Pripomienky Súdnej rady SR k návrhu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
K predloženému materiálu číslo MF/21632/2010 - 72 z 19. augusta 2010 uplatňujeme nasledovné pripomienky:
K čl. I bod 7 :
Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou § 5 ods. 5 písm. a) zákona týkajúcej sa vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste, keďže nejde o odmenu za vykonanú prácu, ale zákonom priznanú paušálnu náhradu nákladov, najmä na krytie ťažko dokladovateľných výdavkov na pracovnej ceste. Ak predkladateľ pociťuje problém s výškou vyplácaného vreckového (odporúčame tiež zvážiť samotný pojem "vreckové"), je treba náklady na vreckové podrobiť analýze a skúmať ho z hľadiska efektivity.
Navrhované zdanenie nie je riešením problému úspor na nákladoch vo verenej správe a vreckové sa skôr stane zložkou mzdy a prestane plniť svoju pôvodnú funkciu (napr. aj vo vzťahu k udržiavaniu kontaktov so zahraničnými partnermi).
Samotný dôvod navrhovanej zmeny nie je v dôvodovej správe vyargumentovaný.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. I bod 9-10 :
Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou zdanenia paušálnych náhrad niektorých ústavných činiteľov. Ide o zákonom stanovený nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom ústavnej funkcie , ktorá sa uhrádza vo forme paušálnej náhrady týchto výdavkov. Ak ide o náhradu výdavkov, z povahy veci nemôže byť náhrada predmetom dane ako príjem. Pokiaľ je pochybnosť o opodstatnenosti náhrady výdavkov ústavným činiteľom, treba existujúcu úpravu podrobiť analýze a to aj z hľadiska výšky náhrad a spôsobu ich určenia (najmä ak sa o výške rozhoduje inak, ako zákonom). Návrhu chýba zdôvodnenie, prečo sa časti ústavných činiteľov netýka (poslancov).
Zdanenie paušálnych náhrad súčasne znamená, že v konečnom dôsledku bude v budúcnosti bez ďalšieho považovaná za súčasť platu, t.j. za plat. Vyvstáva teda otázka, či nejde o skrytú formu zvýšenia platov niektorých ústavných činiteľov inak, ako zákonom, najmä tam, kde výšku samotnej paušálnej náhrady neustanovuje samotný zákon.
Upozorňujeme, že predkladateľ v bode 10 návrhu odkazuje na poznámku pod čiarou, ktorá však nemá normatívny charakter. Tým sa však bod 9 a 10 dostáva do logického rozporu, pretože v bode 9 návrhu síce vylučuje z predmetu dane paušálne náhrady ako také, ale v bode 10 len odkazom na poznámku "19" nevylučuje z predmetu dane paušálne náhrady.
Najvyšší súd pripomína, že paušálne náhrady sudcov všeobecných súdov upravuje zákon č. 385/2000 Z.z. vo výške 1/12-iny z 50 % základného platu sudcu, čo v ročnom vyjadrení predstavuje polovicu základného platu sudcu. Na najvyššom súde je t.č. mesačná náhrada 121 €. (Ani pre porovnanie nepripomíname paušálne náhrady iných ústavných činiteľov). Pripomíname však, že mesačná náhrada spojená s výkonom funkcie je v zákone o sudcoch začlenená do súboru osobitných podmienok potrebných na výkon funkcie sudcu a patrí vo výške stanovenej zákonom o sudcoch. Sudcovia všeobecných súdov z tejto čiastky uhrádzajú prevádzku svojej činnosti v domácom prostrední, na ktorú majú zákonný nárok, platia cestovné do miesta výkonu funkcie a ubytovacie náklady u preložených sudcov v záujme výkonu súdnictva, pretože sudcovia nemajú zákonom priznaný nárok na cestovanie zdarma a primeraný byt (ubytovanie), ako je to u iných ústavných činiteľov, uhrádzajú tiež zvýšené výdavky na odbornú literatúru, aj cudzojazyčnú v rámci samovzdelávania, vynakladajú náklady na samovzdelávanie v záujme ovládania cudzieho jazyka, na preklady odborných článkov a rozhodnutí zahraničných súdnych inštitúcií. Náklady na výkon funkcie sudcu nepochybne prevyšujú sumu mesačnej paušálnej náhrady, najmä u sudcov vyšších súdov. Nie sú a ani v budúcnosti nebudú u sudcov všeobecných súdov opodstatnené predstavy o tom, že by si paušálnymi náhradami vylepšovali svoj plat a preto by mala byť náhrada zdanená rovnako ako plat. Odmietame preto prezentovanie zdanenia paušálnej náhrady sudcu všeobecného súdu ako odstránenie neopodstatnenej výnimky zo zdanenia.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. I bod 11:
Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou § 5 ods. 7 písm. f). Príplatok k náhrade príjmu podľa § 93 zákona č. 385/2000 Z.z., ktorý upravuje aj príplatok k nemocenskému je už v súčasnosti limitovaný na výšku rozdielu medzi medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov a poistného a poskytnutou náhradou príjmu alebo výškou nemocenského podľa § 93 a § 96 zákona o sudcoch. Nesmú presiahnuť výšku funkčného platu sudcu po odpočítaní preddavku na daň z príjmov a poistné. Navrhovaná úprava zdanenia príplatku však znamená zdanenie samotného takto vypočítaného príplatku k náhrade príjmu alebo nemocenskému. Zákon o dani z príjmov preto nemôže riešiť samotné zdanenie bez zreteľa na znenie §§ 93 a 96 zákona o sudcoch, lebo by to viedlo k faktickému opakovanému odpočítaniu dane, tzn. k neopodstatnenému zníženiu príplatku k náhrade príjmu. (Rovnako tiež príplatku k nemocenskému, ktoré však navrhované ustanovenie priamo nerieši).
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. I bod 22:
Nesúhlasíme s novým znením § 9 ods. 2 písm. c) zákona, keďže navrhovanou úpravou zostáva výslovne neupravené doterajšie oslobodenie príplatkov ako sú príplatok k nemocenskému a príplatok k peňažnej pomoci v materstve, u ktorých rovnako platí limitácia podľa §§ 93, 94 a 96 zákona o sudcoch (ako je to u príplatku k náhrade príjmu, ktorý sa samostatne rieši v bode 11). Spoločným znakom všetkých uvedených príplatkov je to, že v súčasnosti zabezpečujú taký čistý príjem sudcu počas práceneschopnosti resp. v materstve, ako to ustanovuje zákon o sudcoch v §§ 93 - 94. V prípade zdanenia by príplatok nezodpovedal zákonom stanovenej výške. Len pre úplnosť poznamenávame, že sudcom nepatrí príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny.
S navrhovaným ustanovením § 9 ods. 2 písm. c) nesúhlasíme aj preto, že zostáva neupravené doterajšie výslovné oslobodenie príplatku za výkon funkcie sudcu podľa § 95 zákona o sudcoch a tým sa automaticky predpokladá jeho zdanenie. Predkladateľovi návrhu zákona o dani z príjmov zrejme uniklo, že ide o príplatok k dôchodku po ukončení výkonu funkcie sudcu a takto bol aj pôvodne koncipovaný ako štátna dávka sociálneho zabezpečenia sudcov sui generis. Uvedené ustanovenie zákona rieši aj príplatok k dôchodku pozostalých. Ide o teda o súčasť sociálneho zabezpečenia sudcov po ukončení výkonu funkcie sudcu mimo systému sociálneho poistenia. K uvedenej úprave sa dospelo v roku 2000 s následnou úpravou v roku 2004 po dlhotrvajúcich vyjednávaniach medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom financií aj za účasti predstaviteľov sudcov a je výsledkom nielen politického konsenzu v parlamente, ale aj konsenzu so sudcami samotnými, ktorý bol dosiahnutý po vzájomných ústupkoch ako vyjadrenie sociálnej starostlivosti štátu o sudcov - dôchodcov po ukončení aktívnej činnosti. Vládna aj zákonodarná moc prijatím zákona o sudcoch v tom čase uznali skutočnosťi, že sudcovia nesú bremeno celoživotných obmedzení nielen základných politických práv ale aj v ekonomickej oblasti (zákaz výkonu akejkoľvek inej zárobkovej činnosti, ktorá nezaťažuje žiadneho iného ústavného činiteľa ani žiadneho iného občana). Tým došlo aj k akceptácii medzinárodných odporúčaní týkajúcich sa sociálnych istôt sudcov a podmienok výkonu funkcie sudcu. Príplatok k dôchodku za výkon funkcie sudcu bol po prerokovaní so sudcami už modifikovaný tým, že z pôvodného uznania najviac 40 rokov pre výpočet jeho výšky došlo k zníženiu počtu rokov rozhodujúcich pre výšku príplatku na 35. Sudcovia prispeli k tejto modifikácii aj tým, že uznali potrebu prepočtu výšky náhrady po prijatí zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako súčasť zmien v sociálnom systéme. Ďalšie zásahy do platného systému sociálneho zabezpečenia sudcov budú však už vnímané ako odbúravanie nadobudnutých sociálnych práv a istôt.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. I bodu 12 a 13 :
Navrhujeme vypustenie uvedených bodov, pokiaľ sa týkajú zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolania. Sústavné skvalitňovanie zdravotníckej starostlivosti je dôvodné považovať za všeobecný verejný záujem. Pokiaľ tomu napomôže aj vzdelávanie tejto skupiny daňovníkov, niet dôvodu považovať možnosť zníženia príjmov o výšku nákladov vynaložených a vzdelávanie, pri určení základu dane, za diskrimináciu iných povolaní. Skôr, ako sa odbúra táto dnes ojedinelá výnimka, malo by sa uvažovať nad možnosťou rozšírenia tejto možnosti aj na iné, z hľadiska verejných záujmov významných činností (napr. u učiteľov).
