Medzinárodná vedecká konferencia „Restoratívna justícia“ aj za účasti zástupcov súdnej rady
Téma restoratívnej justície rezonuje na Slovensku stále viac. Dôvodom je, že tento inovatívny trend v justícii je veľmi rozšírený v krajinách Západnej Európy, ale na Slovensku sa neaplikuje v požadovanej miere. Práve preto odborná verejnosť stále viac zameriava pozornosť na šírenie informácií v tejto problematike. Medzinárodná vedecká konferencia „Restoratívna justícia“, ktorá sa konala na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vo štvrtok 27. júna, bola jedným z takýchto krokov. Zúčastnila sa jej aj predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky Marcela Kosová a člen súdnej rady Peter Šamko.
Cieľom medzinárodnej konferencie bolo identifikovať legislatívne a právno-aplikačné rezervy, ako aj určiť dôvody pre ktoré sa restoratívna justícia neuplatňuje v tej slovenskej. Zároveň nájsť a navrhnúť postupy ako to zmeniť. „Je dôležité zosúladiť názory, skúsenosti a potreby zo širokého spektra. Neznamená to počúvať len sudcov či prokurátorov, treba hlavne počúvať probačných a mediačných úradníkov ako aj Zbor väzenskej a justičnej stráže. Naša doterajšia prax je odrazom aplikácie právnych predpisov, ktoré reálne kladú dôraz na potrestanie a nie na prevýchovu. Práve preto naša spoločnosť v tomto nenapreduje, len stále viac plníme väznice a ukladáme nepodmienečné tresty. Nerieši to znižovanie kriminality. Ukladaním drakonických trestov nedosiahneme to, aby sa ľudia báli páchať trestnú činnosť. Je dôležité, aby vedeli, že keď „zakopnú“ spoločnosť ich neodsudzuje, ale podá im aj poškodeným osobám pomocnú ruku. To má veľký význam“, myslí si predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky Marcela Kosová. V Českej republike bola restoratívna justícia zavedená do praxe ešte v roku 2018. Na konferencii boli prezentované výsledky, ktoré boli dôkazom, že tento prístup má zmysel. Založený je na princípe aktívnej nápravy páchateľov a uložení a použití takých druhov sankcií a výchovno-preventívnych metód, ktoré ponechajú páchateľa (najmä nenásilných trestných činov) v jeho prirodzenom prostredí, bez výkonu trestu odňatia slobody. „Pokiaľ ide o krátkodobý cieľ, je dôležité v prvom rade nastavenie myslenia a to ukážkou dobrej praxe a tiež vštepenie záverov do mysle sudcov a prokurátorov, že k riešeniu sa dá pristúpiť aj takýmto alternatívnym spôsobom. Strednodobý cieľ je jednoznačne legislatívna zmena, pretože niektoré časti zákona sú komplikované a to robí prácu sudcov a prokurátorov zdĺhavejšou. Toto musíme zjednodušiť a už dnes máme sériu drobných opatrení, ktoré by sme vedeli pretaviť aj do legislatívneho procesu“, približuje situáciu v slovenskej justícii Daniel Petričko, generálny riaditeľ Sekcie restoratívnej a alternatívnej justície na Ministerstve spravodlivosti SR.
Na medzinárodnej vedeckej konferencii prezentovali svoje príspevky odborníci z Českej republiky, zo Srbska a Belgicka. Svoj príspevok odprezentoval aj člen Súdnej rady Slovenskej republiky Peter Šamko. „Treba si uvedomiť, že slovenská justícia je zahltená, a tým pádom volí jednoduchšie riešenia. Ak môžete vydať trestný rozkaz, vydáte ho a nejdete do zmieru, pretože je to prácnejšie a náročnejšie, čo vedie k tomu, že zvolíte radšej klasickú cestu ako tú alternatívnu. Napomôcť by tomu mohlo, keby sa podmienky alternatívnych trestov alebo zmieru, zjednodušili. Pre súdy by to bolo výhodnejšie, mohli by voliť už aj tento spôsob, pretože by bol efektívny. Myslím si, že súdna rada by v tomto smere mohla pomôcť tým, že by priniesla legislatívne nápady, ktoré by mohla pretaviť buď do paragrafového znenia alebo do nejakej výzvy a to by mohla adresovať ministerstvu spravodlivosti“, dopĺňa člen súdnej rady Peter Šamko. Odborníci sa zhodli, že pre prijatie restoratívnej justície do praxe na Slovensku je nutné pripraviť pôdu ako po legislatívnej stránke, tak aj po ľudskej. Rastom väzenskej populácie nemožno očakávať zníženie kriminality.
