzeniach. Možno ich presvedčí, že to budú mať s plnou penziou. Nechajme sa prekvapiť.

Príspevok odznel 24. júna pri príležitosti piateho výročia založenia Múzea obetí komunizmu v Košiciach.

Autor: Ján Šimulčík

Špecializovaný trestný súd odsúdil Komunistickú stranu Slovenska

Odkaz: https://www.postoj.sk/196402/dnes-treba-vediet

Špecializovaný trestný súd odsúdil Komunistickú stranu Slovenska

Špecializovaný trestný súd v máji odsúdil Komunistickú stranu Slovenska za podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Dôvodom boli červené bilbordy so žltým nápisom „Bez socializmu to nepôjde!“, so znakom prekríženého kosáka a kladiva, ktoré KSS dala vylepiť v roku 2021.

Autor: Vypočuť článok | Prajete si vypočuť audioverziu článku?

Časť zákona o hlavnom meste Bratislave je protiústavná

Odkaz: https://www.postoj.sk/196409/dnes-treba-vediet

Časť zákona o hlavnom meste Bratislave je protiústavná

Časť zákona o hlavnom meste Bratislave, ktorá sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. Rozhodol o tom Ústavný súd, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Nesúlad s ústavou, ale i Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach skonštatoval Ústavný súd v prípade ustanovenia, ktoré hovorí, že „počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“.

Ombudsman napadol toto ustanovenie s argumentom, že porušuje rovnosť volebného práva. Podľa Dobrovodského príslušné ustanovenie uprednostňuje určovanie volebných obvodov so zameraním na povinné zastúpenie mestských častí, respektíve ich obyvateľov, a nie na pomer obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov hlavného mesta.

„V dôsledku výrazne odlišných volebných obvodov zapríčinených napadnutým ustanovením majú hlasy jednotlivých voličov vo voľbách do mestského zastupiteľstva výrazne odlišnú váhu, a teda aj potenciál ovplyvniť výsledok volieb, a to predovšetkým výrazným zvýhodnením voličov i kandidátov v malých volebných obvodoch hlavného mesta,“ upozornil vo svojom podnete, ktorý na ÚS podal na konci januára. Mieni, že doterajším znením zákona tak dochádza k diskriminácii obyvateľov i kandidátov do zastupiteľstva v rôznych volebných obvodoch hlavného mesta.

Ombudsman vo svojom podnete zdôraznil, že základné právo na rovnosť aktívneho a pasívneho volebného práva, ktoré je právom voličov a kandidátov do zastupiteľstva, musí mať prednosť pred záujmom na zastúpenie určitého územia obce v prípade ich vzájomnej kolízie.

Autor: TASR

Najvyšší súd tvrdí, že dovolanie v prípade Dušana Kováčika prišlo 14. marca 2023

Odkaz: https://www.postoj.sk/196429/dnes-treba-vediet

Najvyšší súd tvrdí, že dovolanie v prípade Dušana Kováčika prišlo 14. marca 2023 a v ďalších mesiacoch bolo priebežne dopĺňané. Spis zapožičal súd ministerstvu spravodlivosti 4. marca 2024. Spis bol vrátený 7. augusta 2024 spolu s dovolaním ministra spravodlivosti. Bezprostredne po jeho vrátení, dňa 20. augusta 2024, došlo k zmene v zložení senátu. Najvyšší súd neodpovedal na otázku, či to bol dôvod, ktorý sudcom bránil, aby za to obdobie urobili akýkoľvek úkon.

Autor: Vypočuť článok | Prajete si vypočuť audioverziu článku?

Svedok P. Tóth vypovedá v kauze Kuciak tretí deň v rade

Odkaz: https://www.teraz.sk/slovensko/svedok-p-toth-vypoveda-v-kauze-kuciak/972752-clanok.html

Svedok P. Tóth vypovedá v kauze Kuciak tretí deň v rade

Na snímke niekdajší príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Tóth prichádza na výsluch na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku v pondelok 22. júna 2026. Foto: TASR - Martin Baumann

Stredajšie hlavné pojednávanie pokračuje otázkami splnomocnenca poškodených Romana Kvasnicu a následne otázkami senátu.

dnes 8:54

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.

00:00 / 00:00

Pezinok 24. júna (TASR) - Svedok Peter Tóth vypovedá v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a v prípade prípravy vrážd prokurátorov tretí deň v rade. V pojednávacej miestnosti Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku sa aj v stredu nachádza spomedzi štvorice obžalovaných len Marian K.

Počas pondelka (22. 6.) a utorka (23. 6.) absolvoval Tóth spontánnu výpoveď, odpovedal na otázky prokurátorov, obhajoby, obžalovaného Mariana K. a splnomocnencov poškodených. Prehrávala sa aj telefonická komunikácia Tótha s obžalovaným.