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. I bodu 20:
Navrhujeme ponechanie súčasnej úpravy oslobodenia príjmu z predaja bytu alebo nehnuteľnosti podľa § 9.
Z hľadiska justície pripomíname, že je potrebné počítať so zvýšením sporovosti na súdoch o vlastníctvo a cenu nehnuteľností, daňových sporov, sporov vyplývajúcich z nespokojnosti so znaleckými posudkami o cene a pod. Finančnú zaťaženosť prevodcov zvýšia značnou mierou samotné znalecké posudky o cene nehnuteľností. Navrhované opatrenie vzhľadom na to, že sa má vzťahovať len na byty nadobudnuté po 1.1.2011 nemá a nemôže mať vplyv na účel, ktorý je navrhovaným zákonom sledovaný - aktuálne zníženie deficitu verejných financií. Preto sa javí ako opatrenie nedostatočne pripravené a logicky nezdôvodnené.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. I bodu 26 :
Dávame na zváženie zrušenie nezdaniteľnej častí základu dane u príspevkov na životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie s poukazom na to, že návrh nie dostatočne odôvodnený. Uvedenie dôvodu "možnej nezlučiteľnosti s právom EU " je nedostatočné a nepresvedčivé. Postrádame komplexnejšiu analýzu problému, vyjadrenie dopadov na existujúce zmluvné vzťahy a vyporiadanie a s legitímnymi očakávaniami poistených o rovnakých podmienkach počas celej doby poistenia (prechodné ustanovenia). Ak štát už raz priznal zvýhodnenie u týchto príspevkov, nemal by hazardovať so svojou dôveryhodnosťou a meniť podmienky u existujúcich zmlúv.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. II
Trváme na obsahu vyjadrenia k bodu 7 aj vo vzťahu k paušálnym náhradám poslancov, pričom nevidíme dôvod rozdielnej úpravy v otázke zdanenia.
Ak sa predkladateľ nechcel dotýkať nárokov členov zákonodarného zboru, t.j. predstaviteľov moci zákonodarnej, mal rovnako zvažovať dopady, týkajúce sa predstaviteľov moci súdnej. Minimálne by súdna moc očakávala, že akýkoľvek návrh dotýkajúci sa platových a sociálnych práv sudcov bude predložený až po predbežných rokovaniach s jej predstaviteľom - Súdnou radou Slovenskej republiky.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. III
Navrhujeme ponechanie doterajšej úpravy. Zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu , ktorá je pre zamestnanca povinná ak je súčasťou plnenia pracovných úloh, nemožno vystavovať situácii, že nedostane žiadne alebo len "nepatrné" vreckové. Keďže takú situáciu nemožno vylúčiť, je navrhovaná úprava absolútne nedôvodná. Už v súčasnosti stanovená najnižšia hranica 5 % nie je dostatočným cestovným vybavením zamestnanca.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
Na záver predložených pripomienok poznamenávame, že sudcovia, najvyšší súd a súdna rada sa nebránia koncepčnej diskusii o úpravách platových pomerov a garanciách sociálnych istôt do budúcnosti za predpokladu, že pôjde o komplexné riešenie aj iných, v súčasnosti neriešených a opomínaných problémov v podmienkach výkonu súdnictva . Sudcovia sa ako občania Slovenskej republiky chcú podieľať aj na hľadaní úsporných riešení vo verejných výdavkoch. Predkladaný návrh však nepovažujeme za adekvátnu formu riešenia úspor.
