Súdna rada vo vzťahu k medzinárodným súdnym orgánom
Vzťah Súdnej rady Slovenskej republiky k medzinárodným súdnym orgánom je vyjadrený v čl. 141a ods. 6 písm. f) zákona č. 460/1992 Zb. podľa ktorého do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí právomoc predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy a kandidátov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch.
Vnútroštátny postup pri výbere kandidátov do medzinárodných súdnych orgánov upravuje § 27g ods. 1 – 5 zákona č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa zákona o súdnej rade súdna rada personálne rozhodnutie písomne neodôvodňuje. Súdna rada posudzuje kvalitu kandidátov predkladaných vláde Slovenskej republiky na základe predložených listín, ktoré vyžaduje zákon a verejného vypočutia na zasadnutí.
Súdna rada Slovenskej republiky predkladá kandidátov na sudcov najmä do týchto medzinárodných súdnych orgánov:
-
Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu
-
Súdny dvor Európskej Únie so sídlom v Luxemburgu
Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu
Európsky súd pre ľudské práva je medzinárodný súd so sídlom v Štrasburgu, ktorý prejednáva porušenia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 (ďalej len „Dohovor“). Bol zriadený v roku 1958 a od 1. novembra 1998 funguje ako stály súd zložený z rovnakého počtu sudcov, ako je zmluvných strán Dohovoru.
Podľa Protokolu č. 11 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv v platnosti od 1. novembra 1998, Európsky súd pre ľudské práva pôsobí permanentne a je tvorený sudcami z povolania, ktorí pracujú na plný úväzok a bývajú v Štrasburgu. Počet sudcov sa rovná počtu zmluvných strán Dohovoru. Doplňujúci Protokol č. 14 k Dohovoru, ktorý nadobudol platnosť 1. júna 2010 zaviedol pre sudcov volených na súd jedno funkčné obdobie na 9 rokov.
Článok 21, ods. 1 Dohovoru stanovuje že „Sudcovia musia mať vysoký morálny charakter a musia spĺňať podmienky na výkon vysokých súdnych funkcií alebo byť uznávanými právnikmi“.
Podľa článku 22 Dohovoru volí sudcov Parlamentné zhromaždenie Rady Európy za každú zmluvnú stranu väčšinou odovzdaných hlasov zo zoznamu troch kandidátov navrhnutých zmluvnou stranou.
Kandidátov nesmie presiahnuť 65 rokov ku dňu, kedy si Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyžiada zoznam 3 kandidátov podľa čl. 22.
Sudcovia zasadajú na súde ako súkromné osoby.
Rokovací poriadok Európskeho súdu pre ľudské práva ustanovuje okrem riadnych sudcov aj ad – hoc sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. Ich funkčné obdobie je 4 roky. Časť 1 (c) Poriadku ustanovuje, že ad hoc sudca musí spĺňať požiadavky, ktoré sú uvedené v článku 21 odsek 1 Dohovoru, to znamená rovnaké kritériá ako riadny sudca.
Podľa Pravidla 29 Poriadku ak riadny sudca členského štátu nemôže zasadať v Komore, stiahne sa z prípadu, alebo je uvoľnený z funkcie, alebo ak takýto sudca nie je, predseda Komory menuje ad hoc sudcu, ktorý je oprávnený zúčastniť sa na prejednávaní prípadu, zo zoznamu predloženého členským štátom. Zoznam obsahuje mená 3 – 5 osôb, ktorých členský štát určil za ad hoc sudcov.
Zoznam zahŕňa obe pohlavia a je doplnený o životopisy osôb nachádzajúcich sa na tomto zozname. Osoby, ktoré sa nachádzajú na tomto zozname nemôžu zastupovať stranu sporu alebo tretiu stranu v akejkoľvek forme a v akomkoľvek štádiu konania pred ESĽP.
Osoba menovaná za ad hoc sudcu musí zložiť prísahu, ktorá je rovnaká ako pri riadnom sudcovi).
Členský štát notifikuje na tajomníkovi Európskeho súdu pre ľudské práva zoznam ad hoc sudcov, ktorý ho vezme na vedomie.
Viac o Európskom súde pre ľudské práva a o jeho fungovaní si môžete prečítať v Dohovore TU - - 412kB.
Sudcovia zastupujúci Slovenskú republiku na ESĽP
Bohumil Repík: | 1993 – 1998 |
Viera Strážnická: | 1998 – 2004 |
Ján Šikuta: | 2004 – 2015 |
Alena Poláčková: | 2016 – 2024 |
Ad Hoc sudcovia za Slovenskú republiku na ESĽP
Eva Styková, Jana Zemková, Jana Baricová | 2012 - 2016 |
Ladislav Dudits, Ondrej Laciak, Tomáš Ľalík | 2016 - 2022 |
Ondej Laciak, Katarína Šmigová, Marián Giba | 2022 - 2026 |
Súdny dvor Európskej Únie so sídlom v Luxemburgu
Súdny dvor Európskej Únie vznikol v roku 1952 a jeho hlavnou úlohou je zabezpečenie dodržiavania práv pri výklade a uplatňovaní zmlúv o Európskej Únii. Plnenie jeho ústrednej úlohy sa uskutočňuje prostredníctvom preskúmavania zákonnosti aktov inštitúcií Európskej únie, dohliadania nad dodržiavaním povinností členských štátov, ktoré vyplývajú zo zmlúv a súčasne súdny dvor vykladá právo Únie na návrh vnútroštátnych súdov. Súdny dvor sa skladá z dvoch súdov: Súdneho dvora a Všeobecného súdu Európskej Únie. Všeobecný súd Európskej Únie vznikol v roku 1988. Od roku 2004 do roku 2016 existoval aj tretí súd, Súd pre verejnú službu. Po jeho zániku prebral na seba kompetencie Súdu pre verejnú službu Všeobecný súd Európskej Únie. Súdny dvor Európskej Únie je osobitný súdny systém čo potvrdzuje aj fakt, že jazykom konania môže byť ktorýkoľvek z úradných jazykov Európskej Únie a to aj vzhľadom na potrebu komunikovať s účastníkmi konania v jazyku, v ktorom je spor prejednávaný, a potrebu zabezpečiť šírenie judikatúry vo všetkých členských štátoch.
