Sudca môže (mal by) sláviť Ústavu každý deň
(Vyhlásenie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ku Dňu Ústavy)
Prvý september je Deň Ústavy. Štátny sviatok. Politici, ústavní, verejní činitelia, historici sa hotujú na príhovory, vyhlásenia a spomínanie. Poväčšine sa budú opakovať, s trochou aktuálnosti, ktorú prirodzene prináša ďalší novelizačný zásah do základného zákona. Všetci vieme, že sa chystá pomerne masívna zmena Ústavy.
Najviac zmien si „užije“ súdna moc.
Súdnictvo je však jedna z mála právnických profesií majúca príležitosť sláviť a uctiť si Ústavu celý rok, bez obmedzenia na prvý septembrový deň.
Každý deň, nielen v Deň Ústavy, sudca musí oslavovať a pripomínať si jej text. Svojou nezávislosťou, nestrannosťou a spravodlivosťou.
Nezávislosť sudcu vylučuje pokyny. Žiadne lístočky od predsedov súdov, koho treba prepustiť z väzby alebo ako rozhodnúť spor. Ignoruje, nevníma tlaky na rozhodovanie z vonkajšieho prostredia. Nepozná povinnosť rozhodnúť vec podľa želania štátneho úradníka, ktorý sudcovi pomohol do talára. Nerozhoduje podľa pravidla uhádni a uhovej. Lebo mocní tak chcú. Má odvahu ukázať prstom na tých, ktorí sa usilujú o zmenu jeho nezávislosti na závislosť. Každým svojim úkonom, rozhodnutím a postojom si vynucuje rešpekt k jeho nezávislému postaveniu.
Nestrannosť sudcu. Ďalšia ústavná hodnota, ktorá sa klania majestátu základného zákona. Sudca sa programovo vyhýba situáciám, ktoré vyvolávajú pochybnosti o jeho nezaujatosti. Stačia pochybnosti. Sudca nemusí byť ozaj zaujatý. Ak sa tak javí, tak by mal odovzdať výkon súdnej moci inému zákonnému sudcovi. Taký prístup je viac ako potrebný. Dôvera k súdnictvu vzniká vo chvíli, keď verejnosť vidí, že sudca chce byť nestranným za každú cenu. Ak sa mu nedarí presvedčiť o jeho nezaujatosti, tak sa radšej zriekne svojej povinnosti a oprávnenia vec rozhodovať.
Pripomínam. Nestrannosť kladie vskutku vysoké nároky na súkromný život sudcu. Človek v talári nežije v sklenenej guli. Takže jeho spoločenské vzťahy, aktivity, spojenia, priateľstvá musia byť, chtiac nechtiac, obmedzované. Dobrovoľne. Moc súdiť iných je nerozlučne spojená so zodpovednosťou. Súčasť zodpovednosti je aj opatrný výber sociálneho prostredia, v ktorom sa sudca smie a môže pohybovať bez ujmy na svojej nestrannosti.
Spravodlivosť. Dokonalá úcta k základnému zákonu našej krajiny teda vyžaduje spravodlivých sudcov.
Spravodlivý sudca? Morálne pevný jedinec, so značnou dávkou odolnosti voči vplyvom na jeho autonómnosť, nezávislosť a nestrannosť. Občiansky a sudcovsky statočný človek, ktorý sa nevyhýba problémom. Ťažké prípady víta ako osobnú výzvu. Pracovitosť a osobné nasadenie považuje za svoju prirodzenú výbavu. Súdnych úradníkov berie ako kolegov, ktorí nemajú, bez jeho prispenia, zodpovednosť za výroky rozhodnutí. Všeobecne vzdelaná osobnosť, ktorú podľa reči a písma dokážete zaradiť k intelektuálnej elite. Schopnosť právnického myslenia. Nielen suma vedomostí z práva, ale aj spôsobilosť vykladať a používať zákony ako prostriedok presadenia spravodlivosti.
Lepšie napísané. Nadanie, spôsobilosť a odvaha súdiť. Určujúca charakteristika spravodlivého sudcu.
Len takéto nezávislé, nestranné a spravodlivé osobnosti v talároch budú schopné oslavovať a presadzovať Ústavu každý deň. Prvý september ako Deň Ústavy by sa pre nich stal a dúfam, že sa stane, len pripomenutím základného dokumentu.
