Spochybňovanie súdnych rozhodnutí sudcami bez vecných argumentov vyvolávajúc senzáciu je neprípustný jav, ktorý je potrebné rázne odmietnuť

Predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky Marcela Kosová pripomína, že Súdna rada Slovenskej republiky nielen prezentuje svoje názory verejne, argumentuje vždy vecne a v zákonných mantineloch, ale aj vykonáva nevyhnutné kroky, aby chránila povesť nie len súdnych inštitúcií ale aj jej členov.

„Sudca nie je obyčajným aktérom na verejnom diskurze, ale je aktérom kvalifikovaným a privilegovaným. Osobitné postavenie sudcu vo verejnom diskurze vyplýva z toho, že sudca je verejný činiteľ a osoba znalá práva. Sudca ako verejný činiteľ a ako osoba, ktorá je nositeľom moci, púta verejnú pozornosť. V prípade, keď sa sudca verejne vyjadrí, prednesie na verejnosti svoj názor, tento názor získava určitú nezanedbateľnú váhu a legitimitu už len tým, že ho predniesol sudca. S verejným prejavom sudcu sa nepochybne v širokej verejnosti spája prezumpcia v tom smere, že prehovoril expert a vyjadruje sa o otázkach, o ktorých má náležitý a podrobný prehľad. Dôležitým prvkom úvah pri slobode prejavu sudcu je aj dopad verejných prejavov sudcu na autoritu súdnej moci a jej integritu. Sudca svojím verejným prejavom netlmočí iba svoje názory, ale vytvára aj obraz o sudcoch a súdnej moci ako takej.“ Toto zásadné konštatovanie a pripomenutie úlohy sudcu je obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10. 2022 sp. zn. 32D/16/2021.

ZOJ, neformálna nepočetná skupina sudcov vo výkone bez vnútorných štruktúr či etablovania v európskych a medzinárodných sudcovských organizáciách v súvislosti s procesom voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdnou radou tvrdí, že existujú verejné pochybnosti o prieťahoch v konaniach alebo o nepravdivých vyjadreniach Františka Moznera. Takéto verejné vyjadrenie je absolútnym nerešpektovaním právoplatného oslobodzujúceho disciplinárneho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, a to navyše priamo sudcami aj z tohto súdu, s cieľom osočiť kolegu sudcu a členov súdnej rady, z ktorých deväť zvolili samotní sudcovia.

Ide o veľmi nebezpečný jav vo verejnom priestore, ktorý navyše vytvára v očiach verejnosti falošný dojem, že ak sa vyjadril sudca, ide o expertný pohľad povolaného, ktorý vie, čo činí a má na to oprávnenie udelené sudcovským talárom. Vytvára dojem, že ak môže sudca bezbreho spochybňovať súdne rozhodnutie, môže tak urobiť každý.