Všeobecný súd Európskej Únie rozhoduje v prvom stupni o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie, ktoré sú im určené alebo ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú, o žalobách podaných členskými štátmi proti Komisii, o žalobách smerujúcich k náhrade škody spôsobenej inštitúciami alebo orgánmi a agentúrami Európskej únie alebo ich zamestnancami, o žalobách podaných členskými štátmi proti Rade týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti dumping. Tento súd rozhoduje aj o sporoch medzi inštitúciami Európskej únie a ich zamestnancami týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov a systému sociálneho zabezpečenia.
Všeobecný súd sa skladá z dvoch sudcov za každý členský štát – riadneho a dodatočného sudcu. Sudcovia vykonávajú svoju funkciu nestranne a nezávisle. Ich mandát trvá 6 rokov s možnosťou opätovného vymenovania
Súdny dvor Európskej Únie má jasne určené súdne právomoci, ktoré vykonáva v rámci prejudiciálneho konania a konaniach o rôznych druhoch žalôb (napr. žaloba o nesplnenie povinnosti členského štátu Európskej Únie, ktoré mu vyplývajú zo zmlúv; žaloba na nečinnosť inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie; žaloba o neplatnosť aktu inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie). Súdny dvor rozhoduje v druhom stupni o odvolaniach voči rozsudkom a uzneseniam Všeobecného súdu.
Súdny dvor sa skladá z 27 sudcov a z 11 generálnych advokátov. Ich funkčné obdobie je šesťročné s možnosťou znovuvymenovania do tejto funkcie.
Sudcovia Všeobecného súdu ako aj Súdneho dvora Európskej Únie sú vyberaní spomedzi osobností, ktorí zaručujú úplnú nezávislosť a ktorí vo svojich krajinách spĺňajú podmienky na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií, alebo sú uznávanými odborníkmi v oblasti práva. O vhodnosti kandidátov na sudcov oboch súdov rozhoduje poradný Výbor zriadený podľa článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie.
Požiadavky na kandidáta podľa Výboru ustanoveného podľa článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora a Všeobecného súdu vymenúvajú na základe vzájomnej dohody vlády členských štátov po porade s výborom, ktorého úlohou je v zmysle článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „výbor 255“) poskytovať stanovisko k vhodnosti kandidátov vykonávať funkciu sudcu a generálneho advokáta. Tento výbor sa skladá zo siedmich osôb vybraných spomedzi bývalých členov Súdneho dvora a Všeobecného súdu, členov najvyšších vnútroštátnych súdnych orgánov a uznávaných odborníkov v oblasti práva, pričom jedného z nich navrhne Európsky parlament.
Stanovisko výboru 255 o vhodnosti navrhnutého kandidáta sa opiera o tieto kritériá:
1. právnické schopnosti, ktoré sa posudzujú z výsledkov kariérneho postupu a, prípadne, aj z publikovaných prác; |
2. profesionálne skúsenosti, pri ktorých výbor 255 požaduje 20 rokov praxe vo vyšších právnických funkciách pri sudcovi a generálnom advokátovi Súdneho dvora a 12 až 15 rokov podobnej praxe pri sudcovi Všeobecného súdu; |
3. schopnosť vykonávať funkciu sudcu; |
4. znalosti jazykov; osobitne pracovného jazyka Súdneho dvora Európskej únie, ktorým je francúzsky jazyk; |
5. schopnosť pracovať ako súčasť tímu v medzinárodnom pracovnom prostredí, v ktorom sa stretávajú viaceré právne systémy; |
6. nezávislosť, nestrannosť, bezúhonnosť a morálna integrita, ktoré nesmú vzbudzovať žiadne pochybnosti. |
Sudcovia Všeobecného súdu za Slovenskú republiku:
Juraj Schwarz
Sudca Všeobecného súdu od 7. októbra 2009
Sudca opätovne zvolený súdnou radou: 28. mája 2015 (odkaz na uznesenie)
Reformou Súdneho dvora Európskej Únie v roku 2015, ktorej cieľom bolo umožniť Všeobecnému súdu čeliť rastúcemu pracovného zaťaženiu, získala Slovenská republika post dodatočného sudcu Všeobecného súdu Európskej Únie.
Beatrix Ricziová
Dodatočná sudkyňa Všeobecného súdu od 6. júla 2022
Sudkyňa opätovne zvolená súdnou radou: 22. augusta 2022 (odkaz na uznesenie)
Miroslav Gavalec
Sudca Súdneho dvora od 7. októbra 2021
Kandidát navrhnutý súdnou radou: 21. septembra 2020 (odkaz na uznesenie)