Osobné stanovisko členky Súdnej rady SR JUDr. Heleny Kožíkovej
Pre túto reakciu som sa rozhodla po zhliadnutí tlačovej konferencie, ktorá sa konala dňa 18. januára 2011 po zasadaní vlády SR. Na nej okrem iného ministerka spravodlivosti oznámila, že vláda schválila výmenu troch členov Súdnej rady SR a to Daniela Hudáka, Richarda Molnára a Viliama Dohňanského. Čo ma však zarazilo bol jeden z dôvodov výmeny uvedený ministerkou spravodlivosti a to prípad sudkyne Marty Laukovej, ktorá upozornila na nekalé praktiky v justícii, za čo jej bol šikanóznym spôsobom odňatý príplatok k nemocenským dávkam, ktorý každému sudcovi pri ochorení patrí.
Doteraz som na nepravdivosti uvádzané okolo JUDr. Laukovej nereagovala, pretože túto kauzu považujem za vysoko spolitizovanú a ja nemám záujem a nikdy som nemala záujem zapájať sa do politických súbojov, keďže som sudkyňa a viem, že sudca má súdiť a nie politizovať a ako predsedníčka Okresného súdu Bratislava I, ktorý je najväčším súdom na Slovensku, mám záujem predovšetkým na tom, aby bol hodnotený lepšie ako v minulosti, čo považujem za svoj prvotný cieľ.
Zarazilo ma však, že táto skutočnosť sa použila ako zásterka politického rozhodnutia aj na výmenu členov súdnej rady, a preto som sa rozhodla napísať, čo ma viedlo k tomu. Že som ako predsedníčka Okresného súdu Bratislava I podala návrh na zastavenie príplatku k nemocenským dávkam.
Krátko po mojom nástupe do funkcie predsedníčky súdu sa mi telefonicky ozvala JUDr. Lauková v tom čase už od 23. 9. 2010 na PN s požiadavkou, aby som ju zaradila späť na trestný úsek, pretože jej zaradenie na civilný úsek bola len pomsta predchádzajúceho vedenia. V prípade vyhovenia jej požiadavke bola ochotná nastúpiť do práce okamžite, v opačnom prípade do práce nenastúpi. Keďže medzičasom sa na okresný súd vrátil sudca zo stáže z krajského súdu a trestný úsek bol plne obsadený, bola jej v tomto zmysle zaslaná aj odpoveď na jej písomnú žiadosť, ktorú si neprevzala, pretože po jej odoslaní telefonovala na sekretariát, kde oznámila, že ak je odpoveď záporná, ani si pre ňu nepôjde na poštu. Od tohto času JUDr. Lauková nepreberala žiadne zásielky tak súdu, ako ani zásielky súdnej rady a odmietala akúkoľvek komunikáciu.
Vzhľadom na to, že po tejto udalosti nebola JUDr. Lauková ochotná prevziať si žiadnu písomnosť, pričom nástup do práce si podmienila výslovne tým, že bude zaradená na trestný úsek, rozhodla som sa využiť svoje právo uvedené v § 93 ods. 1 zák. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a podala som návrh na zastavenie vyplácania príplatku k náhrade príjmu a príplatku k nemocenskému s odôvodnením, že považujem práceneschopnosť JUDr. Laukovej za účelovú vychádzajúc z jej výslovného tvrdenia, že len v prípade jej zaradenia na trestný úsek je ochotná (a schopná) okamžite nastúpiť do práce.
Dôrazne odmietam spájanie môjho kroku s okolnosťami, že JUDr. Lauková upozorňovala na nekalé praktiky v justícii o ktorých sa nebudem bližšie zmieňovať, pretože tieto poznám iba z tlače, keďže som na uvedenom súde do nástupu do funkcie predsedníčky nepracovala a zdôrazňujem, že jediný dôvod, ktorý ma viedol k tomuto návrhu bolo správanie JUDr. Laukovej, ktorá svoj nástup do práce podmieňovala skutočnosťami, ktoré som uviedla vyššie. Osobne som za každé dôkladné prešetrenie nekalých praktík, nie len v justícii. V tejto súvislosti sa zabúda na skutočnosť, že ako náhle po niekoľkých mesiacoch od udalosti oznámila JUDr. Lauková svoj príbeh médiám, vtedajšia ministerka spravodlivosti SR Viera Petríková okamžite konala a odvolala vtedajšiu predsedníčku Okresného súdu Bratislava 1 z funkcie, aby nemohlo dôjsť ani teoreticky k zmareniu šetrenia oznámenia JUDr. Laukovej, alebo nátlaku.
