Súdna rada vo vzťahu k medzinárodným súdnym orgánom

       Podľa čl. 141a ods. 4 písm. d)  Ústavy Slovenskej republiky predkladá Súdna rada Slovenskej republiky vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch. Vnútroštátny postup pri výbere  kandidátov  na sudcov v medzinárodných súdnych orgánoch je upravený v  
§ 27g zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1. Európsky súd pre ľudské práva

echr

      Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) je medzinárodný súdny orgán so sídlom v Štrasburgu, ktorý bol zriadený na
 zabezpečenie plnenia záväzkov prijatých Vysokými zmluvnými stranami  (členskými štátmi Rady Európy) v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Od 1. novembra 1998 funguje ako stály súdny orgán.
 
      Právomoc ESĽP zahŕňa všetky otázky týkajúce sa výkladu a aplikácie Dohovoru a jeho protokolov, ktoré sú mu predložené v súlade s ustanoveniami článkov 33, 34, 46 a 47. 

      Sudcov ESĽP volí Parlamentné zhromaždenie Rady Európy za každý členský štát Rady Európy väčšinou odovzdaných hlasov zo zoznamu troch kandidátov navrhnutých členským štátom Rady Európy. Sudcovia sú volení na obdobie deviatich rokov. Nemôžu byť zvolení opätovne. Funkčné obdobie sudcov sa skončí dovŕšením veku 70 rokov. Sudcovia vykonávajú svoju funkciu až do svojho nahradenia. Aj po ich nahradení však pokračujú v prejednávaní tých prípadov, ktoré už začali posudzovať.

      Sudcovia zasadajú v súde ako súkromné osoby, nie ako zástupcovia členských štátov Rady Európy.

      ESĽP rozhoduje prostredníctvom samosudcov, výborov zložených z troch sudcov, komôr zložených zo siedmich sudcov a prostredníctvom Veľkej komory zloženej zo 17 sudcov.
 

1.1 Sudcovia zastupujúci Slovenskú republiku na ESĽP 

Bohumil Repík:      1993 – 1998
Viera Strážnická:   1998 – 2004
Ján Šikuta:             2004 – 2015
Alena Poláčková:     2016  2025
 
Chronológia voľby kandidátov na sudcu ESĽP

10. február 2004
Súdna rada navrhla Jána Drgonca, Imricha Feketeho a Jána Šikutu za kandidátov na sudcu ESĽP. (odkaz na uznesenie)

12. február 2004
Vláda schválila Jána Drgonca, Imricha Feketeho a Jána Šikutu za kandidátov na sudcu ESĽP.

27. február 2004
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy odmietlo kandidátnu listinu Slovenskej republiky pre nezaradenie kandidátov reprezentujúcich obe pohlavia.

14. jún 2004
Súdna rada navrhla Jána Drgonca, Soňu Smolovú a Jána Šikutu za kandidátov na sudcu ESĽP. (odkaz na uznesenie)

23. jún 2004
Vláda schválila Jána Drgonca, Soňu Smolovú a Jána Šikutu za kandidátov na sudcu ESĽP.

6. október 2004
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 6. októbra 2004 zvolilo za sudcu ESĽP, s  účinnosťou od 1. novembra 2004, Jána Šikutu.
 
7. december 2009
Súdna rada navrhla Jána Drgonca, Maricu Pirošíkovú a Jána Šikutu za kandidátov na sudcu ESĽP. (odkaz na uznesenie)
 
16. december 2009
Vláda schválila Jána Drgonca, Maricu Pirošíkovú a Jána Šikutu za kandidátov na sudcu ESĽP.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy zvolilo za sudcu ESĽP, s účinnosťou od 1. novembra 2010, Jána Šikutu 

13. apríl 2015
Súdna rada navrhla Mgr. Zuzanu Dlugošovú, JUDr. Alenu Poláčkovú, PhD., JUDr. Ladislava Duditša za kandidátov na sudcu ESĽP. (odkaz na uznesenie)
 
22. apríl 2015
Vláda schválila Mgr. Zuzanu Dlugošovú,  JUDr. Alenu Poláčkovú, PhD.,  JUDr. Ladislava Duditša  za kandidátov na sudcu ESĽP.
 
29. september 2015 
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy zvolilo za sudcu ESĽP JUDr. Alenu Poláčkovú, PhD. na obdobie 9 rokov.
 
 
1.2 Ad hoc sudcovia ESĽP (čl. 29 Rokovacieho poriadku ESĽP)
       Sudcom ad hoc je sudca spôsobilý pojednávať prípad v zmysle článku 28 Rokovacieho poriadku ESĽP, ktorého predseda ESĽP vyberie zo zoznamu vopred predloženého členským štátom Rady Európy v prípadoch, keď sa sudca zvolený za dotknutý členský štát nemôže zúčastniť prejednávania veci, zriekne sa prípadu alebo požiada o vylúčenie, alebo ak taký sudca nie je. Zoznam obsahuje mená troch až piatich osôb, ktoré členský štát Rady Európy označil za spôsobilé vykonávať funkciu ad hoc sudcu.  
 
