Súdna rada Slovenskej republiky

Súdna rada Slovenskej republiky je nezávislý ústavný orgán sudcovskej legitimity zabezpečujúci nezávislé postavenie súdnej moci a verejnú kontrolu súdnictva.

Organizačné, odborné, personálne, administratívne a technické zabezpečenie činnosti súdnej rady vykonáva Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky. Podrobnejšie informácie o zložení, kompetenciách a činnosti Súdnej rady Slovenskej republiky sú k dispozícii na www.sudnarada.gov.sk

SÍDLO SÚDNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY – MIESTODRŽITEĽSKÝ PALÁC

Sídlom Súdnej rady Slovenskej republiky ako aj Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky je od roku 2016 Miestodržiteľský palác v Bratislave. Táto historická budova pozostáva z troch nadzemných podlaží, suterénu a podkrovia. Má pôdorys nepravidelného štvoruholníka s dvoma vnútornými átriami. Je situovaná na rohu Hlavného a Františkánskeho námestia v Bratislave. Jedná sa o barokovú stavbu postavenú v druhej polovici 18. storočia zlúčením dvoch pôvodne samostatne stojacích domov. Pôvodná výstavba domov v tejto časti mesta je z prelomu 14. a 15. storočia s cieľom urbanistického rozvoja mesta smerom na východ a v súvislosti s vlnou prisťahovalectva nemeckých remeselníkov a obchodníkov. Podľa historických prameňov boli prvými vlastníkmi a obyvateľmi domov práve veľkoobchodníci a vinohradníci. V priebehu ďalších storočí došlo k niekoľkým stavebným úpravám obidvoch domov. Najväčšie stavebné úpravy boli vykonané v 18. storočí. V prvej polovici 18. storočia barón Juraj Paluška postupne odkúpil jednotlivé časti prvého domu. Od roku 1728 bol tento objekt v historických prameňoch zaznamenaný ako sídlo Miestodržiteľskej rady (Consilium haus, Stadthalterey). V druhej polovici 18. storočia bolo sídlo Miestodržiteľskej rady rozšírené o vedľajší objekt – druhý dom - zlúčením a prestavbou prvého a druhého domu. Miestodržiteľský palác tak získal súčasnú podobu a pôdorys. V paláci zasadala miestodržiteľská rada až do konca 18. storočia, kedy za vlády cisára Jozefa II. došlo k preloženiu úradov do uhorského mesta Budín. Po tomto kroku sa mesto rozhodlo umiestniť do Miestodržiteľského paláca mestskú stráž. V 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia tu sídlili finančné úrady a od polovice 20. storočia Ústav pre výskum výživy ľudu. V 90. rokoch 20. storočia prešiel Miestodržiteľský palác kompletnou rekonštrukciou a ako účelové zariadenie Úradu vlády Slovenskej republiky slúžil na reprezentačné účely. Viacnásobné prestavby v priebehu storočí sa odzrkadlili aj na architektonických prvkoch objektu, v ktorom môžeme nájsť gotické a renesančné klenby a barokové prvky architektúry. Vnútorné miestnosti objektu boli bohato zastúpené maliarskou výzdobou. Hlavný vstup do budovy z Hlavného námestia je tvorený barokovým pilierovým portálom s polkruhovou archivoltou. V rámci poslednej rekonštrukcie bol znovu sfunkčnený pôvodne zamurovaný bočný vstup do budovy z Františkánskeho námestia so vstupným portálom podobným hlavnému vstupu.