Záverom musím ešte uviesť, že nie je pravdou tvrdenie, že úmrtie JUDr. Laukovej súvisí s rozhodnutím súdnej rady o zastavení vyplácania príplatku k nemocenským dávkam. K tomuto došlo v dôsledku komplikácií spojených s úrazom ktorý utrpela v čase svojej práceneschopnosti (fraktúra hornej končatiny spôsobená pádom) koncom mája 2010, teda až 3 týždne po rozhodnutí súdnej rady. Je preto pre mňa nepochopiteľné, že sa smrť JUDr. Laukovej spája s rozhodnutím súdnej rady, ktorá je postavená pred verejnosťou do pozície subjektu zodpovedného za smrť človeka, bez toho, aby mal niekto záujem zistiť skutočnú pravdu.
Doteraz som na nepravdivosti uvádzané okolo JUDr. Laukovej nereagovala, pretože túto kauzu považujem za vysoko spolitizovanú a ja nemám záujem a nikdy som nemala záujem zapájať sa do politických súbojov, keďže som sudkyňa a viem, že sudca má súdiť a nie politizovať a ako predsedníčka Okresného súdu Bratislava I, ktorý je najväčším súdom na Slovensku, mám záujem predovšetkým na tom, aby bol hodnotený lepšie ako v minulosti, čo považujem za svoj prvotný cieľ.
Zarazilo ma však, že táto skutočnosť sa použila ako zásterka politického rozhodnutia aj na výmenu členov súdnej rady, a preto som sa rozhodla napísať, čo ma viedlo k tomu. Že som ako predsedníčka Okresného súdu Bratislava I podala návrh na zastavenie príplatku k nemocenským dávkam.
Krátko po mojom nástupe do funkcie predsedníčky súdu sa mi telefonicky ozvala JUDr. Lauková v tom čase už od 23. 9. 2010 na PN s požiadavkou, aby som ju zaradila späť na trestný úsek, pretože jej zaradenie na civilný úsek bola len pomsta predchádzajúceho vedenia. V prípade vyhovenia jej požiadavke bola ochotná nastúpiť do práce okamžite, v opačnom prípade do práce nenastúpi. Keďže medzičasom sa na okresný súd vrátil sudca zo stáže z krajského súdu a trestný úsek bol plne obsadený, bola jej v tomto zmysle zaslaná aj odpoveď na jej písomnú žiadosť, ktorú si neprevzala, pretože po jej odoslaní telefonovala na sekretariát, kde oznámila, že ak je odpoveď záporná, ani si pre ňu nepôjde na poštu. Od tohto času JUDr. Lauková nepreberala žiadne zásielky tak súdu, ako ani zásielky súdnej rady a odmietala akúkoľvek komunikáciu.
Vzhľadom na to, že po tejto udalosti nebola JUDr. Lauková ochotná prevziať si žiadnu písomnosť, pričom nástup do práce si podmienila výslovne tým, že bude zaradená na trestný úsek, rozhodla som sa využiť svoje právo uvedené v § 93 ods. 1 zák. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a podala som návrh na zastavenie vyplácania príplatku k náhrade príjmu a príplatku k nemocenskému s odôvodnením, že považujem práceneschopnosť JUDr. Laukovej za účelovú vychádzajúc z jej výslovného tvrdenia, že len v prípade jej zaradenia na trestný úsek je ochotná (a schopná) okamžite nastúpiť do práce.
Dôrazne odmietam spájanie môjho kroku s okolnosťami, že JUDr. Lauková upozorňovala na nekalé praktiky v justícii o ktorých sa nebudem bližšie zmieňovať, pretože tieto poznám iba z tlače, keďže som na uvedenom súde do nástupu do funkcie predsedníčky nepracovala a zdôrazňujem, že jediný dôvod, ktorý ma viedol k tomuto návrhu bolo správanie JUDr. Laukovej, ktorá svoj nástup do práce podmieňovala skutočnosťami, ktoré som uviedla vyššie. Osobne som za každé dôkladné prešetrenie nekalých praktík, nie len v justícii. V tejto súvislosti sa zabúda na skutočnosť, že ako náhle po niekoľkých mesiacoch od udalosti oznámila JUDr. Lauková svoj príbeh médiám, vtedajšia ministerka spravodlivosti SR Viera Petríková okamžite konala a odvolala vtedajšiu predsedníčku Okresného súdu Bratislava 1 z funkcie, aby nemohlo dôjsť ani teoreticky k zmareniu šetrenia oznámenia JUDr. Laukovej, alebo nátlaku.
Záverom musím ešte uviesť, že nie je pravdou tvrdenie, že úmrtie JUDr. Laukovej súvisí s rozhodnutím súdnej rady o zastavení vyplácania príplatku k nemocenským dávkam. K tomuto došlo v dôsledku komplikácií spojených s úrazom ktorý utrpela v čase svojej práceneschopnosti (fraktúra hornej končatiny spôsobená pádom) koncom mája 2010, teda až 3 týždne po rozhodnutí súdnej rady. Je preto pre mňa nepochopiteľné, že sa smrť JUDr. Laukovej spája s rozhodnutím súdnej rady, ktorá je postavená pred verejnosťou do pozície subjektu zodpovedného za smrť človeka, bez toho, aby mal niekto záujem zistiť skutočnú pravdu.