Stredajšie hlavné pojednávanie pokračuje otázkami splnomocnenca poškodených Romana Kvasnicu a následne otázkami senátu. Okrem konfrontácie svedka s dôkazmi je naplánované aj prípadné odstraňovanie rozporov v jeho výsluchu.

Tóth absolvoval v pondelok približne osemhodinový výsluch, v utorok vypovedal ešte o niečo dlhšie. Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi K. a Alene Zs. vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.

V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian K. a Alena Zs. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan K. a Darko D. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.

Autor: TASR

Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdom pre vraždu v Gelnici

Odkaz: https://www.teraz.sk/regiony/susko-je-pripraveny-nariadit-dohlad-n/972827-clanok.html

Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdom pre vraždu v Gelnici

Na snímke minister spravodlivosti SR Boris Susko (SMER-SD) odpovedá na otázky novinárov počas príchodu na výjazdové rokovanie Vlády SR v obci Malcov v okrese Bardejov v stredu 24. júna 2026. Foto: TASR - Michal Svítok

Susko apeloval, aby sa o prípade nešpekulovalo a počkalo sa na výsledky vyšetrovania.

dnes 12:16

aktualizované

dnes 14:43

Malcov 24. júna (TASR) - Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v prípade vraždy ženy v Gelnici. Ak v prípade zlyhal štát, budú sa zamýšľať nad systémovými zmenami. Uviedol to médiám pred stredajším rokovaním vlády.

„Som pripravený nariadiť aj dohľad nad týmto súdnym konaním. Je to moja právomoc z hľadiska procesného postupu súdu,“ povedal Susko. Tvrdí, že vražda bola individuálnym zlyhaním jednotlivca, ktorý bol prvopáchateľom a nemal kriminálnu minulosť.

Minister má informácie, že zákaz priblíženia žena požadovala v čase, keď bol páchateľ vo väzbe. „Logicky takýto návrh súd zamieta,“ podotkol. Predmetom vyšetrovania je podľa neho aj to, či bolo alebo nebolo o zákaz priblíženia požiadané v rámci trestného konania ako súčasť trestu.

Susko apeloval, aby sa o prípade nešpekulovalo a počkalo sa na výsledky vyšetrovania. Súd bude podľa neho pracovať štandardne ako v iných prípadoch. „Bol by som nerád, ak by sme z tohto robili vopred nejaké závery a konkrétne súdy, lebo ani vy nevidíte do toho spisu, ani ja. Bude to predmetom skúmania aj prokuratúry a ďalších orgánov. Počkajme si na to, ako sa skončí vyšetrovanie, a potom môžeme spraviť nejaké závery aj z hľadiska ďalšieho postupu prípadných legislatívnych riešení,“ skonštatoval.

Vražda v Gelnici je podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) odsúdeniahodná a bezprecedentná. Je otázkou, či sudca uložil adekvátny trest, či prokurátor robil dohľad nad výkonom trestu a či Zväz väzenskej justičnej stráže informoval tak, ako informovať mal, povedal. „Spolu s pani prezidentkou policajného zboru chceme v najbližších dňoch zvolať spoločné stretnutie, aby sme si aj z hľadiska systémového nastavenia povedali, či ten systém funguje, či je nastavený optimálne, a či v rámci zodpovednosti od sudcu až po prokurátora, bolo urobené všetko,“ poznamenal minister s tým, že sa budú rozprávať, aké zmeny spraviť, aby sa takáto tragédia nezopakovala.

Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) sa tragédia stať nemala. Rozhodnutia súdov, ktoré padli ešte pred vraždou, musí zdôvodniť súd, tvrdí. Tomáš pripomenul, že na Slovensku fungujú bezpečné ženské domy, kde sa môžu ženy s deťmi ukryť pred týraním a násilím.

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu (20. 6.) v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc. Košický krajský policajný vyšetrovateľ vzniesol voči mužovi obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok (23. 6.) vzala obvineného muža do tzv. útekovej a preventívnej väzby.

Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku.

Prečítajte si aj:

Autor: TASR

Ústavný súd: Časť zákona o hlavnom meste SR je protiústavná

Odkaz: https://www.teraz.sk/slovensko/brief-us-cast-zakona-o-hlavnom-mes/972884-clanok.html

Ústavný súd: Časť zákona o hlavnom meste SR je protiústavná

Na snímke pohľad na Most SNP a Bratislavský hrad z výškovej budovy v Bratislave. Foto: TASR - Dano Veselský

Správu aktualizujeme.

dnes 14:19

Košice 24. júna (TASR) - Časť zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorý sa týka počtu poslancov volených v jednotlivých mestských častiach, je protiústavná. V stredu o tom rozhodol Ústavný súd (ÚS) SR, ktorý v tejto časti vyhovel návrhu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme.

Autor: TASR