Názor predsedníčky Súdnej rady SR k medializovanému prípadu popradského sudcu Miroslava Radačovského
Každý sudca si musí uvedomiť, že nereprezentuje navonok len svoju osobu, ale aj celý justičný stav. Samozrejme, písané aj nepísané normy definujú isté rozpätie vzoru správania sa sudcu. Do pojednávacej miestnosti pri zdôvodňovaní rozhodnutia patria len vecné a právne argumenty, ktoré sa vzťahujú na odôvodnenie výroku konkrétneho rozhodnutia a sú obsiahnuté aj v písomnom odôvodnení rozhodnutia. Iná argumentácia k rozhodnutiu súdu zo strany sudcu do pojednávacej miestnosti nepatrí. Pri jej použití sa sudca vystavuje minimálne riziku spochybnenia jeho nezávislosti a nestrannosti. Takémuto riziku je povinný predchádzať a vyvarovať sa mu. Každý sudca je povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi, ktoré nie sú právoplatne skončené. Medializované vyjadrenia konkrétneho sudcu považujem za presahujúce vyššie uvedené limity správania sa sudcu. Po podrobnom preskúmaní okolností medializovaného prípadu, zvážim rozsah porušenia povinností sudcu a podanie návrhu na disciplinárne konanie.