K čl. I bod 7 :
Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou § 5 ods. 5 písm. a) zákona týkajúcej sa vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste, keďže nejde o odmenu za vykonanú prácu, ale zákonom priznanú paušálnu náhradu nákladov, najmä na krytie ťažko dokladovateľných výdavkov na pracovnej ceste. Ak predkladateľ pociťuje problém s výškou vyplácaného vreckového (odporúčame tiež zvážiť samotný pojem "vreckové"), je treba náklady na vreckové podrobiť analýze a skúmať ho z hľadiska efektivity.
Navrhované zdanenie nie je riešením problému úspor na nákladoch vo verenej správe a vreckové sa skôr stane zložkou mzdy a prestane plniť svoju pôvodnú funkciu (napr. aj vo vzťahu k udržiavaniu kontaktov so zahraničnými partnermi).
Samotný dôvod navrhovanej zmeny nie je v dôvodovej správe vyargumentovaný.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. I bod 9-10 :
Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou zdanenia paušálnych náhrad niektorých ústavných činiteľov. Ide o zákonom stanovený nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom ústavnej funkcie , ktorá sa uhrádza vo forme paušálnej náhrady týchto výdavkov. Ak ide o náhradu výdavkov, z povahy veci nemôže byť náhrada predmetom dane ako príjem. Pokiaľ je pochybnosť o opodstatnenosti náhrady výdavkov ústavným činiteľom, treba existujúcu úpravu podrobiť analýze a to aj z hľadiska výšky náhrad a spôsobu ich určenia (najmä ak sa o výške rozhoduje inak, ako zákonom). Návrhu chýba zdôvodnenie, prečo sa časti ústavných činiteľov netýka (poslancov).
Zdanenie paušálnych náhrad súčasne znamená, že v konečnom dôsledku bude v budúcnosti bez ďalšieho považovaná za súčasť platu, t.j. za plat. Vyvstáva teda otázka, či nejde o skrytú formu zvýšenia platov niektorých ústavných činiteľov inak, ako zákonom, najmä tam, kde výšku samotnej paušálnej náhrady neustanovuje samotný zákon.
Upozorňujeme, že predkladateľ v bode 10 návrhu odkazuje na poznámku pod čiarou, ktorá však nemá normatívny charakter. Tým sa však bod 9 a 10 dostáva do logického rozporu, pretože v bode 9 návrhu síce vylučuje z predmetu dane paušálne náhrady ako také, ale v bode 10 len odkazom na poznámku "19" nevylučuje z predmetu dane paušálne náhrady.
Najvyšší súd pripomína, že paušálne náhrady sudcov všeobecných súdov upravuje zákon č. 385/2000 Z.z. vo výške 1/12-iny z 50 % základného platu sudcu, čo v ročnom vyjadrení predstavuje polovicu základného platu sudcu. Na najvyššom súde je t.č. mesačná náhrada 121 €. (Ani pre porovnanie nepripomíname paušálne náhrady iných ústavných činiteľov). Pripomíname však, že mesačná náhrada spojená s výkonom funkcie je v zákone o sudcoch začlenená do súboru osobitných podmienok potrebných na výkon funkcie sudcu a patrí vo výške stanovenej zákonom o sudcoch. Sudcovia všeobecných súdov z tejto čiastky uhrádzajú prevádzku svojej činnosti v domácom prostrední, na ktorú majú zákonný nárok, platia cestovné do miesta výkonu funkcie a ubytovacie náklady u preložených sudcov v záujme výkonu súdnictva, pretože sudcovia nemajú zákonom priznaný nárok na cestovanie zdarma a primeraný byt (ubytovanie), ako je to u iných ústavných činiteľov, uhrádzajú tiež zvýšené výdavky na odbornú literatúru, aj cudzojazyčnú v rámci samovzdelávania, vynakladajú náklady na samovzdelávanie v záujme ovládania cudzieho jazyka, na preklady odborných článkov a rozhodnutí zahraničných súdnych inštitúcií. Náklady na výkon funkcie sudcu nepochybne prevyšujú sumu mesačnej paušálnej náhrady, najmä u sudcov vyšších súdov. Nie sú a ani v budúcnosti nebudú u sudcov všeobecných súdov opodstatnené predstavy o tom, že by si paušálnymi náhradami vylepšovali svoj plat a preto by mala byť náhrada zdanená rovnako ako plat. Odmietame preto prezentovanie zdanenia paušálnej náhrady sudcu všeobecného súdu ako odstránenie neopodstatnenej výnimky zo zdanenia.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. I bod 11:
Nesúhlasíme s navrhovanou úpravou § 5 ods. 7 písm. f). Príplatok k náhrade príjmu podľa § 93 zákona č. 385/2000 Z.z., ktorý upravuje aj príplatok k nemocenskému je už v súčasnosti limitovaný na výšku rozdielu medzi medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov a poistného a poskytnutou náhradou príjmu alebo výškou nemocenského podľa § 93 a § 96 zákona o sudcoch. Nesmú presiahnuť výšku funkčného platu sudcu po odpočítaní preddavku na daň z príjmov a poistné. Navrhovaná úprava zdanenia príplatku však znamená zdanenie samotného takto vypočítaného príplatku k náhrade príjmu alebo nemocenskému. Zákon o dani z príjmov preto nemôže riešiť samotné zdanenie bez zreteľa na znenie §§ 93 a 96 zákona o sudcoch, lebo by to viedlo k faktickému opakovanému odpočítaniu dane, tzn. k neopodstatnenému zníženiu príplatku k náhrade príjmu. (Rovnako tiež príplatku k nemocenskému, ktoré však navrhované ustanovenie priamo nerieši).
