Vyhlásenie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky Jána Mazáka k výročiu 17. novembra 1989
Prežívame ťažké časy. Drví nás pandémia. Nemáme istotu, kde sme a kam smerujeme. Život a zdravie začínajú mať osobitnú, predtým netušenú hodnotu. Boríme sa aj s inými problémami.
V justícii vládne zložitá, dusná atmosféra. Mor korupcie sa objavuje takmer všade. Sudcovia všetkých stupňov sú vo väzbe. Spolu s generálom polície a ďalšími kriminalistickými špičkami. Prokuratúra bola, zatiaľ to tak vyzerá, súčasťou (?) zločineckej organizácie. Špeciálny prokurátor v centre zoskupenia. Tvrdé dôkazy proti všetkým.
A blíži sa oslava, hoci otrávená vírusom, 17. novembra 1989. Má za nedobrého stavu súdnictva vôbec zmysel vracať sa k jeho odkazu?
Som presvedčený o nevyhnutnosti si aj v tomto nešťastnom roku intenzívne pripomenúť ideály Novembra 1989.
Demokracia, sloboda a právny štát. Všetky tieto hodnoty sa čoskoro objavili v Ústave Slovenskej republiky.
Justícia profitovala ako prvá. Sudcovia dostali istoty. Vymenovanie bez časového obmedzenia. Nové zákony, ktoré potvrdili ich nezastupiteľnú rolu pri spravovaní a poskytovaní spravodlivosti. Slušné, nedotknuteľné platy a zabezpečenie. Samosprávu a ochrankyňu nezávislosti. Súdnu radu Slovenskej republiky. Odbremenenie od rutinných úkonov. Pribudli vyšší súdni úradníci, asistenti.
Oprávnene prišli očakávania. Nestranný, nezávislý a spravodlivý výkon súdnej moci. Na všetkých úrovniach. Odbornosť, profesionalita. Hrdosť na povolanie sudcu. Dodržiavanie etiky ako prirodzená súčasť osobnosti. Vyčiarknutie slov korupcia, úplatok, rodinkárstvo zo slovníka.
Sklamali sme sa. Niežeby všetci v talároch boli zasiahnutí korumpovaním, kriminalitou, vzťahmi s osobami, ktoré sa neštítia ničoho. V justícii pôsobili a pracujú dodnes sudcovia, na ktorých sa nedá povedať jedno krivé slovo. Až nato, že vedomky alebo nevedomky tolerovali vo svojom blízkom alebo aj vzdialenom okolí nešváry, ktoré zavše niesli pečať trestných činov.
Lenže vďaka náhode sme sa postupne dozvedeli a počúvame, že sudkyne a sudcovia na významných pozíciách podľahli mamonu, politickým a iným tlakom. Korumpovali a nechali sa podplácať. Zneužívali svoju moc a postavenie. Pestovali styky s jednotlivcami, o ktorých sa vedelo, že majú temné pozadie.
Spočiatku sa negatívne poznatky popierali a bagatelizovali. Zvnútra súdnictva sa objavili hlasy brániace tých, ktorých odvádzali policajti v putách.
Výsledok? Verejnosť prestala vnímať súdy ako dôveryhodné inštitúcie. Neverí im. Odvrátila sa však nielen od stíhaných sudkýň a sudcov. Zavrhuje aj ostatných, ktorí si v tejto komplikovanej dobe riadne plnia povinnosti, vynášajú rozsudky a dbajú na spravodlivosť.
Otvára sa štvrté desaťročie od Nežnej revolúcie. V súdnictve sme však opäť na začiatku. V roku jedna. Zasa máme očakávania. Očistíme justíciu od nehodných. Od kriminálnikov. Do talára sa oblečú len najlepší z najkvalitnejších. Osobnosti. Súdy budú riadené autoritami. Sudcovia nebudú pri pokleskoch mlčať. Ľudia začnú veriť súdnictvu, rozsudkom, spravodlivosti.
Slovenské súdnictvo musí dosiahnuť a udržať si tieto méty. Inak odkaz Novembra 1989 pre sudcov zostane iba bezcenným historickým faktom.
