Súdna rada k rozhodnutiu Ústavného súdu SR k disciplinárnym stíhaniam sudcov
Napriek náročnému dvojdňovému zasadnutiu súdnej rady, neuniklo pozornosti jej členov, že Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. septembra 2026 vyhovel v časti návrhu skupiny poslancov týkajúceho sa zloženia disciplinárnych senátov.
Je potrebné v tejto súvislosti pripomenúť podstatnú skutočnosť, ktorá sa vo vyjadreniach vo verejnom priestore v kontexte úlohy súdnej rady v procese kreovania disciplinárnych senátov opomína. Ústavný súd SR návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení nevyhovel. Ako jeden z dôvodov uviedol, že „Zapojenie sudcov ako členov disciplinárnych senátov, ktorí nevykonávajú funkciu kmeňového sudcu na Najvyššom správnom súde, do rozhodovacieho procesu v disciplinárnych veciach signalizuje a z hľadiska právnej úpravy je štandardne chápané skôr ako benefit a ochranný prvok pre disciplinárne stíhaných sudcov prinášajúci do konania reálne poznatky z praxe relevantné z disciplinárno-sankčného hľadiska.“ Dospel tiež k záveru, že nie sú dané dôvody na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení aj preto, že nevidel navrhovateľmi prezentovanú obavu z ohrozenia základných práv a slobôd v kontexte výkonu funkcie sudcov ako preukázateľne naplnenú.
„Súdna rada nemá žiadne kompetencie, ktorými by mohla sama vysloviť nesúlad akéhokoľvek právneho predpisu s ústavou alebo ignorovať akýkoľvek zákon. Preto v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy zvolila členov disciplinárnych senátov.“ pripomenula predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky Marcela Kosová.
Súdna rada tým, že postupovala podľa zákona, ktorý je aj podľa ústavného súdu „prosudcovský“, naplnila zároveň úlohu orgánu sudcovskej legitimity. Vyvracia to aj verejné útoky na súdnu radu, že orgán, ktorý má chrániť nezávislosť súdnictva sa priamo podieľa na jeho oslabovaní.
„Ak niektoré osoby, ktoré dokonca sú alebo boli sudcami tvrdia, že za protiústavný stav nesie plnú zodpovednosť aj súdna rada, ktorá podľa nich „protiústavne“ obsadzovala disciplinárne senáty, nejde o rešpektovanie princípov právneho štátu ale volanie po anarchii. Je to mimoriadne znepokojujúci signál.“ uzavrela Marcela Kosová.
Je potrebné v tejto súvislosti pripomenúť podstatnú skutočnosť, ktorá sa vo vyjadreniach vo verejnom priestore v kontexte úlohy súdnej rady v procese kreovania disciplinárnych senátov opomína. Ústavný súd SR návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení nevyhovel. Ako jeden z dôvodov uviedol, že „Zapojenie sudcov ako členov disciplinárnych senátov, ktorí nevykonávajú funkciu kmeňového sudcu na Najvyššom správnom súde, do rozhodovacieho procesu v disciplinárnych veciach signalizuje a z hľadiska právnej úpravy je štandardne chápané skôr ako benefit a ochranný prvok pre disciplinárne stíhaných sudcov prinášajúci do konania reálne poznatky z praxe relevantné z disciplinárno-sankčného hľadiska.“ Dospel tiež k záveru, že nie sú dané dôvody na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení aj preto, že nevidel navrhovateľmi prezentovanú obavu z ohrozenia základných práv a slobôd v kontexte výkonu funkcie sudcov ako preukázateľne naplnenú.
„Súdna rada nemá žiadne kompetencie, ktorými by mohla sama vysloviť nesúlad akéhokoľvek právneho predpisu s ústavou alebo ignorovať akýkoľvek zákon. Preto v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy zvolila členov disciplinárnych senátov.“ pripomenula predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky Marcela Kosová.
Súdna rada tým, že postupovala podľa zákona, ktorý je aj podľa ústavného súdu „prosudcovský“, naplnila zároveň úlohu orgánu sudcovskej legitimity. Vyvracia to aj verejné útoky na súdnu radu, že orgán, ktorý má chrániť nezávislosť súdnictva sa priamo podieľa na jeho oslabovaní.
„Ak niektoré osoby, ktoré dokonca sú alebo boli sudcami tvrdia, že za protiústavný stav nesie plnú zodpovednosť aj súdna rada, ktorá podľa nich „protiústavne“ obsadzovala disciplinárne senáty, nejde o rešpektovanie princípov právneho štátu ale volanie po anarchii. Je to mimoriadne znepokojujúci signál.“ uzavrela Marcela Kosová.