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. I bod 22:
Nesúhlasíme s novým znením § 9 ods. 2 písm. c) zákona, keďže navrhovanou úpravou zostáva výslovne neupravené doterajšie oslobodenie príplatkov ako sú príplatok k nemocenskému a príplatok k peňažnej pomoci v materstve, u ktorých rovnako platí limitácia podľa §§ 93, 94 a 96 zákona o sudcoch (ako je to u príplatku k náhrade príjmu, ktorý sa samostatne rieši v bode 11). Spoločným znakom všetkých uvedených príplatkov je to, že v súčasnosti zabezpečujú taký čistý príjem sudcu počas práceneschopnosti resp. v materstve, ako to ustanovuje zákon o sudcoch v §§ 93 - 94. V prípade zdanenia by príplatok nezodpovedal zákonom stanovenej výške. Len pre úplnosť poznamenávame, že sudcom nepatrí príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny.
S navrhovaným ustanovením § 9 ods. 2 písm. c) nesúhlasíme aj preto, že zostáva neupravené doterajšie výslovné oslobodenie príplatku za výkon funkcie sudcu podľa § 95 zákona o sudcoch a tým sa automaticky predpokladá jeho zdanenie. Predkladateľovi návrhu zákona o dani z príjmov zrejme uniklo, že ide o príplatok k dôchodku po ukončení výkonu funkcie sudcu a takto bol aj pôvodne koncipovaný ako štátna dávka sociálneho zabezpečenia sudcov sui generis. Uvedené ustanovenie zákona rieši aj príplatok k dôchodku pozostalých. Ide o teda o súčasť sociálneho zabezpečenia sudcov po ukončení výkonu funkcie sudcu mimo systému sociálneho poistenia. K uvedenej úprave sa dospelo v roku 2000 s následnou úpravou v roku 2004 po dlhotrvajúcich vyjednávaniach medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom financií aj za účasti predstaviteľov sudcov a je výsledkom nielen politického konsenzu v parlamente, ale aj konsenzu so sudcami samotnými, ktorý bol dosiahnutý po vzájomných ústupkoch ako vyjadrenie sociálnej starostlivosti štátu o sudcov - dôchodcov po ukončení aktívnej činnosti. Vládna aj zákonodarná moc prijatím zákona o sudcoch v tom čase uznali skutočnosťi, že sudcovia nesú bremeno celoživotných obmedzení nielen základných politických práv ale aj v ekonomickej oblasti (zákaz výkonu akejkoľvek inej zárobkovej činnosti, ktorá nezaťažuje žiadneho iného ústavného činiteľa ani žiadneho iného občana). Tým došlo aj k akceptácii medzinárodných odporúčaní týkajúcich sa sociálnych istôt sudcov a podmienok výkonu funkcie sudcu. Príplatok k dôchodku za výkon funkcie sudcu bol po prerokovaní so sudcami už modifikovaný tým, že z pôvodného uznania najviac 40 rokov pre výpočet jeho výšky došlo k zníženiu počtu rokov rozhodujúcich pre výšku príplatku na 35. Sudcovia prispeli k tejto modifikácii aj tým, že uznali potrebu prepočtu výšky náhrady po prijatí zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako súčasť zmien v sociálnom systéme. Ďalšie zásahy do platného systému sociálneho zabezpečenia sudcov budú však už vnímané ako odbúravanie nadobudnutých sociálnych práv a istôt.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. I bodu 12 a 13 :
Navrhujeme vypustenie uvedených bodov, pokiaľ sa týkajú zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolania. Sústavné skvalitňovanie zdravotníckej starostlivosti je dôvodné považovať za všeobecný verejný záujem. Pokiaľ tomu napomôže aj vzdelávanie tejto skupiny daňovníkov, niet dôvodu považovať možnosť zníženia príjmov o výšku nákladov vynaložených a vzdelávanie, pri určení základu dane, za diskrimináciu iných povolaní. Skôr, ako sa odbúra táto dnes ojedinelá výnimka, malo by sa uvažovať nad možnosťou rozšírenia tejto možnosti aj na iné, z hľadiska verejných záujmov významných činností (napr. u učiteľov).
