Stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu
Súdna rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu stanoviska Súdnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu na zmenu zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov z 24. júna 2020, v oblasti odmeňovania a sociálneho zabezpečenia sudcov,
s c h v a ľ u j e s t a n o v i s k o:
Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) je presvedčená, že sudkyne a sudcovia sú si vedomí ťažkých a ťaživých ekonomických a sociálnych dôsledkov, ku ktorým došlo v období pandémie koronavírusu. Rovnako si uvedomujú, že je nevyhnutné, ak sú obyvateľmi a občanmi Slovenska, podieľať sa na znášaní týchto dôsledkov aj za cenu zníženia už dosiahnutého sociálneho štandardu sudcovského povolania.
Súdna rada sa však nemôže stotožniť s tým, že navrhovaná novela zákona o sudcoch má byť prijatá v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby súdnictvo Slovenskej republiky dostalo akúkoľvek možnosť vyjadriť sa k zásahom do zákonom priznaných nárokov.
Príležitosť vyjadriť sa by v tomto prípade nebola samoúčelná; výkonná a zákonodarná moc by boli upozornené, že predložený návrh novely zákona o sudcoch obsahuje body, s ktorými sa dá súhlasiť, ale aj body, ktoré je nevyhnutné odmietnuť pre ich zásadný rozpor s ústavným poriadkom a medzinárodnými štandardami.
Súdna rada preto nenamieta voči zrušeniu odmien, s výhradou odmien, ktoré sa poskytujú lektorom v justičnom vzdelávaní a príprave budúcich sudkýň a sudcov. Rovnako súdna rada vie podporiť zrušenie príplatkov k nemocenskému poisteniu. Zrušenie príplatku k náhrade príjmu by však už znamenalo, v zmysle ústavného poriadku ako aj medzinárodných štandardov, zásah do sudcovskej nezávislosti a preto súdna rada odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky takú úpravu neschválila.
Súdna rada požaduje, aj v tých bodoch navrhovanej novely zákona o sudcoch, s ktorými súhlasí, aby tieto opatrenia boli dočasnými úpravami, ktorých účinnosť by sa pravidelne, po roku, preverovala. Ak totiž pominú ekonomické a sociálne dôsledky koronavírusovej pandémie, tak nevidno žiaden rozumný a ospravedlniteľný dôvod na to, aby sa zákon o sudcoch nevrátil do stavu pred prijatím posudzovanej novely.
Súdna rada súčasne zdôrazňuje, že aj keď chápe nutnosť operatívnych opatrení v čase pandémie, tak také a podobné zákonné úpravy je nevyhnutné predložiť na širšiu odbornú diskusiu vo vnútri sudcovského stavu. Sudkyne a sudcovia ako vykonávatelia štátnej moci totiž nemôžu byť iba objektom zákonodarných iniciatív vlády. Ústavné postavenie ich predurčuje na plnohodnotných účastníkov tvorby takých zákonov a iných právnych predpisov, ktoré sa bytostne týkajú riadneho, nezávislého a nestranného výkonu spravodlivosti. Takých účastníkov, ktorých hlasy je vhodné nielen vypočuť, ale, najmä ak ide o záruky nezávislosti a nestrannosti, aj primerane zohľadniť v rámci prijímania legislatívnych úprav.