Chronológia voľby kandidátov na ad hoc sudcov ESĽP za Slovenskú republiku 

15. jún 2010
Súdna rada navrhla za kandidátov na ad hoc sudcov ESĽP  za Slovenskú republiku Janu Baricovú, Evu Stykovú a Janu Zemkovú 
 
13. september 2010
Vláda Slovenskej republiky neschválila kandidátnu listinu na ad hoc sudcov ESĽP za Slovenskú republiku 

15. november 2010
Súdna rada navrhla za kandidátov na ad hoc sudcov ESĽP  za Slovenskú republiku Janu Baricovú, Evu Stykovú a Janu Zemkovú 

13. jún 2012
Vláda Slovenskej republiky schválila Janu Baricovú, Evu Stykovú a Janu Zemkovú za ad hoc sudcov ESĽP za Slovenskú republiku 

19. september 2016
Súdna rada zvolila za kandidátov na ad hoc sudcov ESĽP  za Slovenskú republiku Ondreja Laciaka a Tomáša Ľalíka

28. september 2016
Vláda Slovenskej republiky schválila Onreja Laciaka a Tomáša Ľalika za kandidátov na ad hoc sudcov ESĽP za Slovenskú republiku 
 

2. Súdny dvor Európskej únie CVRIA

       Súdny dvor Európskej únie je súdnym orgánom Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Sídli v Luxemburgu. Úlohou Súdneho dvora Európskej únie je zabezpečiť dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmlúv zakladajúcich Európsku úniu. Skladá sa zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov. Jediným dosiaľ zriadeným osobitným súdom je Súd pre verejnú službu.
 

2.1. Súdny dvor

        Súdny dvor v súčasnosti tvorí 28 sudcov, jeden za každý členský štát Únie, a 8 generálnych advokátov. Sudcovia  Súdneho dvora sú vyberaní z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a spĺňajú podmienky uvedené v článkoch 253 a 254 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sudcovia sú vymenúvaní na základe spoločnej dohody vlád členských štátov Únie na funkčné obdobie šiestich rokov; môžu byť vymenovaní opätovne.
Súdny dvor zasadá v pléne, vo veľkej komore zloženej z 15 sudcov, alebo v komorách zložených z troch alebo piatich sudcov.

Súdny dvor:

a) rozhoduje o žalobách podaných členským štátom Únie alebo inštitúciou Únie (žaloba pre nesplnenie povinnosti členským štátom Únie, žaloba o neplatnosť  aktu inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie, žaloba pre nečinnosť inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie
 
b) rozhoduje o prejudiciálnych otázkach o výklade práva Únie alebo platnosti aktov prijatých inštitúciami Únie na základe návrhu vnútroštátnych súdov členských štátov Únie;

c) rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozsudkom a uzneseniam Všeobecného súdu v právnych otázkach alebo preskúmava rozhodnutia Všeobecného súdu, ako súdu rozhodujúceho o odvolaniach proti rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu)

Sudcovia Súdneho dvora za Slovenskú republiku:
 
Daniel Šváby:      
Sudca Súdneho dvora EÚ od 7. októbra 2009
Návrh kandidáta schválený súdnou radou: 9. januára 2009
Návrh schválený vládou: 14. januára 2009
Sudca opätovne zvolený súdnou radou: 10. novembra 2014
 

2.1 Všeobecný súd

       Všeobecný súd je zložený z najmenej jedného sudcu za každý členský štát Únie. 
V súčasnosti má, rovnako ako Súdny dvor, 28 sudcov. Sudcovia Všeobecného súdu sú,  rovnako ako sudcovia Súdneho dvora, vyberaní z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a spĺňajú podmienky uvedené v článkoch 253 a 254 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na základe spoločnej dohody vlád členských štátov Únie. Funkčné obdobie sudcov je šesť rokov a môžu byť vymenovaní opätovne.

       Všeobecný súd zasadá a rozhoduje v závislosti od zložitosti veci v pléne, vo Veľkej komore zloženej z 13 sudcov, komorách zložených z piatich alebo troch sudcov prípadne prostredníctvom samosudcu. 

       Všeobecný súd rozhoduje o žalobách fyzických osôb alebo právnických osôb proti aktom inštitúcií, orgánov a organizácií Únie, ktoré sú im určené alebo ktoré sa ich priamo dotýkajú, o žalobách proti nečinnosti týchto inštitúcií, orgánov a organizácií,  o žalobách členských štátov Únie proti Komisii, o žalobách členských štátov Únie proti Rade týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti štátnej pomoci a opatrení na ochranu obchodu, o žalobách o náhradu škody spôsobenej inštitúciami Európskej únie, o odvolaniach (obmedzených na právne otázky) proti rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu a v  iných veciach. 
Proti rozhodnutiam Všeobecného súdu možno do dvoch mesiacov podať odvolanie pokiaľ ide o právne posúdenie veci (právne otázky). O odvolaní rozhoduje Súdny dvor.
 
Sudcovia Všeobecného súdu za Slovenskú republiku: 

Juraj Schwarz:
Sudca Všeobecného súdu od 7. októbra 2009
Kandidát navrhnutý súdnou radou: 26. mája 2009 (odkaz na uznesenie)
Návrh schválený vládou: 3. júna 2009
Sudca opätovne zvolený súdnou radou: 28. mája 2015

Radoslav Procházka
Kandidát na post Dodatočný sudca Všeobecného súdu zvolený súdnou radou: 19. septembra 2016
Návrh schválený vládou: 28. septembra 2016