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. I bodu 20:
Navrhujeme ponechanie súčasnej úpravy oslobodenia príjmu z predaja bytu alebo nehnuteľnosti podľa § 9.
Z hľadiska justície pripomíname, že je potrebné počítať so zvýšením sporovosti na súdoch o vlastníctvo a cenu nehnuteľností, daňových sporov, sporov vyplývajúcich z nespokojnosti so znaleckými posudkami o cene a pod. Finančnú zaťaženosť prevodcov zvýšia značnou mierou samotné znalecké posudky o cene nehnuteľností. Navrhované opatrenie vzhľadom na to, že sa má vzťahovať len na byty nadobudnuté po 1.1.2011 nemá a nemôže mať vplyv na účel, ktorý je navrhovaným zákonom sledovaný - aktuálne zníženie deficitu verejných financií. Preto sa javí ako opatrenie nedostatočne pripravené a logicky nezdôvodnené.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. I bodu 26 :
Dávame na zváženie zrušenie nezdaniteľnej častí základu dane u príspevkov na životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie s poukazom na to, že návrh nie dostatočne odôvodnený. Uvedenie dôvodu "možnej nezlučiteľnosti s právom EU " je nedostatočné a nepresvedčivé. Postrádame komplexnejšiu analýzu problému, vyjadrenie dopadov na existujúce zmluvné vzťahy a vyporiadanie a s legitímnymi očakávaniami poistených o rovnakých podmienkach počas celej doby poistenia (prechodné ustanovenia). Ak štát už raz priznal zvýhodnenie u týchto príspevkov, nemal by hazardovať so svojou dôveryhodnosťou a meniť podmienky u existujúcich zmlúv.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. II
Trváme na obsahu vyjadrenia k bodu 7 aj vo vzťahu k paušálnym náhradám poslancov, pričom nevidíme dôvod rozdielnej úpravy v otázke zdanenia.
Ak sa predkladateľ nechcel dotýkať nárokov členov zákonodarného zboru, t.j. predstaviteľov moci zákonodarnej, mal rovnako zvažovať dopady, týkajúce sa predstaviteľov moci súdnej. Minimálne by súdna moc očakávala, že akýkoľvek návrh dotýkajúci sa platových a sociálnych práv sudcov bude predložený až po predbežných rokovaniach s jej predstaviteľom - Súdnou radou Slovenskej republiky.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
K čl. III
Navrhujeme ponechanie doterajšej úpravy. Zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu , ktorá je pre zamestnanca povinná ak je súčasťou plnenia pracovných úloh, nemožno vystavovať situácii, že nedostane žiadne alebo len "nepatrné" vreckové. Keďže takú situáciu nemožno vylúčiť, je navrhovaná úprava absolútne nedôvodná. Už v súčasnosti stanovená najnižšia hranica 5 % nie je dostatočným cestovným vybavením zamestnanca.
Túto pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.
Na záver predložených pripomienok poznamenávame, že sudcovia, najvyšší súd a súdna rada sa nebránia koncepčnej diskusii o úpravách platových pomerov a garanciách sociálnych istôt do budúcnosti za predpokladu, že pôjde o komplexné riešenie aj iných, v súčasnosti neriešených a opomínaných problémov v podmienkach výkonu súdnictva . Sudcovia sa ako občania Slovenskej republiky chcú podieľať aj na hľadaní úsporných riešení vo verejných výdavkoch. Predkladaný návrh však nepovažujeme za adekvátnu formu riešenia úspor.
